Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-11-2019.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. K., J. XX.X.XXXX, Y. G. Q. XX, Y., o zaplatenie sumy 105,98 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,98 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 105,98 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (spoločnosť VÚB Leasing, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 31.1.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 129,68 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 1.4.2016.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., z titulu zlúčenia spoločnosti, si uplatňuje pohľadávku voči žalovanému. Predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.04.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. 11376431, na základe ktorej poskytol predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 150,10 eur („Cena na splátky“alebo „Pôžička - finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 158,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 7,90 eur a na zvyšok kúpnej ceny prechodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 7,90 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 189,60 eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 47,40 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, predchodca žalobcu dňa 27.01.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, predchodca žalobcu dňa 19.03.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 03.04.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný dosiaľ dlžné splátky neuhradil. Žalobca si žalobou
zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, keď oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.4.2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 23,70 eur s príslušenstvom späť, a tak predmetom konania v zmysle ustanovenia § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku zostal nárok uvedený vo výroku I. rozhodnutia.
4. Uznesením č.k. 31Csp/11/2019-39 zo dňa 22.5.2019 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť VÚB Leasing, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
5. Súd žalobe následne v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 31Csp/11/2019-43 zo dňa 16.8.2019. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k. 31Csp/11/2019-59 zo dňa 12.10.2020 v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) zrušil.
6. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.11.2020 postupom v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nesporoval, dôkazy nepredložil.
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 13.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a kúpnu zmluvu Triangel, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 150,10 eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 39,50 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 24-och mesačných splátkach vo výške 7,90 eur, celkom tak mal vrátiť sumu 189,60 eur (uvedená ako celková čiastka). Ročná úroková sadzba bola dojednaná fixná vo výške 26,23% a RPMN bola vo výške 26,23%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 34,42%. Termín splatnosti prvej splátky bol uvedený dňom 20.5.2015 a splatnosť ostatných splátok bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci. Z bodu VII. zmluvy vyplýva, že “spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ… “. Žalovaný podľa prehľadu splátok a úhrad (čl. 9) zaplatil riadne prvých šesť splátok v sume 47,40 eur (a akontáciu), ďalšie splátky nehradil. “Predžalobnou upomienkou” zo dňa 27.1.2016 (čl.14, doručenka -závada čl. 15) vyzval predchodca žalobcu žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 26,07 eur, s upozornením, že ak do 5.3.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil úver žalobcu bol následne predčasne zosplatnený “Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru” zo dňa 26.3.2016 (čl. 10). Žalovaný tvrdenia žalobcu o poskytnutí úveru v sume 150,10 eur, o tom, že z úveru bola uhradená suma 47,40 eur, a že úver bol predčasne zosplatnený dňa 19.3.2016 nesporoval, a preto ich súd považuje za nesporné.
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd tak vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.4.2019 čl. 34) je dôvodný a oprávnený, nakoľko žalovaný a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli na žalobcu) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver nesporne vo výške 150,10 eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami sa žalovaný zaviazal splácať v 24-och mesačných splátkach po 7,90 eur, v zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 26,23%, RPMN 26,23%, priemerná hodnota RPMN 34,42%, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 189,60 eur, lehota splatnosti (termín konečnej splatnosti) 4/2017 ako i celkové náklady
spotrebiteľa 39,50 eur, úverová zmluva teda obsahovala všetky zákonom určené a požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaný nehradil právnemu predchodcovi žalobcu splátky úveru riadne a včas, keď ku dňu 20.1.2016 bol v omeškaní s úhradou troch celých splátok pôžičky (prehľad splátok a úhrad čl. 9), preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.1.2016 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy v lehote do 5.3.2016, s tým, že v prípade neuhradenia bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, naopak, dostal sa i do omeškania s úhradou ďalšej splátky, predchodca žalobcu úver listom zo dňa 26.3.2016 predčasne zosplatnil. Nakoľko tak žalovaný riadne nevrátil úver čerpaný od právneho predchodcu žalobcu, rozhodol súd tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi neuhradenú uplatňovanú sumu úveru vo výške 105,98 eur (istina bez akontácie - súčet neuhradených splátok a zosplatneného dlhu po odpočítaní sumy uhradenej žalovaným (bez akontácie) podľa prehľadu splátok a úhrad a po odpočítaní späťvzatej časti nároku, t.j. 177,08 eur - 47,40 eur - 23,70 eur).
13. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 20.3.2016, keď k zosplatneniu úveru došlo podľa nesporného tvrdenia žalobcu ku dňu 19.3.2016. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (20.3.2016), kedy výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00%. Keďže súd dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy istiny je opodstatnená, priznal mu i nárok na zaplatenie ním uplatňovaného úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00% ročne od 1.4.2016 do zaplatenia, keď v danom termíne bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.
14. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2) Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
15. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).