Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9P-63-2019.pdf
PDF · 111.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľa - manžela Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, X. a manželky N. E., nar. XX.XX.XXXX, . trvale bytom F. XXX/X, P. F. W., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom E., O., nar. XX.XX.XXXX. a T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, obe zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Y. E., nar. XX.XX.XXXX a N. E., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Maloletá O. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletý T. E., nar. XX.XX.XXXX. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Matka N. E., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej O. E., nar. XX.XX.XXXX. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého T. E., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva.
Styk matky s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2019 domáhal rozvodu manželstva a zároveň navrhol, aby súd maloleté deti O. a T. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku maloletých detí povinnosťou prispievať na ich výživu sumou 100 Eur mesačne na každé z maloletých detí. Svoj návrh odôvodnil tým, že v ich vzťahu vznikali konflikty, manželka obviňovala navrhovateľa z nevery v marci 2019 prestali spolu intímne žiť a od apríla 2019 spolu nebývajú. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti a deti nechala v starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ stratil k manželke citový vzťah a nevidí možnosť na jeho obnovu, pričom nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené. Neskôr počas konania doplnil, že manželka sa na istý čas vrátila do spoločnej domácnosti, pričom bola tehotná s iným mužom, podstúpila interrupciu a potom znovu utiekla, asi za mužom, s ktorým bola tehotná, nevie presne, na akej adrese sa zdržiava. Manželka s nikým nekomunikuje. Navrhovateľ vyčíslil náklady na maloletú Katku ako cestovné náklady 17,90 Eur, telefón 20 Eur, kozmetika 50 Eur, vreckové 30 Eur, školské pomôcky a výlety 150-200
Eur, iné veci 40 Eur a na maloletého T. ako náklady na cestovné 20 Eur, kozmetika 25 Eur, lieky 4,27 Eur, iné veci 40 Eur. Ďalšie svoje náklady vyčíslil ako nájomné 650 Eur, televízia 36 Eur, telefón 40 Eur, strava pre tri osoby 450 Eur, čistiace prostriedky 40 Eur.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu nevyjadrila, na nariadené pojednávanie sa napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti manželky navrhovateľa.
3. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, odpovede na lustráciou v registri obyvateľov, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, lekárske správy o maloletom od detského psychiatra, potvrdenie o návšteve školy maloletou, pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti navrhovateľa, nájomná zmluva, správa z psychologického vyšetrenia, oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, správy ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne o vyplácaní dávok navrhovateľovi a jeho manželke, potvrdenie o vedení navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, správa ÚPSVaR zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľa, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Podľa správy ÚPSVaR Malacky zo dňa 28.01.2021 zo šetrenia pomerov v domácnosti otca, otec žije s maloletými deťmi v 2-izbovom prenajatom byte, kde majú maloleté deti vytvorené vhodné podmienky pre svoj priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Náklady na domácnosť otca predstavujú nájomné vo výške 535,- Eur mesačne vrátane energií a poplatok za TV a internet vo výške 37,- Eur mesačne. Otec pracuje v spoločnosti P. S., s. r. o. v X. na pozícii žeriavnik s priemerným čistým príjmom 573,- Eur mesačne. Rodinné prídavky na maloleté deti v súčasnosti podľa slov otca nepoberá žiaden z rodičov, pričom do minulého roka (január 2020) ich poberala matka. Otec si doposiaľ nevybavil poberanie rodinných prídavkov ako aj opatrovateľský príspevok na maloletého T., ktorý je zdravotne postihnutý. Otec si uplatňuje daňový bonus. Otec pri šetrení uviedol, že matka opustila spoločnú domácnosť na Veľkú noc v roku 2019 s tým, že obe maloleté deti nechala v jeho starostlivosti. Odvtedy sa matka podľa otca cca 8-krát vrátila, pričom predstierala, že chce obnoviť manželské spolužitie, otec ju vždy kvôli deťom prijal naspäť, avšak matka následne každý raz po cca 1 až 2 týždňoch znova odišla. Naposledy matka takto prišla pred Vianocami 2020. Otec má vedomosť o tom, že matka už prvýkrát odišla zo spoločnej domácnosti za svojím súčasným partnerom, ktorý je podľa otca násilný, avšak nemal vedomosť o tom, kde presne matka žije. Otec podľa svojich vlastných slov síce vedel, že by sa matka mala zdržiavať v W. W., nevedel však jej presnú adresu, a vždy, keď sa mu podarilo jej adresu zistiť, tak sa matka vzápätí presťahovala. Podľa vyjadrenia otca mu matka za celé obdobie od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti nezasiela žiadne výživné na maloleté deti a keď sa otec snažil s matkou na túto tému komunikovať, tak sa matka vyhovárala, že nemá peniaze a nepracuje. Otec tiež uviedol, že keď sa už matka zamestná, tak nikde dlho nevydrží, zamestnania často strieda a aj zamestnania, ktoré jej sám vybavil, dopadli rovnako. Podľa slov otca sa matka s výnimkou období, kedy sa občasne vracala do spoločnej domácnosti, s maloletými deťmi nestýka. Otec sa vyjadril tak, že matka o styk s deťmi nejaví záujem, a to napriek skutočnosti, že ju sám žiadal, aby si deti k sebe zobrala. Matka sa podľa otca o deťoch neinformuje ani telefonicky, naopak otec vždy matku kontaktoval s otázkou, či ju deti nezaujímajú. Matka taktiež nekomunikuje ani priamo s deťmi, čo v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia potvrdila aj samotná maloletá O.. Maloletá O. je v súčasnosti žiačkou 2. ročníka Strednej odbornej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím v W. na O. ulici XX, a študuje odbor propagačná grafika. Maloletá podľa otca nemá sluchové postihnutie, avšak mala diagnostikovanú vývinovú poruchu reči, v dôsledku ktorej by doposiaľ mala navštevovať logopéda. Otec uviedol, že maloletá bola určitý čas aj na internáte, avšak neskôr to z finančných dôvodov už nebolo možné, a preto maloletá do školy každý deň dochádzala. V tomto školskom roku bola maloletá na internáte 3 týždne, a to v období, keď sa do domácnosti vrátila matka, pretože podľa jej vlastných slov nechcela s matkou byť a chcela na ňu zabudnúť. Podľa otca tento školský rok bol zatiaľ len jeden poplatok spojený so školskou dochádzkou maloletej, a to stravné vo výške 5,- Eur. Maloletá O. je zdravá, avšak mala by navštevovať logopéda, ktorého podľa otca nenavštevuje preto, že otec na to nemá časový priestor, keďže je jediným živiteľom rodiny a obáva sa o zamestnanie. Maloletý T. je v súčasnosti žiakom 9. ročníka Základnej školy s materskou školou pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím internátnej v W. na T. I. XX. Maloletý má podľa otca diagnostikovanú určitú formu autizmu, nekomunikuje bežným spôsobom a má tiež problémy s udržaním stolice. Otec rovnako uviedol, že keď bol maloletý vo veku cca 5 rokov, na žiadosť nemocnice mal nastúpiť do liečebno-
výchovného sanatória, a to z dôvodu pomočovania a neschopnosti udržať stolicu, avšak matka sa zaručila, že zabezpečí zvýšenú starostlivosť o maloletého sama, na základe čoho maloletý nebol do zariadenia umiestnený. Podľa otca však matka starostlivosť o maloletého zanedbávala, v dôsledku čoho má maloletý doposiaľ problém s udržaním stolice. Otec napokon uviedol, že maloletý by mal chodiť na pravidelné kontroly k pedopsychiatričke a taktiež by mal navštevovať logopéda, avšak otec z pracovných dôvodov nemá čas maloletého na lekárske vyšetrenia sprevádzať.
5. Otec pri výsluchu uviedol, že dôvodom rozvratu ich vzťahu bola manželkina nevera. Manželka si našla iného partnerka, aj keď sa na čas vrátila domov, vždy ich opäť opustila. Bola 2-krát na interrupcii kvôli tehotenstvu so svojim novým partnerom, s ktorým žije niekde v ubytovni v W. W.. Záujem o deti nejaví, nekontaktuje ich. Na výživu vôbec neprispieva, nekupuje darčeky, nenavštevuje ich. Ani deti nejavia o matku záujem. Matka o podanom návrhu vie. Súhlasila s výživným, ktoré navrhovateľ žiada. V minulosti pracovala ako upratovačka, no v práci nikdy dlhodobejšie nevydržala. Nevie o tom, že by matka mala zdravotné problémy. Čistý mesačný príjem navrhovateľa je okolo 580 Eur s tým, že si privyrába aj brigádne. Býva v prenajatom byte spolu s deťmi, inú partnerku nemá. Naposledy bola matka v jeho domácnosti pred Vianocami približne na 2 týždne, potom však utiekla opäť preč. Čo sa týka výdavkov, nájomné platí 538 Eur mesačne. Syn chodí do 9. triedy ZŠ. Má diagnostikovanú určitú formu autizmu. Chce žiadať o opatrovateľský príspevok. Na strednú školu by chcel ísť na záhradnícku do W.. Staršia dcéra je v 2. ročníku na strednej škole. Študuje grafiku. S matkou vôbec nie je v kontakte. Na matku sa hnevá. O. trávi veľa času so svojim bratom. Je zdravá, avšak má určité problémy, ktoré riešila so školským psychológom.
6. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že s návrhom na zverenie detí do starostlivosti otca súhlasí, keďže matka dlhodobo nejaví záujem o deti, opustila domácnosť a starostlivosť zabezpečuje otec. Otcom navrhovaná výška výživného je primeraná. Styk navrhol ponechať neupravený vzhľadom na správanie matky.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a
na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
16. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky, netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a deti a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine.
17. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľa (ktorú výslovne vyjadril) ako aj zo strany jeho manželky (ktorú možno vyvodiť z jej pasívneho správania v konaní) k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu otca a zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Matka opustila spoločnú domácnosť, o deti nejaví adekvátny záujem a neplní si ani svoju vyživovaciu povinnosť.
32. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
33. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, celkové majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
34. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
35. Matka sa zdržuje na presne neurčenom mieste a podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne sa živí prevažne brigádnickou činnosťou, v roku 2019 bola niekoľko mesiacov zamestnaná (3/2019-5/2019 a 8/2019-9/2019) s maximálnym dosiahnutým mesačným vymeriavacím základom vo výške 520 Eur a v roku 2020 Sociálna poisťovňa eviduje len vymeriavací základ za január vo výške 50,44 Eur a za marec vo výške 37,53 Eur. Otec je zamestnaný s vymeriavacím základom cca vo výške 730 Eur, čo zodpovedá čistej mzde okolo 580 Eur mesačne, pričom od marca do augusta 2020 poberal ošetrovné, ktoré bolo v priemer 555 Eur mesačne.
36. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloleté deti s ohľadom na ich vek a zdravotný stav. Maloletý David navštevuje posledný ročník základnej školy a maloletá O. navštevuje 2. ročník strednej školy, obe deti dochádzajú do školy v W.. Maloletý má zdravotné problémy, ktoré vyžadujú sledovanie u detského psychiatra. Súd prihliadol tiež na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Matka sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti a nejaví o ne adekvátny záujem. Všetku starostlivosť o ich maloleté deti ponechala na otca. Suma výživného navrhovaná otcom maloletých detí a priznaná súdom, s ktorou matka podľa tvrdenia otca súhlasila, a to 100 Eur na každé z detí, pokryje bezpochyby len menšiu časť nákladov na maloleté deti. Súd však pri stanovení výšky výživného zohľadnil, že matka nemá stabilný príjem. Na druhej strane matka si musí uvedomiť, že jej prvoradou povinnosťou je zabezpečiť výživu svojich maloletých detí. Na stanovenie nižšieho výživného napriek zistenému príjmu matky však nevidel súd dostatočný dôvod, keďže súdu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by matke bránili dosahovať aspoň taký príjem, aby si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške plnila. Okrem toho je zrejmé, že matka si musí zabezpečovať prostriedky na obživu aj z iných zdrojov, než ako vyplýva zo samotnej lustrácie zo Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru že súdom stanovená výška výživného je priemerná a je v možnostiach matky takto stanovené výživné platiť.
37. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal preto súd len zo zistených príjmov matky ale z potencionálneho príjmu, ktorý by matka vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohla dosiahnuť. Matka je v produktívnom veku, pričom v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by matke v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili.
38. Styk matky s maloletými deťmi súd ponechal bez úpravy, keďže navrhovateľ styk žiadal ponechať neupravený a matka sa v konaní nevyjadrila. Rovnako kolízny opatrovník s ohľadom na nedostatočný záujem matky o kontakt s deťmi navrhoval styk neupravovať. Súd podotýka, že matka má naďalej právo sa s deťmi stretávať, a to po dohode s otcom maloletých detí a v prípade, že by sa rodičia na úprave styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi domáhať.
39. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).