Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: F.. I. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B. B., právne zastúpenej JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, advokátkou, so sídlom Jozefa Vuruma 116/8, 010 01 Žilina, IČO: 53 356 811, proti manželovi: F. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B. B., právne zastúpený JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom, so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -20 zo dňa 08. 01. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -20 zo dňa 08. 01. 2021 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil manželovi F. U. povinnosť dočasne opustiť rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parc. č. XXX/XXX, nachádzajúci sa v kat. úz. A., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom B. B., katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a žalobkyne, a dočasne mu zakázal do neho vstupovať. Druhým výrokom uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať žalobu o obmedzenie/ vylúčenie užívacieho práva druhého manžela, kde sporovými stranami bude žalobkyňa ako žalobca a žalovaným v predmetnom konaní bude jeho manžel. V odôvodnení predmetného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 05. 01. 2021 o 12:18 hod. domáhala rozvodu manželstva. Súčasťou návrhu na rozvod manželstva bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal manželovi vstup do nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie žalobkyňa odôvodnila popisom skutkového stavu a popisom niekoľkých incidentov počas núteného pobytu v pandemickom období žalovaného v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Žalobkyňa uviedla, že situácia sa postupne neustále zhoršovala, a to vyhrážkami, že manžel pomíňa spoločné úspory, ktoré drží výlučne na jeho účte, ku ktorému ona nemá prístup, zničením spoločného majetku, na čo ona i s dcérou dňa 31. 12. 2020 cca o 16:00 hod. opustili zo strachu spoločné bývanie. Pri návrate 01. 01. 2021 v skorých ranných hodinách našli pri vstupe vyhodenú rozbitú chladničku, do ktorej bolo zasadených niekoľko bodno-rezných rán nožom. V chladničke sa nachádzal aj najväčší kuchynský nôž. Znovu bola privolaná hliadka PZ SR, avšak táto aj odišla len s konštatovaním, že „čo robila doteraz, nech si podá trestné oznámenie“. Trestné oznámenie je toho času podané. Po tejto situácii s dcérou okamžite ušla z domu a do dnešného dňa napriek zákazu stretávania sa a vládnym nariadeniam, prespáva spolu s dcérou u známych alebo rodiny, avšak na striedačku, nakoľko sa nemajú kam uchýliť. Manžela sa doslovne boja, boja sa o svoj vlastný život a zdravie, tento strach je absolútne dôvodný. Teraz to bol nôž do chladničky, inokedy to môže mať katastrofálne následky na živote a zdraví. Dlhší čas sa odhodlávala k podaniu návrhu na rozvod, ale bála sa manžela, nakoľko tento sa jej nielen slovne vyhrážal smrťou. K návrhu žalobkyňa pripojila fotografie, na ktorých sa nachádza spotrebič (pravdepodobne chladnička),

ktorý vykazuje znaky poškodenia (rezné, bodné, sečné poškodenie), spôsobené ostrým predmetom ako nôž. Na ďalšej fotografii sa zjavne nachádza navrhovateľka, ktorá znázorňuje podliatinu na časti hornej končatiny medzi lakťom a ramenom z vnútornej časti. Súd prvej inštancie následne telefonicky kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľky o predloženie dôkazu o tom, že navrhovateľka vo veci podala trestné oznámenie, ako to tvrdila v podanom návrhu. E-mailovým podaním doručeným súdu dňa 08. 01. 2021 bola predložená fotokópia trestného oznámenia doručená dňa 05. 01. 2021 na okresnú prokuratúru. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. (ďalej len „“), , , ktorý slúži na elimináciu kontaktu osoby podozrivej z páchania domáceho násilia s jeho obeťou. Zmysel zákonnej úpravy je teda ochrana pred domácim násilím na ohrozenej osobe a zamedzenie ďalšiemu konaniu osoby produkujúcej násilie, a to vykázaním z miesta, kde spolu žijú. Súd v predmetnej veci preskúmal návrh žalobkyne a zistil, že tento je dôvodný. Z tvrdených skutočností mal osvedčené (nie preukázané) ohrozenie života a zdravia navrhovateľky konaním manžela v spoločnej domácnosti. Skutočnosti uvedené v návrhu vrátane pripojených listín, nasvedčujú závažnosti daného vzťahu, z ktorého možno prijať záver o tom, že manžel je dôvodne podozrivý z násilia. Závažnosť situácie je determinovaná tvrdeniami žalobkyne o jeho konaní a) slovnými vyhrážkami - objednanie jej fyzickej likvidácie v hodnote 20 000,- Eur, b) zneužitím jeho postavenia v rodine - zamykal spálňu, čím mal jednak brániť v užívaní spoločných priestorov domácnosti proti vôli navrhovateľky, ale tiež odopieral prístup k jej osobným veciam, ako spodná bielizeň a ďalšie ošatenie, odpájaním internetu, aby sa dcéra navrhovateľky nemohla učiť, c) vyvolaním strachu

- mal poukazovať na kuchynské nože, ktoré nosil stále pri sebe a oznamoval žalobkyni, ako i jej dcére ako ich môže použiť, rozbil stoličku v ich prítomnosti, po návrate do domácnosti žalobkyňa s dcérou našli vyhodenú stoličku s rezným a bodným poškodením. Uvedené tvrdenia s ohľadom na charakter konania a lehotu pre rozhodnutie súdu boli v spojení s predloženými fotografiami o poškodení chladničky a skutočnosťami uvedenými v trestnom oznámení doručenom Okresnej prokuratúre Banská Bystrica dňa 05. 01. 2021 spôsobilé presvedčiť súd o naliehavej a nevyhnutnej potrebe pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak ako vyššie. Záverom súd uviedol, že navrhované uloženie zákazu vstupu tak v sebe podľa názoru súdu subsumuje i povinnosť opustiť spoločné bývanie. Vzhľadom k nariadenému neodkladnému opatreniu súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva manžela podľa . Lehotu na podanie žaloby súd určil na 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Z dôvodu, že zásah do práv manžela predstavuje obmedzenie jeho práva na ochranu obydlia, takže jeho trvanie musí byť vymedzené na nevyhnutný čas.

2. V lehote na podanie odvolania podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia žalovaný F. U., a to prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. , , . Uviedol, že primárnou a principiálnou odvolacou námietkou je skutočnosť, že navrhovateľka návrh na rozvod manželstva a nariadenie neodkladného opatrenia na podporu svojich tvrdení o jeho údajnom psychickom a fyzickom týraní jej osoby neosvedčila jediným skutkovo a právne relevantným dôkazom. Jej subjektívne tvrdenia nachádzajúce sa v návrhu zo dňa 05. 01. 2021 a v trestnom oznámení zo dňa 05. 01. 2021 sú vyfabulované, vykonštruované a predovšetkým nezodpovedajúce skutočnému stavu veci. K uvedenému uvádza, že ak navrhovateľka časovo situuje rozvrat vzájomných manželských vzťahov a počiatok jeho údajného agresívneho správania a konania voči nej a sekundárne voči dcére približne od marca 2020, k uvedenému je potrebné uviesť, že z jej tvrdení nie je zistiteľné a predovšetkým preukázané, že jej alebo dcére bolo spôsobené jej konaním akékoľvek zranenie, či ohrozenie alebo poškodenie fyzickej a psychickej integrity. Takýto záver nie je ani v polohe osvedčenia, pretože navrhovateľka v období od marca 2020 do 01. 01. 2021 žiadnym spôsobom nekonala tak, aby zamedzila jeho údajným prejavom a konaniam, napr. podaním trestného oznámenia orgánom PZ alebo prokuratúry, alebo vyhľadaním aktívnej pomoci u organizácii na pomoc týraným ženám, nikdy nevyhľadala zdravotnícku pomoc, neobjektivizovala akékoľvek zranenie a nemôže žiadnym spôsobom preukázať, že sa jej vyhrážal alebo inak násilne konal. Zatiaľ jedinou overenou skutočnosťou je to, že navrhovateľka bezdôkazne pod zámienkou neexistujúceho domáceho násilia alebo akéhokoľvek nepreukázaného psychického či fyzického týrania voči jej osobe dosiahla t. č. svoj cieľ, t. j. docieliť odsťahovanie žalovaného zo spoločnej domácnosti a získania výhody pre svoju osobu pri predpokladom konaní o vyporiadaní BSM. Ide o jednoznačne premyslené konanie zo strany navrhovateľky. Údajné nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaného nie je ničím a nikým osvedčené. Údajné nadávky a urážky adresované navrhovateľke osobou žalovaného nie sú ničím a nikým osvedčené, absentuje konkrétne vymedzenie času a ďalšie skutkové okolnosti,

za ktorých k nim malo dôjsť. Údajné vyhrážky za účelom osočovania, ohovárania a znižovania jej morálneho a etického kreditu s cieľom jej prepustenia zo zamestnania sú absolútnou fabuláciou, nikdy neboli naplnené a sú neexistentné, nie sú ničím a nikým osvedčené. Údajné bezprostredné ohrozenie života a zdravia navrhovateľky a jej dcéry a z toho vyplývajúci strach o život a zdravie sú ďalšími nepreukázanými demonštratívnymi a falošnými obvineniami, pretože k týmto nikdy nedošlo. Vyhodnocovať konanie žalovaného spočívajúce v poškodení chladničky vo vzťahu k osobe žalobkyne je absurdné, lebo v čase poškodenia sa žalobkyňa a ani žiadna iná osoba v nehnuteľnosti nenachádzala, išlo o jeho osobné zlyhanie spôsobené požitím alkoholu. Absolútnym nezmyslom postaveným opäť na základe nepravdivých tvrdení nie sú ani minimálne osvedčené, je, že sa navrhovateľke vyhrážal jej fyzickou likvidáciou za sumu 20.000,- €. Ide znovu bezdôkaznú kriminalizáciu jeho osoby a závažné obvinenie. Neexistuje nič na podporu tohto navrhovateľkou produkovaného nezmyslu. Poukazuje na to, že ani v tomto prípade na ochranu svojej osoby, života a zdravia neurobila žalobkyňa žiadne patričné opatrenia a tieto tvrdenia nie sú časovo ohraničené a konkrétne vysvetlené, čo ani nemožno hodnoverne navrhovateľkou preukázať, keďže ide o nepravdivé tvrdenia ex post. Vôbec neobstojí konštatácia súdu prvej inštancie v bodoch 14 až 16 napadnutého uznesenia, že tvrdenia žalobkyne v spojení s predloženou fotodokumentáciou osvedčujú naliehavú a nevyhnutnú potrebu vydať neodkladné opatrenie pre dlhodobo páchané domáce násilie manželom, pretože verbalizované obavy a strach žalobkyne neboli nikdy naplnené a nikdy sa nepotvrdili. V tomto kontexte je odvolateľ názoru, že nebol naplnený zákonný rámec potreby vydania napadnutého neodkladného opatrenia. Navrhovateľka ponúka súdu len svoje subjektívne tvrdenia, neosvedčené žiadnym dôkazným prostriedkom, neosvedčila žiadny zásah do svojej fyzickej a psychickej integrity násilným konaním manžela. V konečnom dôsledku naopak došlo k zásahu od práva manžela na spravodlivé súdne konanie a spravodlivý proces odôvodnený od článku 6 ods. 1 Dohovoru, lebo sa neosvedčilo, že manžel jej agresorom a pácha domáce násilie. Záverom dal žalovaný do pozornosti, že dňa 08. 01. 2021 podal návrh na rozvod manželstva, ktorý predkladá ako listinný dôkaz, pričom vec je vedená na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Dôvody, príčiny rozvratu manželstva klasifikuje inak ako žalobkyňa vo svojom návrhu zo dňa 08. 01. 2021. Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08. 01. 2021 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v medziach daných ust. a a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil ako vecne správne.

4. V zmysle odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. V zmysle , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd predovšetkým všeobecne uvádza, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e)CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

8. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

9. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z vedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle , (ale aj podľa písm. f) g) a ) , ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo.

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia , preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

11. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

12. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom voči nej, pričom poukazuje na skutočnosť, že ide o dlhotrvajúci stav. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa a záznamov polície.

14. Navrhovateľka v predmetnej veci predložila okrem iných aj dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, a to: fotografie spotrebiča poškodeného viacerými bodnými reznými a sečnými poškodeniami spôsobenými nožom, fotografiu žalobkyne s krvnými podliatinami na hornej končatine z vnútornej strany a Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu s popisom skutkového stavu a konania žalovaného smerom k žalobkyni a ich spoločnej dcére, doručené Okresnej prokuratúre Banská Bystrica dňa 05. 01. 2021.

15. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení , teda že povinný je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky.

16. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie povinného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené.

17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala dôvody vyfabulované, nezakladajúce sa na pravde, nepreukázané, ničím nepodložené a ani neosvedčené, odvolací súd zvýrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitne v zmysle súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že tvrdená skutočnosť je osvedčená (teda nemusí byť preukázaná), pričom súdu sa javí uvedená okolnosť vzhľadom na všetky ostatné okolnosti ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa v takýchto prípadoch preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Odvolací súd poukazuje taktiež na sťaženú možnosť získania a predkladania dôkazných prostriedkov v prípade dejúceho sa domáceho násilia, odohrávajúceho sa v domácnosti bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby, a teda bez možnosti podporiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčiť jeho dôvodnosť, napríklad svedeckými výpoveďami. Žalobkyňa v prejednávanej veci súdu predložila ako dôkazný prostriedok fotografie zachytávajúce domáci spotrebič (podľa zhodných vyjadrení žalobkyne, ale i žalovaného chladničku) zničený viacerými bodnými, či reznými poškodeniami, učinenými kuchynským nožom. V podanom odvolaní žalovaný k uvedenému uviedol, že z uvedeného nemožno vyvodiť dôvodnú obavu o zdravie žalobkyne alebo dcéry, a ani nepreukazuje násilie páchané smerom k žalobkyni (alebo dcére). Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a z predmetného predloženého dôkazu rovnako prijal záver opodstatňujúci potrebu okamžitého zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že uvedený incident bol výsledkom jeho osobného zlyhania a konania pod vplyvom alkoholu, odvolací súd uvádza, že uvedený prejav agresie a použitého násilia v podobe bodania spotrebiča kuchynským nožom, a to opakovane, viacerými vedenými údermi, spôsobiac výrazné poškodenie, dostatočne preukazuje agresívne správanie žalovaného, ktoré v čase pod vplyvom alkoholu žalovaný zjavne nie je schopný kontrolovať. Skutočnosť, že žalobkyňa s dcérou v danom čase sa nenachádzali v domácnosti, takéto riziko možného agresívneho správania žalobcu v budúcnosti neznižuje, naopak zakladá obavu o tom, že agresívne správanie môže byť mierené a vedené na osobu žalobkyne, v prípade, ak by sa tieto v domácnosti nachádzali. V takom prípade by však následky takéhoto agresívneho správania žalovaného, o ktorom bol súdu predložený dôkaz, malo však násobne závažnejšie následky. Popis skutkových okolností žalobkyňou, kedy žalobkyňa s dcérou opustila spoločnú domácnosť 31. 12. 2020

z uvádzanej obavy o svoje zdravie a zásah do fyzickej a psychickej integrity a následne predložený dôkaz o takto učinenom prejave agresie žalobcu v podobe zničenia kuchynského spotrebiča - zariadenia bodaním nožom - zapadá do logického rámca okolností popísaných žalobkyňou v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že popísaným konaním

- atakom na chladničku kuchynským nožom, výrazne zasiahol i do psychickej integrity žalobkyne a ich spoločnej dcéry, keď už len samotné zistenie žalobkyne a dcéry, že osoba, s ktorou denne zdieľajú spoločnú domácnosť, je schopná uvedeného násilného a agresívneho správania takýmto spôsobom, pôsobí výrazne traumatizujúco. Rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd prihliadal tiež na dôkaz predkladaný žalobkyňou v podobe fotografie zobrazujúcej podliatiny na hornej končatine, ktoré s poukazom na popísané okolnosti spolužitia mohol - a podľa popisu žalobkyne mal - spôsobiť žalovaný.

18. Odvolací súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo odporcu na obydlie, nakoľko v danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné dočasne vylúčiť odporcu z užívania dotknutých nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil záver súdu o potrebe a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny.

19. Súd prvej inštancie osobitným výrokom uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (súdu prvej inštancie) podať žalobu o obmedzenie/vylúčenie užívacieho práva druhého manžela, kde sporovými stranami bude navrhovateľka ako žalobca a žalovaným bude jej manžel. V prípade nepodania takejto žaloby nariadené neodkladné opatrenie zaniká. Na strane druhej, v konaní o obmedzenie/vylúčenie užívacieho práva žalovaného (manžela), tento môže osobitným návrhom žiadať zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, prípadne uvedené konajúci súd zruší rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie tak bolo v súdenej veci nariadené ako opatrenie dočasné, prechodne upravujúce pomery medzi sporovými stranami v nevyhnutnom rozsahu.

20. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie potvrdil postupom podľa , ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).