Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29P-162-2020.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/162/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky V. V., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, a z otca W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. mení rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 24P/75/2006-46 zo dňa 23.03.2007 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletú M. zo sumy 66,39 Eur na sumu 150 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 01.08.2020 opakovane do budúcna k rukám matky,
II. dlžné výživné za obdobie od 01.08.2020 do 31.01.2021 vo výške 501,66 Eur súd určuje otcovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
IV. konanie o zvýšenie výživné za obdobie od 21.05.2020 do 31.07.2020 zastavuje,
V. konanie o zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 01.02.2006 do 20.05.2020 zastavuje,
VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.07.2020 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú M. zo sumy 66,39 Eur na sumu 200 Eur od 21.05.2020. Neskôr svoj návrh v časti o zvýšenie výživného od 21.05.2020 do 31.07.2020 zobrala späť a žiadala konanie zastaviť. Súd v tejto časti konanie zastavil. Matka taktiež žiadala, aby súd rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť „zameškané“ výživné za obdobie od 01.02.2006 do 20.05.2020. V tejto časti taktiež zobrala návrh späť a súd konanie zastavil.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 2007. Výdavky na maloletú sa značne zvýšili. Otec o dieťa nejaví žiadny záujem, zdržuje sa na neznámom mieste.
3. Opatrovník navrhol zvýšiť výživné, vzhľadom na súčasné potreby maloletej.
4. Súd zistil, že otec maloletej sa zdržuje na neznámom mieste. Jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom polície a súd doručoval písomnosti otcovi na adresu jeho trvalého pobytu a vychádzal
z fikcie doručenia. Návrh a prílohy návrhu boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 30P/292/2014 ako aj 24P/75/2006, vyjadrením matky, opatrovníka, listinnými dôkazmi predloženými matkou ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Maloletá M. pochádza z družského vzťahu rodičov, pričom len krátko po narodení rodičia žili v spoločnej domácnosti. Následne odišiel otec do zahraničia, zrejme do Anglicka a od tejto doby matka o ňom nemá žiadne správy. Prvé konanie ohľadom úpravy pomerov k maloletej č. k. 24P/75/2006 už bolo konané v neprítomnosti otca. To bola aj posledná úprava výživného. V tom čase mala maloletá M. necelé dva roky. Matka s ňou bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške necelých 166 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec na výživu dcéry neprispieval. Matka bývala u rodičov v trojizbovom byte, ktorým prispievala na inkaso sumou 33 Eur. Okrem toho zakupovala do domácnosti potraviny a hygienické prostriedky. Maloletej platila poistku vo výške 10 Eur mesačne. Otec sa zdržiaval na neznámom mieste, pričom bolo zistené, že je vyučený čašník a jeho zdravotný stav bol dobrý.
7. Maloletá M. v súčasnosti navštevuje 9. ročník Základnej školy v A.. Matka jej platí na stravu, pokiaľ nie je dištančné vzdelávanie 22 Eur mesačne, ZRPŠ 20 Eur ročne, krúžok 2 Eurá, cestovné 10 Eur mesačne, pomôcky do školy 20 Eur a knihy asi 15 Eur na polrok. Matka samozrejme zakupuje dcére hygienické potreby, oblečenie, obuv. Maloletá má problémy s imunitou, matka jej zakupuje lieky podľa potreby ale aj imunoglukan a zenaro na alergiu, mesačne asi 10 Eur. V prípade choroby ďalšie lieky a vitamíny. Vzhľadom na dištančné vzdelávanie maloletá potrebuje mobilný telefón s internetom, kde jej matka platí paušál 15 Eur, pokiaľ prekročí dáta je to aj 20 Eur. Celkovo matka na telefón maloletej a svoj platí 57 Eur mesačne, poistné 10 Eur.
8. Matka je evidovaná na úrade práce a pracuje na základe dohody o vykonaní práce ako obsluha umývacej stanice áut. Jej príjem je 3,58 Eur na hodinu. Je vydatá, aj keď v súčasnosti má problémy v manželstve, a manžel jej do domácnosti neprispieva. Z jej manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Žije v rodinnom dome so svokrovcami a manželom a trojročnou dcérou. Na inkaso prispieva sumou 100 Eur mesačne. Stravujú sa osobitne. Výdavky na stravu má asi 200 Eur mesačne. Celkový príjem zo zamestnania matky podľa jej vyjadrenia je asi 200 Eur. Do 01.08.2020 bola na materskej dovolenke s mladšou dcérou, poberala rodičovský príspevok.
9. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V predmetom konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k značnej zmene pomerov. V čase prvej úpravy mala maloletá necelé dva roky a matka s ňou bola na materskej dovolenke. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. V súčasnosti má maloletá takmer 16 rokov a končí základnú školu. Náklady na zabezpečenie potrieb týkajúcich sa stravy, ošatenia, hygienických potrieb, obuvi ale aj zdravotnej starostlivosti vzhľadom na jej zdravotné problémy sa mnohonásobne zvýšili. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V súčasnosti žije so svokrovcami, avšak má problém v súčasnom vzťahu a je možné, že sa bude rozvádzať. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je zrejmé, že návrh matky je dôvodný. Matka v súvislosti so zvýšením výživného argumentovala aj nástupom maloletej na strednú školu. V súčasnosti však súd nemohol prihliadnuť na túto skutočnosť a teda zvýšil výživné vzhľadom na potreby maloletej od 01.08.2020 na sumu 150 Eur, vzhľadom na potreby dieťaťa ako žiačky posledného ročníka základnej školy. Pokiaľ dôjde k zmene pomerov a k zvýšeniu nákladov u maloletej po nástupe na strednú školu je možné opätovne podať návrh na zvýšenie výživného. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd nezistil žiadne skutočnosti vo vzťahu k otcovi vychádzal predovšetkým z potrieb maloletej. Súd prihliadol na výdavky matky v súvislosti s ubytovaním, stravou, potrebami pre maloletú v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ošatením a podobne. V prevyšujúcej časti nad sumu 150 Eur súd návrh zamietol. Suma 150 Eur sa v súčasnosti vzhľadom na potreby maloletej súdu javí primeraná.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).