Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, cestovný doklad č. Q., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Y., ul. U. XX, XXX XX Y., Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok, Námestie Andreja Hlinku 74, Ružomberok, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-18-031/2021-AV zo dňa 10.01.2021, takto

rozhodol:

I. Ruší rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok č.: PPZ- HCP-BB9-18-031/2021-AV zo dňa 10.01.2021.

II. Nariaďuje žalovanému, aby žalobca: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa o pobyte cudzincov rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu už zaisteného rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BB9-32-015/2020-1V zo dňa 02.12.2020 podľa písmeno b) zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Y..

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o zaistení a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň je toto rozhodnutie nedostatočne odôvodnené z pohľadu účelnosti a efektivity zaistenia žalobcu a taktiež zisťovania prekážok vyhostenia žalobcu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Napadnuté rozhodnutie je zároveň čo do výroku dĺžky doby predĺženia zaistenia zmätočné a zároveň nepreskúmateľné, pretože obsahuje 2 výrok a teda 2 rôzne časové údaje o konci predĺženia zaistenia (12.01.2021 a 12.04.2021). V žalobe poukazuje žalobca na to, že limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s ustanovením § 5 ods. 1 písmeno f) Európskeho dohovoru a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný síce tvrdí, že ďalšie trvanie zaistenia považuje za účelné, avšak doposiaľ nebolo vo veci žalobcu jednoznačne a určito uvedené, kam konkrétne bude žalobca vyhostený aby mohol žalobca jednoznačne prijímať závery o efektívnosti držania žalobcu v

zaistení. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný, nie je prípustné zaistenie, ani predĺženie zaistenia a postup žalovaného tak porušuje ustanovenie čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru. Žalobca poukázal na to, že je v zaistení už 2 mesiace, doposiaľ nie je zrejmé, kam má byť vyhostený, pričom v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že tranzitná krajina Turecko odmietlo jeho prijatie a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalovaný zase uznáva, že si je vedomý zlej bezpečnostnej situácie v Sýrii, a preto nie je zrejmé, prečo v odôvodnení dĺžky doby predĺženia zaistenia v napadnutom rozhodnutí uvádza skutočnosti smerujúce k vyhosteniu do Sýrie, pričom Sýria trvá na predložení leteckého plánu a že Libanon nepovolí tranzit osobe, ktorá Sýriu opustí nelegálne a že zariadenie nie je schopné predložiť zastupiteľskému úradu letecký plán. Všetky tieto skutočnosti iba potvrdzujú žalobcovo tvrdenie o jeho nevyhostiteľnosti a z tohto dôvodu aj neúčelnosti jeho zaistenia. Žalobca navrhol, aby žalovaný v konaní predložil štatistiku konkrétnych prípadov vyhostenia sýrskeho štátneho príslušníka bez oprávnenia na pobyt v inom členskom štáte alebo treťom tranzitnom štáte na územie týchto krajín (Turecko, Srbsko, Macedónsko, Albánsko) (s výnimkou readmisie na Ukrajinu po bezprostrednom zadržaní po prekročení vonkajšej hranice EÚ a Ukrajiny, čo nebol žalobcov prípad ), nakoľko žalovaný tvrdí, že je žalobca vyhostiteľný, a preto by mal byť schopný oprieť toto svoje tvrdenie o konkrétne prípady. Žalobca poukázal aj na to, že spolu s ním bolo v rovnakom čase na tom istom mieste zadržaných a následne rozhodnutím žalovaného aj zaistených ďalších 12 cudzincov Sýrskej štátnej príslušnosti, ktorí rovnako ako žalobca podali v ich veci žalobu a ktorých žaloby krajský súd rovnako zamietol. Desiati z nich boli zo zaistenia prepustení dňa 12.01.2019 bez toho, aby došlo k predĺženiu doby zaistenia. Ani jeden z týchto desiatich prepustených cudzincov nemal pri sebe platný doklad totožnosti ani platný cestovný doklad, pričom žalovaný rozhodol o ich prepustení a rozhodol nevyužiť možnosť predĺženia zaistenia za účelom získania náhradného cestovného dokladu a zisťovania ich totožnosti, z čoho možno podľa žalobcu usúdiť, že samotný žalovaný vyhodnotil ich ďalšie držanie v zaistení za neúčelné. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo v skutkovo totožnej veci žalobca s vecou zmienených 10 cudzincov Sýrskej štátnej príslušnosti nedošlo zo strany žalovaného k zvoleniu rovnakého postupu a k rovnakému posúdeniu jeho veci. Žalovaný tak porušil ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a jeho postup nebol ani v súlade s princípom právnej istoty účastníkov správnych konaní a princípmi „ dobrej verejnej správy“. Poukázal na to, že na rozdiel od prepustených 10 cudzincov disponuje platným cestovným dokladom, nesťažoval postupy slovenských orgánov s jeho identifikáciou, no napriek tomu je jeho vyhostenie nezrealizovateľné, a preto je aj držanie v zaistení v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru. Žalobcovi je možné určiť lehotu na dobrovoľné vycestovanie z územia SR, keďže disponuje cestovným dokladom. Žalobca sa bojí návratu do krajiny pôvodu, pretože v krajine pôvodu je ohrozený jeho život. Zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v Sýrii je aj naďalej veľmi zlá a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí preto neodporúča slovenským občanom cestovať do Sýrie vzhľadom na prebiehajúcu občiansku vojnu. Z dôvodu vojnového konfliktu v Sýrii SR už niekoľko rokov nerealizuje ani dokonca dobrovoľné návraty do Sýrie z dôvodu vysokého bezpečnostného rizika pre všetky zainteresované osoby. V prípade žalobcu neprichádza do úvahy ani vrátenie žalobcu na územie iného členského štátu, nakoľko žalobca prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt v tej ktorej krajine, vo veci žalobcu nebolo začaté ani readmisné a ani dublinské konanie. V zmysle čl. 15 ods. 4 návratovej smernice malo dôjsť k prepusteniu žalobcu, nakoľko zaistenie je odôvodnené a dotknutá osoba preto musí byť bezodkladne prepustená, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu absencie určenia krajiny, vyhostenia. Zároveň nie je z rozhodnutia zrejmé, ako konkrétne žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétne krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne napadnuté rozhodnutie odôvodnil, ak tvrdí, že je žalobca vyhostiteľný, mal by byť schopný v rozhodnutí uviesť kam konkrétne mieni žalobcu vyhostiť a v tomto smere mal vykonať aj náležité dokazovanie za účelom zistenia a vyhodnotenia existencie prekážok vyhostenia v súlade s článkom 3 Dohovoru a zákonom o pobyte cudzincov. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení len skonštatoval, že v zmysle ust. preskúmal prekážky administratívneho vyhostenia s tým, že žalobkyňu nie je možné vyhostiť do krajiny pôvodu, preto podľa v rozhodnutí neurčil krajinu, do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená. V ďalšom sa však nezaoberal tým, v akých podmienkach sa bude žalobkyňa nachádzať v prípade vyhostenia do

iných krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia žalobkyne z týchto krajín do krajiny pôvodu. Žalobkyňa sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez akéhokoľvek reálneho predpokladu zrealizovania návratu do inej tretej krajiny, keďže v jej veci existujú právne a faktické prekážky vyhostenia a neexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať a kde by ho bolo prípustné vyhostiť. Predĺženie zaistenia bolo nedôvodné a neprípustné. Preto možno považovať napadnuté rozhodnutie za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru, ako aj článkom 15 ods. 4 návratovej smernice a § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov, preto nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť účel zaistenia. Zároveň žalobca v žalobe uvádza ešte jeden žalobný dôvod a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti stanovene dĺžky doby zaistenia a zmätočnosti dvojitého výroku o dĺžke doby predĺženia zaistenia do 12.01.2021 a 12.04.2021. Žalobca ešte poukázal na to, že rozhodnutie o zaistení žalobcu bolo napadnuté žalobou, pričom krajský súd rozsudkom žalobu zamietol a voči rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, nakoľko rozhodnutie o zaistení je zákonným podkladom pre rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia a tieto rozhodnutia sú vo vzájomnej súvislosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2021 popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu uviedol, že lehotu zaistenia predĺžil o tri mesiace vzhľadom na poslednú informáciu z Útvaru pre zaistenie cudzincov Y. o dĺžku návratovej procedúry, kde sa odporúča zaistiť štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky s cestovným dokladom na 3 mesiace a vzhľadom na to, že doposiaľ neboli správnemu orgánu doručené všetky správy od oslovených krajín tranzitu účastníka (Albánsko, Srbsko, Macedónsko) k tomu, či príjmu účastníka konania. Dobu predĺženia zaistenia posúdil starostlivo vzhľadom na okolnosti, aj vzhľadom na pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 vo svete. Potvrdil tú skutočnosť, že spolu so žalobcom bolo zaistených ďalších 12 osôb, pričom z týchto okrem žalobcu ďalší dvaja štátni príslušníci Sýrskej arabskej republiky disponujú cestovným dokladom, ktorým bolo rovnako ako v prípade žalobcu predĺžené zaistenie do 12.04.2021. Ostatných desať osôb zo skupiny bez cestovných dokladov bolo prepustených zo zaistenia, nakoľko nebolo možné cestou Veľvyslanectva Sýrie vo Viedne zabezpečiť vydanie náhradného cestovného dokladu. Nebolo možné zabezpečiť ani ich cudzinecké pasy SR a teda výkon administratívneho vyhostenia bol nerealizovateľný a bolo im vydané potvrdenie v zmysle § 61a ods. 1 písmeno f) zákona o pobyte cudzincov. Pokiaľ ide o žalobcu a ďalších dvoch zaistených s cestovným dokladom, u týchto dospel žalovaný k presvedčeniu, že v ich prípadoch nedošlo k vyčerpaniu všetkých možností vykonania administratívneho vyhostenia do krajín tranzitu účastníka konania, a preto ich ďalšie zaistenie v ÚPZC Y. je účelné, a preto nevzniknú rozdiely v rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 28.12.2020 podľa a nasledujúce (ďalej len ) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného podľa písmeno a) a bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

5. Na nariadenom pojednávaní dňa 05.02.2021 o 09:30 hod. súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a taktiež aj v neprítomnosti žalovaného. Z listín nachádzajúcich sa v spise ako aj z rozhodnutí z administratívneho spisu žalovaného pripojeného ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn.: o zrušenie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BB9-32-015/2020-AV bolo zistené nasledovné :

6. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-32-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020 rozhodol žalovaný podľa písmeno b) na účel administratívneho vyhostenia o zaistení účastníka konania: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, bez cestovného dokladu; podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najdlhšie do 12.01.2021 a zároveň podľa umiestnil účastníka konania do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Y..

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania označený ako: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, bez cestovného dokladu žalobu, ktorou žiadal zrušiť toto rozhodnutie žalovaného a bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: .

8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.: zo dňa 30.12.2020 súd žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Voči rozsudku bola včas podaná kasačná sťažnosť, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté.

9. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-18-031/2021-AV zo dňa 10.01.2021 žalovaný rozhodol podľa písmeno b) o predĺžení zaistenia účastníka konania: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, číslo cestovného dokladu: Q. a to dňom: 12.01.2021 na základe rozhodnutia o zaistení PPZ- HCP-BB9-32-015/2020-AV. Zároveň podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najdlhšie do 12.01.2021. Ďalším výrokom rozhodol o dĺžke doby zaistenia podľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2021, pričom doba predlženia začala plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia. Zároveň rozhodol o umiestnení účastníka konania do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Y..

10. Dňa 28.01.2021 bola tunajšiemu súdu doručené elektronické podanie žalovaného obsahom ktorého bola písomnosť žalovaného označená ako: Oprava chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia - upovedomenie zo dňa 11.01.2021, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že v ním napadnutom rozhodnutí o predĺžení doby zaistenia je chybne uvedená veta: „Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najdlhšie do 12.01.2021,“ preto ju v zmysle ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov vypúšťa. Spolu s týmto bola súdu doručená fotokópia doručenky preukazujúca to, že žalobca toto upovedomenie prevzal dňa 13.01.2021.

11. Podľa písmeno h) o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou

12. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

13. Podľa § 88 ods. 1 písmen b) zákona o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

14. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

15. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

16. Podľa § 89 ods. 1 písmeno a) a písmeno b) zákona o pobyte cudzincov konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia; na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

17. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

19. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uverejneného v Zbierke a číslo nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

20. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

21. Podľa článku 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

22. Podľa článku 16 ods. 1 SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa článku 16 ods. 2 SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

25. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa (ďalej len ), ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa písmeno a) ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

29. Podľa písmeno e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

30. Podľa písmeno f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

31. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení zaistení žalobcu č. PPZ-HCP- BB9-18-031/2021-AV zo dňa 10.01.2021, ktorým žalovaný rozhodol podľa písmeno b) o predĺžení zaistenia účastníka konania: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, číslo cestovného dokladu: Q. a to dňom: 12.01.2021 na základe rozhodnutia o zaistení PPZ-HCP-BB9-32-015/2020- AV. Zároveň týmto rozhodnutím stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.04.2021, pričom doba predĺženia začala plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia a rozhodol o jeho umiestnení do ÚPZC Y..

32. Pri zaistení sa teda fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30.03.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.

33. Ustanovenie § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. V zmysle dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov je požiadavkou pre zaistenie vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia. Zákon okrem vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo uloženého trestu vyhostenia nestanovuje žiadne bližšie kritéria, ktoré by inštruovali alebo viedli policajný útvar pri rozhodovaní o potrebe zaistenia na účely výkonu vyhostenia. Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je teda, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Rovnako je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá ( ).

34. Krajnej povahy tohto inštitútu zaistenia si bol napokon vedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej smernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť mesiacov, respektíve ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

35. Žalobca v konaní namietal že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa písmeno c) ), žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (žalobný dôvod podľa písmeno e) ). Taktiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia a zmätočnosti (žalobný dôvod podľa písmeno d) ).

36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s rozhodnutím o zaistení, ako aj s napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami a je potrebné ho podľa písmeno a) v spojení s ustanovením písmeno e) a zrušiť, nakoľko rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň zistený skutkový stav je v rozpore s

administratívnym spisom a žalobcu bolo potrebné zároveň z tohto dôvodu podľa písmeno a ) bezodkladne prepustiť zo zaistenia.

37. V tomto prípade mal súd za to, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré žalobca namietal a to pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne skutkové zistenia a pre tieto vady bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, nakoľko takéto rozhodnutie malo za následok ujmu na právach žalobcu a to na jeho práve na slobodu, pretože táto mu bola obmedzená nezákonným rozhodnutím. Pri posudzovaní vád napadnutého rozhodnutia mal súd na zreteli to, že procesné právo nemôže byť prekážkou presadzovania práva hmotného, ale práve naopak má umožňovať jeho spravodlivú realizáciu.

38. Pokiaľ ide o žalobnú námietku ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu s administratívnymi spismi tieto zrušujúce dôvod navzájom spolu súvisia. V prípade zrušujúceho dôvodu podľa písmeno f) možnosti zrušenia rozhodnutia spočívajú spravidla v uvedení takých zistení skutkových, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní resp. sú s ním v rozpore - ide napríklad o prípad, keď orgán verejnej správy zhromaždí síce v spise určité podklady pre rozhodnutie, z ktorých vyplýva určitý skutkový stav, no v rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu, ktorý je odlišný alebo v tom, že skutkové zistenia z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú - teda je tu chýbajúca opora podkladov, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Čo sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, o túto sa jedná vtedy, ak rozhodnutie správneho orgánu nevychádza zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a nevyplýva z administratívneho spisu.

39. V tomto prípade došlo k vážnemu procesnému pochybeniu žalovaného, keď napadnutým rozhodnutím rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia vo vzťahu k účastníkovi konania: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, číslo cestovného dokladu: Q., pričom pôvodne rozhodol o zaistení účastníka konania: D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť, bez cestovného dokladu. Z tohto je zrejmé, že rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia vo vzťahu k inej osobe líšiacej sa menom, priezviskom a dátumom narodenia, než akú pôvodne zaistil rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-32-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020. Keďže rozhodnutie o zaistení je podkladom pre rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, možno zo zisteného skutkového stavu (z pôvodného rozhodnutia o zaistení a z napadnutého rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia) tak konštatovať, že vo vzťahu k zaisteniu žalobcu nemal žalovaný žiaden právny základ - pôvodné rozhodnutie o zaistení sa týka inej osoby, čím vážne zasiahol do práva žalobcu na jeho slobodu, keď rozhodol o predĺžení jeho zaistenia, ktoré vôbec vo vzťahu k takejto osobe nielen ku dňu rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, ale ani ku dňu rozhodnutia súdu neexistuje. Na tom nič nemení ani to, že v odôvodnení pôvodného rozhodnutia o zaistení je uvedené, že účastník konania (myslí sa tým D. F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, trvale bytom: účastník konania nevie uviesť , bez cestovného dokladu) po predvedení do zápisnice o podaní vyjadrenia čestne prehlásil, že jeho totožnosť je D. F., nar.: XX.XX.XXXX, a zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že: „ následne po umiestnení účastníka konania na ÚPZC Y. bol pri prehliadke osoby nájdený doklad Sýrskej arabskej republiky č. Q. vydaný osobe D. F., nar.: XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z takto zisteného súd konštatuje, že žalovaný správny orgán nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorému predlžil lehotu zaistenia a zároveň ním zistený skutkový stav veci je v rozpore so samotným administratívnym spisom, keď pôvodné zaistenie sa týkalo úplne iného cudzinca s iným menom, priezviskom a dátumom narodenia, čo bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Ako náhle po rozhodnutí o zaistení a umiestnení cudzinca do ÚPZC Y. bol u neho nájdený cestovný doklad, ktorý identifikoval daného cudzinca, bol žalovaný správny orgán povinný v súlade s ustanoveniami správneho poriadku vydať také rozhodnutie, resp. vydať opravné rozhodnutie, ktorým by správne identifikoval osobu ktorú pôvodne zaistil.

40. Vychádzajúc z uvedeného tak mal súd za to, že z dôvodu existencie takejto vady konania je potrebné rozhodnutie žalovaného podľa písmeno a) z dôvodov uvedených v ustanovení písmeno e) a zrušiť a bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, preto o žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (I. a II. výrok). Vzhľadom na túto skutočnosť sa už súd ďalšími žalobcom namietanými dôvodmi v konaní nezaoberal.

41. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.