Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-16-2020.pdf
PDF · 134.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 2.662,30 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti úrokov z úverovej istiny vo výške 16,69 % ročne zo sumy 2.428,35 eur od 4.11.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.303,69 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.303,69 eur od 4.11.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.662,30 eur s príslušenstvom, náhrady trov konania, a to titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 21.8.2015.
2. Žalovaný sa podaniami zo dňa 21.5.2020, 25.6.2020, 9.9.2020 vyjadril k žalobe a tvrdeniam žalobcu. Uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva čo do dôvodu aj výšky, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, priznať bezdôvodné obohatenia a úžeru. Zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania bez bližšej špecifikácie. Žalovaný žiadal prioritne vyriešiť otázku, či poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda akú sumu je, resp. bol žalovaný za poskytnutý úver prvotnému žalobcovi uhradiť. Zároveň uviedol, že žalobca neosvedčil relevantnými dôkazmi uplatňovaný nárok a predložené listiny neosvedčili tento nárok. Žiadal, aby súd vykonal a podrobil zmluvu súdnej kontrole. Žalovaný má zato, že žalobca s odbornou starostlivosťou neposúdil jeho schopnosť splácať úver. Zároveň namietal nárok veriteľa na úroky po zosplatnení úveru s poukazom na ust § 565 Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda zaniká aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie v zaniknutej zmluve dohodnuté úroky. Žalovaný je tej mienky, že veriteľ ako skúsený dodávateľ na finančnom trhu úmyselne koná a formuluje do svojich vadných zmlúv so spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi normami a následne
nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne presadil aj v tomto prípade. Je toho názoru, že obsah spotrebiteľskej zmluvy nemohol ovplyvniť a zmluvné podmienky neboli dojednané individuálne. Žalovaný namietal, že žalobca požičanie poskytnutého úveru nepreukázal. Žalovaný ďalej namietal uvedenú výšku RPMN 18,03 %, odplatu 16,69 %, pričom celková čiastka k zaplateniu je až 4.544,64 eur, čo je navýšenie o 81,78 %. Žalovaný poukázal na ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, odmieta platiť náhradu trov konania žalobcovi a akékoľvek súdne trovy a dlžnú čiastku vo výške 1.303,69 eur požaduje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 10.6.2020 učinil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Zároveň čiastočne zobral žalobný návrh späť v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,69 % ročne zo sumy 2.428,35 eur od 4.11.2017 do zaplatenia. K námietkam žalovaného žalobca uviedol, že v súvislosti overovaním bonity - schopnosti klienta splácať úver, žalobca posudzoval samostatne na základe informácií o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii uvádzaných pri žiadosti o úver. Zároveň využil stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrolu OP na stráne Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaného, aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Posudzoval okrem iných kritérií najmä zamestnanie, pričom všetky tieto kontroly sú uskutočňované na základe klientovho súhlasu so spracovaním osobných údajov žalovaného, ktorý bol súdu predložený spolu so žalobou. Žalobca predložil súdu výpis z bankového účtu spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., z ktorého preukazuje, že finančné prostriedky vo výške 2.500,- eur boli prevedené na účet žalovaného. Ďalej žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že úverová zmluva je písaná malým písmom. Má zato, že úverová zmluva je dostatočne jasná a zrozumiteľná, veľkosť písma je dostatočne čitateľná a rozsah úverovej zmluvy je primeraný zložitosti uzatváraného právneho vzťahu. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nežiadal od právneho predchodcu žalobcu, aby boli niektoré zmluvné ustanovenia zmenené, prípadne pozmenené. Zmluvu podpísal, čím prejavil svoju slobodnú, vážnu a očitú vôľu byť viazaný úverovou zmluvou. Taktiež žalovaný nenamietal rozpor s dobrými mravmi ani nerovnováhou v právach a povinnostiach a so zmluvou naopak súhlasil. Žalovaný sa uzavretou zmluvou riadil a plnil z nej vyplývajúce záväzky, keď v období od 15.9.2015 do 30.11.2017 uhradil v splátkach sumu v celkovej výške 1.196,31 eur, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o prijatých platbách. V súvislosti s námietkou žalovaného, že úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, žalobca uviedol, že takéto vyjadrenie žalovaného nie je zrejmé a konkretizované.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 1.2.2021 súhlasil s pojednávaním bez jeho účasti. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 12.1.2021 ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Na základe vykonaného dokazovania súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 21.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezúčelového úveru vo výške 2.500,- eur. V zmluve boli uvedené ďalšie podmienky: výška úrokovej sadzby 16,69 % - fixná, počet mesačných splátok 96, zvolený súbor poistenia štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie 4,99 %, poplatok za vedenie úverového účtu 0,- eur, výška mesačnej splátky 49,70 eur, poplatok za poskytnutie úveru 0,- eur, RPMN 18,03 %, odplata 16,69 %, celková čiastka k zaplateniu 4.544,64 eur, priemerná RPMN 16,16 %, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti 15.9.2023. Zároveň v časti II. Zmluvy bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s výškou úverového rámca 5.000,- eur, ktorú žalovaný nečerpal. Z výpisu z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu má súd preukázané, že tento dňa 27.8.2015 realizoval príkaz na úhradu v prospech žalovaného vo výške 2.500,- eur. Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX, klient J. E. je preukázané, že žalovaný
zaplatil celkovo na poskytnutý úver sumu 1.196,31 eur. Poslednú splátku pred zosplatnením žalovaný uhradil dňa 24.4.2017. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.11.2017 oznámil žalovanému, že v dôsledku neplatenia splátok na poskytnutý úver riadne a včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3.11.2017 a vyzval ho na zaplatenie dlhu vo výške 2.712,30 eur. S účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou PNB PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosti PNB PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
7. Podľa § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
14. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
15. Podľa § 19 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 19 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
26. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k záveru:
29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
30. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Pradesa spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. Na základe citovaného súd posúdil zmluvné podmienky Zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ex officio.
31. Na základe dispozičného úkonu žalobcu súd zastavil konanie úrokov z úverovej istiny vo výške 16,69 % ročne zo sumy 2.428,35 eur od 4.11.2017 do zaplatenia.
32. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva, zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z..
33. Podrobným preskúmaním zmluvy súd zistil, že v zmluve absentuje uvedenie jej podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), a to správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy o úvere, súd zistil,
že v nej uvedený údaj o RPMN za úver vo výške 18,03 % nekorešponduje s údajmi v zmluve o úvere (výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou úveru), resp. zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej splátky, počet pravidelných mesačných splátok).
34. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Prepočtom podľa kalkulačky sprístupnenej súdu v súdnom registri súd zistil, že pri údajoch, ako sú uvedené v zmluve, RPMN mala byť správne uvedená vo výške 19,96%.
35. Zmluva neobsahuje ďalej ani obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Konkrétne uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. V zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu nie sú konkretizované a z obsahu zmluvy nevyplýva, ktoré údaje boli použité pre výpočet RPMN. Iba skutočnosť, že v zmluve sú uvedené údaje o úvere bez toho, aby z nej bolo jasné, ktoré údaje boli použité na výpočet RPMN nie je možné považovať za naplnenie litery uvedeného zákonného ustanovenia. Súd poukazuje i na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“.
36. Z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nepochybne vyplýva, že veriteľ je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky, splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Z predloženého dotazníka vyplýva, že čistý príjem žalovaného predstavoval v čase uzavretia zmluvy sumu 495- eur, mesačné finančné výdavky 70,- eur iné mesačné výdavky predstavujú 0,- eur. Podľa názoru súdu už z týchto údajov je zrejmé, že hodnovernosť výdavkov uvedených v dotazníku je minimálne pochybná, keďže nie je možné, aby dlžník, ktorý mal jediný príjem ako SZČO, mal celkové výdavky iba 70,- eur mesačne. Súd taktiež poukazuje na to, že v tomto ohľade nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca - právny predchodca žalobcu pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, na základe akých iných ním uvádzaných údajov, informácií od žalovaného vyhodnotil schopnosť žalovaného úver splácať. Vo vyjadrení zo dňa 9.6.2020 žalobca uviedol, že pri posudzovaní splácať úver vychádzal z informácií uvedených v žiadosti o úver a tieto informácie preveril prostredníctvom internetových stránok, tak ako to je uvedené v bode 3. rozsudku. Žalobca však neuviedol a nepredložil súdu žiaden
konkrétny ním uvádzaný dôkaz, jeho tvrdenia zostali vo všeobecnej rovine. Súd poukazuje § 132 CSP, z ktorého vyplýva, že žalobca je povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne preverí. V tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018, resp.33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa ktorého má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveru schopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom podľa názoru súdu aj množstvo sporov, ktoré vedie žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, svedčí o tom, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že bonita žalovaného, nebola posúdená s odbornou starostlivosťou. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia uvádzané žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru.
37. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2500,- eur, pričom z poskytnutého úveru splatil sumu 1196,31 eur. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 1303,69 eur, pričom súd priznal žalobcovi i nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.11.2017 (deň po zosplatnení úveru) do zaplatenia.
38. V prevyšujúcej časti súd žalobu poukazujúc na to, že sa predmetný úverový vzťah je bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodnú zamietol.
39. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Na základe vykonaného dokazovania súd však dospel k záveru že táto námietka nie je dôvodná. Záväzok žalovaného bol zosplatnený ku dňu 3.11.2017, posledná splátka, ktorú žalovaný zaplatil, bola učinená dňa 24.4.2017, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 3.4.2020, teda včas, v lehote 3 rokov.
40. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo dôjsť najneskôr do 36-tich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa táto výhoda poskytla. V rozhodnutí KS v Prešove, sp. zn. 23Co/73/2017 zo dňa 25.04.2018 uviedol: „súd rozhodujúci o čase plnenia nie je viazaný pôvodne dojednanými splátkami, ale môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu existujúcu v čase jeho rozhodovania.“ Aj napriek tomu, že súd rozhodujúci o čase plnenia nie je viazaný pôvodne dojednanými splátkami a môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu existujúcu v čase jeho rozhodovania, v tomto prípade to nie je možné. Žalovaný žiadal splácať dlh v splátkach po 30,- eur mesačne až do jeho celkového splatenia. Súd priznal žalobcovi istinu vo výške 1303,69 eur, pričom pri splátkach 30,- eur mesačne, by žalovaný splácať len istinu viac 44 mesiacov. Naviac žalovaný v konaní nepreukázal svoju finančnú situáciu.
42. Súd nepriznal žalovanému bezdôvodné obohatenie a úžeru tak ako to požadoval, pretože v konaní nebolo preukázané, aby sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného.
43. K ďalším argumentom, ktoré uvádzali strany sporu, súd udáva, že pri odôvodnení rozhodnutia nemusí zodpovedať na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu a zaoberali sa všetkými argumentmi, uvádzaný mi stranami sporu. Odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
O trovách konania súd rozhodol takto: 44. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Žalobca v konaní bol úspešný len čiastočne, nakoľko si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.662,30 eur s prísl. a bol mu priznaný nárok vo výške 1303,69 eur, čo predstavuje úspech v rozsahu 49% a úspech žalovaného predstavuje 51%. Čistý úspech žalovaného sú 2% (51%-49%) a preto súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach, pričom lehota plynie v spojení s § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii.
Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembra 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.