Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/25/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. N., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, deti rodičov: matka - Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 3, C., t.č. v K. sociálnych služieb S. , Z. XX, C. a otec - Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, Z., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto:

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd dočasne zveruje N. N., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Q. Z. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2021 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom N. N., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z. N., nar. 24.12.2018. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn .

2. V tomto návrhu bol obsiahnutý aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiada zveriť mal. N. a mal. Q. Z. do jej osobnej starostlivosti, zakázať styk detí s ich otcom a uložiť povinnosť otcovi prispievať mesačne na výživu každého z detí sumou XXX,XX eur a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Časť návrhu matky týkajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia bol uznesením tunajšieho súdu č. k. -14 zo dňa 03.02.2021 vylúčený na samostatné konanie, t.č. je vedené pod sp. zn. .

3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka ( matka) uvádza, že sa s otcom zoznámila v Bratislave, následne odišli bývať na východné Slovensko a od 06.10.2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu sa vyskytovali čoraz viac urážky, ponižovanie či fyzické týranie zo strany otca detí. Matke maloletých detí ostrihal vlasy, obmedzoval ju v osobnom pohybe, postupne začal týrať aj maloleté deti, nútil ich jesť opľuté jedlo a pľul im do tváre. Niekoľkokrát bola matka podať trestné

oznámenie na polícií, o čom svedčia aj jej zápisnice. Otec detí sa domáha stretávania sa s maloletými deťmi, no oni sa ho boja, plačú keď ho uvidia, napr. z dôvodu, že si mal. N. pamätá situácie, keď ich otec bil. V súčasnosti sa matka aj s deťmi boja o svoj život, aby ich otec znova nezbil, pretože sa matke vyhráža SMS- kami. Navrhovateľka spolu s deťmi z vyššie uvedených dôvodov utiekla ku svojej matke bývajúcej v Bratislave, kde však kvôli nedostatku miesta v jej byte zostať nemohli. Preto sa odsťahovali do Strediska sociálnych služieb Petržalka, kde im sú v súčasnosti poskytované sociálne služby.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o poberaním prídavku na mal. deti, potvrdením o výplate dôchodkovej dávky, fotokópiami dokladov priložených k návrhu a potvrdením o podaní trestného oznámenia.

5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Podľa článku 4 Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa zákona neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

21. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

22. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

28. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

29. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p., nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne upraví len otázku výživného. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. detí, ktorý je smerodajný. V danom prípade mal súd preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú - rodičia maloletých detí, ich vzájomné práva a povinnosti súdnym rozhodnutím doposiaľ upravené nie sú. Rodičia maloletých detí v súčasnosti spolu nežijú, matka aj s maloletými deťmi sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a v súčasnosti býva spolu s mal. deťmi v K. sociálnych služieb S. - M. pre rodičov a deti. H. matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí súd považoval za dôvodný, ale nie v sume po XXX eur na každé dieťa vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia. (aj keď matka žiada vo svojom návrhu výživné XXX eur na mal. N. a zároveň tiež na mal. N. vo výške XXX eur - súd dané považuje za pisársku chybu zo strany matky a z obsahu návrhu vyplýva, že mala na mysli výživné na mal. N. a na mal. Q. Z.). K. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé dieťa v sume XXX eur z dôvodu, že matka nepreukázala skutočný príjem otca. Z obsahu lustrácie K. poisťovne mal súd preukázané, že otec bol naposledy evidovaný vo firme AB- R., s. r. o., N. ako zamestnanec pracujúci na M. o vykonaní práce od XX.XX.XXXX a za mesiac september XXXX mal evidovaný vymeriavací základ XXX,XX eur. K. prihliadal na to, že neodkladným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere a nemožno takýmto rozhodnutím suplovať rozhodnutie v merite veci. K. preto predbežne - do doby právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom stanovil povinnosť otca prispievať na výživu detí tak, ako už uviedol vo výroku rozhodnutia. S. určení vyživovacej povinnosti súd prihladil na vek detí (X roky a X roky) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté deti. K. dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. T. ustanovením (§ 366 L.) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sú v starostlivosti matky a otec priamo na ich výživu neprispieva .

XX. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (K. dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí výživným, keďže v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu otec na výživu maloletých detí neprispieva.

31. Vo zvyšnej časti návrhu matky ohľadom úpravy styku otca s deťmi súd návrhy matky zamietol. Dôvodom zamietnutia je tá skutočnosť, že matka k návrhu doložila len potvrdenie o podanom trestnom oznámení. Avšak matka neosvedčila súdu, že by sa otec detí o nich aktuálne v rámci styku zaujímal, vyhľadal či navštívil ich. Matka býva s deťmi v Stredisku sociálnych služieb Petržalka, kde sa cíti bezpečne, preto nateraz jej návrh v tejto časti zamietol.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.