Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-17-2021.pdf
PDF · 122.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/17/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky (žalobkyňa): T. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. L. XX, B., zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: K. X.Á., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. L. XX, B., takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z. F., okres B. D.“.
Žalovanému sa zakazuje približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.“
II. Žalobkyňa je povinná v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva žalovaného k bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z. F., okres B..
III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.02.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým (1) uloží žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z.É. F., okres B. D. a (2) zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
2. Žalobkyňa ako rozhodujúce skutkové tvrdenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy (§ 150 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p.") uviedla, že strany sporu sa spoznali vo februári roku 2007. V septembri 2007 sa rozhodli presťahovať do spoločnej domácnosti a dňa 10.10.2009 uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. E., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Z manželstva sa manželom narodili štyri maloleté deti, a to P. X., narodený dňa XX.XX.XXXX; T. X., narodená dňa XX.XX.XXXX; M. X., narodený dňa XX.XX.XXXX a Š. X., narodená dňa XX.XX.XXXX. Vzájomný vzťah strán sporu bol od počiatku poznačený miernymi nezhodami a konfliktami, ktoré postupne eskalovali. Strany sa snažili spoločné problémy riešiť a opätovne sa k sebe vždy po hádke vrátili. Obaja boli študenti na vysokej škole a popri štúdiu sa žalobkyňa
starala o maloletého P.. Žalovaný odmietal pomáhať žalobkyni s domácnosťou, starostlivosťou o maloletého P., a s jeho výchovou, čo bolo častou príčinou ich hádok. V januári roku 2010 sa stranám narodila Maloletá T.. Žalobkyňa sa o maloleté deti ako aj o domácnosť starala takmer sama. Žalovaný si nevedel k maloletým deťom vybudovať vzťah a postarať sa o ne. Nemal však ani záujem sa o to pokúsiť. Choval sa k nim neprimerane hrubo, násilne a bezohľadne. Pred maloletými deťmi neváhal v hneve ničiť ich hračky, pričom nejavil akýkoľvek záujem o zmenu svojho prístupu. Miesto toho ostával v nočných hodinách v meste a domov prichádzal opitý. Alkoholické nápoje požíval pravidelne, čo ho viedlo k nezodpovednému správaniu, kedy strácal dokumentáciu fakulty, kde viedol filozofický seminár, bol pokutovaný za nevhodné správanie na verejnosti a bol mu vyrubený podmienečný trest za prechovávanie ľahkých drog. Často sa stávalo, že v tomto stave po príchode domov očakával sexuálne uspokojenie, čo žalobkyňa znášala s nevôľou. Žalobkyňa sa po návrate z rodičovskej dovolenky zamestnala v Bratislave ako IT - tester. V tomto období strany bývali s maloletými deťmi v Trnave. Napriek skutočnosti, že strany mali v tom čase už dve deti, žalovaný naďalej neprejavoval väčší záujem o ne, a teda bola žalobkyňa popri každodennom dochádzaní za zamestnaním nútená zabezpečovať starostlivosť o deti sama. V dôsledku vyťaženosti žalobkyne a nezáujmu žalovaného jej v tom čase so starostlivosťou o deti pomáhala jej matka. V nasledujúcom období však žalobkyňa opäť otehotnela a rodičia sa presťahovali do domu vo Vinohradoch v Bratislave. Konflikty medzi stranami naďalej pretrvávali aj po presťahovaní sa do domu, kde bola žalobkyňa naďalej, napriek skutočnosti, že v tomto období mali strany už tri deti, nútená sama zabezpečovať celkovú starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Žalovaného správanie sa napriek snahe žalobkyne o zabezpečenie čo najlepšieho výchovné prostredia pre deti postupom času stále väčšmi vyhrocovalo, pričom toto vyústilo až do vrcholne neúctivého prístupu k žalobkyne, jej osočovania, ponižovania a urážania, pričom žalovaný sa neobmedzoval vo svojom správaní ani v prítomností maloletých detí. Žalovaného agresivita bola neskôr sprevádzaná aj jeho nadmerným požívaním alkoholických nápojov, a to či už s kolegami, alebo samého v domácnosti. Žalovaný opakovane aj v sprievode alkoholického opojenia dostával v domácnosti záchvaty zlosti, pričom rozbíjal doma nábytok a iné vybavenie a v jednom prípade dokonca, aj napriek skutočnosti, že mali so žalobkyňou v tom čase tri malé deti, rozmlátil aj vianočný stromček. Odporca svoju agresivitu opakovane smeroval aj priamo proti žalobkyne, a to napríklad keď žalobkyňu agresívne schytil pod krkom, aby mu dala peňaženku, lebo si potreboval ísť kúpiť alkohol. V súvislosti so žalovaným nevhodným správaním žalobkyňa poukázala aj na incident, ktorého sa žalovaný dopustil v roku 2012, kedy po narodení maloletého M. žalobkynin brat daroval stranám mačiatko. Žalovnaý nesúhlasil s tým, aby mali mačku, čo žalobkyni neustále pripomínal. Hovoril jej, že ju má „zlikvidovať“, sám na mačku útočil, no keď žalobkyňa žalovanému navrhla, aby mačku odniesol preč, nesúhlasil s tým a neurobil tak. Rodina o mačku prišla v roku 2013, kedy žalovaný ostal sám doma, pričom zavolal žalobkyni, ktorá bola v tom čase u svojej matky, že mačku zbil. Neskôr počas telefonátu sa žalovaný priznal, že mačku zbil surovo, obúchal ju o steny, a že táto je na tom naozaj zle. Na základe telefonátu sa žalobkyňa vrátila nasledujúci deň do Bratislavy, kde mačka žalobkyni uhynula v rukách, pričom žalovaný túto situáciu sústavne posmešne a kruto komentoval. V dôsledku neúnosnosti správania žalovaného, ktoré nebolo zo strany žalobkyne možné ďalej znášať, a rovnako bolo maximálne nevhodné pre maloleté deti, sa žalobkyňa rozhodla pre žalovaného vyhľadať psychologickú pomoc. Žalovaný však túto pomoc odmietol. Obdobná situácia sa v manželstve opakovala viackrát, pričom ale žalovaný v konečnom dôsledku v každom jednom prípade nakoniec pomoc rovnako odmietol. Strany sa opäť sťahovali v septembri 2013, nakoľko majiteľ domu, v ktorom v danom čase žili, tento dom predával. Na vybavenie novej domácnosti si žalobkyňa požičala peniaze od svojej kamarátky, a to bez pomoci žalovaného. Žalovaný aj v tomto období naďalej požíval alkoholické nápoje vo veľkom rozsahu, pričom zväčša v opojení následne ničil aj žalobkyňou zakúpený nábytok a tejto sa posmieval, že si peniaze naň požičala. Nakoľko mali strany v tom čase už 3 deti, žalobkyňa v ich záujme a za účelom udržania kompletnej rodiny so žalovaným naďalej žila. Pre zachovanie dobrého chodu rodiny sa žalobkyňa svedomito starala o domácnosť i o maloleté deti a vytvárala príjemný priestor domova, tak aby predchádzala možnej nepohode a nežiaducemu agresívnemu správaniu žalovaného. Žalovaný však aj naďalej všetky povinnosti týkajúce sa domácnosti a výchovy detí zanedbával a nadmieru užíval alkoholické nápoje, čo viedlo k opakovanému kriku a agresivite aj voči sestrám žalobkyne v čase, kedy boli u strán na návšteve. Žalobkyňa opäť otehotnela v roku 2014, kedy sa situácia medzi stranami ešte väčšmi vyhrotila. Žalovaný na žalobkyňu neustále úpenlivo naliehal, aby podstúpila interrupciu, v čom ho podporovala aj jeho matka. Žalovaný dokonca žalobkyňu za účelom jej prehovorenia aj osobne navštívil u jej matky v Námestove. Žalobkyňa však v dôsledku svojho presvedčenia takúto možnosť odmietla. Nakoniec dal žalovaný ultimátum "buď on alebo dieťa". Žalobkyňa samozrejme nezmenila svoje rozhodnutie, na čo sa žalovaný zbalil a z domu odišiel, pričom sa neskôr do domácnosti vrátil. Napriek skutočnosti, že boli
vzťahy medzi stranami vážne naštrbené, žalovaný sa nestaral o domácnosť, ani o maloleté deti, ktoré už navštevovali materskú školu, pričom sa naďalej prejavoval voči žalobkyni agresívne, zlostne, neúctivo a ponižujúco, títo si spoločne vzali hypotekárny úver na byt, v ktorom žijú. Žalobkyňa v priebehu rokov opakovane zvažovala odluku i podanie návrhu na rozvod manželstva, v záujme maloletých detí a svojho presvedčenia sa však zakaždým rozhodla v manželstve zotrvať a ďalej znášať žalovaného neadekvátne správanie, sprevádzané občasnými zábleskami nádeje v nápravu. V januári 2018 nastúpila žalobkyňa do nového zamestnania ako čašníčka, kde pracovala len 2 zmeny za týždeň, a to za účelom, aby finančne vypomohla domácnosti so štyrmi maloletými deťmi. Žalovaný však na jej snahu reagoval negatívne, začal vyvolávať v domácnosti konflikty a dokonca žalobkyni poškodil aj osobné veci a šperky. V tomto období začal žalovaný na žalobkyňu aj fyzicky útočiť a to fackovaním, či sácaním. Žalovaný žalobkyňu tiež začal ešte väčšmi ponižovať a vyvolávať v nej pocity menejcennosti, kedy sa jej posmieval, že pracuje manuálne. V kontexte s uvedeným poukazujeme aj na elektronickú komunikáciu medzi stranami, kedy žalovaný uvádza: "Začni u seba. Rozjebané dni, len kvôli tvojej trápnej muklarine. Máš vykryť pár eur, nie byť stále v piči. To čo robíš ty je des, je mi z teba zle.", "Sa hanbím za to čo robíš. Keď sa ma na to niekto spýta, tak klamem, aby som sa za teba nemusel hanbiť." Aj z tohto dôvodu žalobkyňa v roku 2019 nastúpila do nového zamestnania opäť ako IT - tester na polovičný úväzok v spoločnosti, v ktorej pracoval aj žalovaný. Ten sa však napriek tejto skutočnosti k žalobkyni naďalej správal ponižujúco, a to aj pre deťmi, ako sa tiež prejavoval častou agresiou. V októbri 2019 žalobkyňa nastúpila do zamestnania na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v Bratislave, kde pracovala ako personálna referentka na polovičný úväzok, a od januára 2020 už na plný úväzok. Ako je uvedené, ani zmena v zamestnaní nenapomohla k zmene prístupu žalovaného k jej osobe, rovnako ako tento naďalej neprejavoval záujem o pomoc v domácnosti, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa tentokrát ostala na túto starostlivosť sama aj popri jej novom zamestnaní na plný úväzok. Jedinou činnosťou, s ktorou je žalovaný ochotný pomôcť, je drobná výpomoc v domácnosti a nákupy, pričom tieto vykonáva neochotne a podľa zoznamu, ktorý mu pripraví žalobkyňa. Žalovaný je k žalobkyni pohrdlivý a agresívny, čo žalobkyňa osvedčila elektronickou komunikáciou zo dňa 19.10.2019, v ktorej sa uvádza: „Po všetkých stránkach sa mi protivíš a to málo, čo to držalo pri živote ma už opúšťa. To, že to nevidíš a nič s tým nerobíš je preto, že si slepá jak patron a zaujíma ťa len tá tvoja bublina. Ja končím.“; tiež z toho istého dňa 19.10. 2019: „Musíme sa rozísť, lebo raz to zle skončí.“ Situácia v domácnosti začala byť pre žalobkyňu už absolútne neznesiteľná prijatím protipandemických opatrení v roku 2020, kedy táto musela stíhať prácu z domu, domácu výučbu detí, ako aj všetku ostatnú starostlivosť o domácnosť, s čím jej žalovaný naďalej nepomáha. U žalovaného sa naďalej objavujú záchvaty agresie sprevádzané ničením vecí v domácnosti. Príkladom možno uviesť aj situáciu, kedy žalovaný rozlámal tablet z dôvodu, že maloletá Š. tento nešikovne napájala na nabíjačku, pričom žalovaný neskôr uviedol, že to bola chyba žalobkyne, nakoľko ho táto chvíľu predtým, keď boli na ihrisku poprosila, aby nenadával pred deťmi. V súvislosti s vyjadrovaním sa žalovaného voči žalobkyni, a jeho pohŕdaním jej osobou, žalobkyňa odkázala na komunikáciu zo dňa 02.11.2020: „Tiež sa postarám a postarám sa o ne dobre... ty nebudeš už viac pre mňa v ničom cenná.... A bezcenným veciam nebudem nič venovať. Ani čas ani peniaze, NIC....“, zo dňa 20.11.2020: "Deti budú vedieť čo si za pobehlicu, ako si sa vysrala na rodinu", "Zradila si nás, stala sa z teba obyčajná kurva", zo dňa 23.11.2020: "Keď chceš vojnu, budeš mať vojnu...Vojna znamená zničenie. Zničím ťa." Pre žalobkyňu sa stala neúnosnou aj skutočnosť, že žalovaný do svojho konania a konfliktov so žalobkyňou začal zaťahovať aj maloleté deti, čo možno vyvodiť aj z vyššie uvedenej komunikácie. Žalovaný tiež začal maloleté deti citovo vydierať, tieto manipuluje a necitlivo ci zaťahuje do situácie medzi stranami. Žalovaný rovnako necitlivo maloleté deti konfrontoval s vyhrážkami, že ak sa deti stretnú s dobrým priateľom žalobkyne, že nech si ho tento pán nepraje, alebo že mu rozmláti hlavu. Manželstvo strán bolo dlhodobo sprevádzané aroganciou, nevďakom, posmechom, neúctou a vyhrážkami žalovaného. Rovnako bolo sprevádzané agresiou a výbuchmi zlosti žalovaného a okrem uvedeného aj dlhodobým ignorovaním potrieb rodiny, čo žalobkyňu začiatkom roku 2021 doviedlo k podaniu návrhu na rozvod manželstva zo dňa 08.01.2021 na tunajšom súde. Žalovaný v poslednom období situáciu v rodine vyhrocoval aj vyhrážaním sa, že žalobkyňu vyhodí zo spoločnej domácnosti, kedy jej oznámil, že jej balí veci a ide ich vyhodiť, alebo si po ne môže prísť. K uvedenému tiež priložila žalobkyňa elektronickú komunikáciu strán zo dňa 25.11.2020, v ktorej žalovaný uvádza napríklad: "takto sa so mnou rozprávať nebudeš! veci máš zajtra pobalené vo vreciach, môžeš si ich odpratať kam chceš, ak si ich neprídeš zobrať do piatku, povyhadzujem ich do humany... A začíname... Ešte si môžeš vybrať, či mi chceš ušetriť čas, a len to nazhŕbam, alebo či to teda poukladám? Čo si viac praješ, Anička? ... Napíš ale rýchlo, kým sa vrátim z Tesca s vrecami, potom volím metódu zhŕňania, ak sa nevyjadríš...tak som späť, máš nejakú preferenciu teda?" Žalovaný v konečnom dôsledku svojmu vyhrážaniu dostál a mnohé z osobných vecí patriacich žalobkyne skutočne vyhodil. Žalobkyňa touto cestou poukázala
na jej rozhovor so psychológom, u ktorého strany riešili partnerské poradenstvo a u ktorého žalovaný absolvuje aj osobnú terapiu, kedy psychológ v komunikácii so žalobkyňou konštatoval, že poradenstvom nie je schopný vyriešiť osobnostné problémy žalovaného, ale že bude nutná aj psycho-farmaceutická liečba navrhnutá psychiatrom, ktorú mu odporučil a poskytol mu kontakty. Aj uvedené svedčí o tom, že agresivita zo strany žalovaného je nekontrolovateľná, žalobkyňa nikdy nemôže predpokladať kedy žalovaný zareaguje neprimerane, kedy ju napadne, prípadne zničí nejakú vec v domácnosti. Žalobkyňa je z danej situácie v neustálych obavách a napätí, čo rozhodne neprispieva k jej psychickej pohode a čo ju postupom času čoraz väčšmi vyčerpáva. V dôsledku správania žalovaného bola žalobkyňa nútená sa dokonca zo spoločnej domácnosti odsťahovať, a to na základe incidentu zo dňa 30.12.2020, kedy ju žalovaný fyzicky napadol za účelom zmocnenia sa jej mobilného telefónu. Spúšťačom celej situácie boli pritom len paranoje žalovaného, ktorý si myslel, že žalobkyňa nahráva jeho rozhovor s maloletou T.. Po tom čo sa žalovaného zmocnila táto paranoja, tento sa vrhol na žalobkyňu v úmysle vytrhnúť jej z ruky telefón, čo mu však žalobkyňa vzhľadom na jeho tendenciu ničiť veci nechcela dovoliť. Pri predmetnom útoku, žalovaný žalobkyňu zvalil na zem a v silnom zovretí a násilným konaním sa jej snažil telefón vytrhnúť. Žalobkyňa žalovaného v sebaobrane začala hrýzť do ruky, čo jej však nepomohlo. Žalovaný svoje konanie dokonca nedokázal kontrolovať ani následne, kedy za ním prišli maloleté deti a tohto začali udierať do chrbta a prosiť, aby žalobkyňu nechal na pokoji. Žalovanému sa podarilo zmocniť telefónu až po tom, čo ju lakťom udrel do oka, kedy sa následne snažil telefón rozbiť údermi o zem. Žalovaný následne odišiel do chodby, kde pokračoval v deštrukcií telefónu, pričom sem ho nasledovala žalobkyňa s výzvou, aby jej telefón vrátil. Za rodičmi opäť prišli aj maloleté deti, ktoré žalovaného žiadali, aby už vrátil telefón so slovami, že sa obdobne nemôže správať. Žalovaný však na prosby detí nereagoval. Nakoľko žalovaný pokračoval v rozbíjaní telefónu, žalobkyňa sa mu ho opäť rozhodla zobrať, na čo však tento reagoval opätovným útokom, udrel žalobkyňu o skriňu, následne ju udrel do rebier a opäť zhodil na zem. Žalovaný telefón vrátil až po tom, čo ho úplne zničil, podupal po ňom a poudieral ho o zárubňu a nábytok. Nakoľko maloletá T. medzičasom privolala na pomoc sestru žalobkyne, žalobkyňa po útoku deti pripravila na odchod a po príchode sestry jej deti odovzdala, kedy s ňou deti odišli ku nej domov. Po odchode sestry a maloletých detí žalovaný domácnosť taktiež opustil, pričom žalobkyňu nechal doma so zraneniami samu. Žalobkyňa sa v dôsledku početných zranení rozhodla v ten istý deň vyhľadať lekársku starostlivosť, pričom z tohto vyšetrenia predložila súdu aj lekársku správu Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava. Súdu taktiež predložila lekárske potvrdenie zo dňa 30.12.2020, v rámci ktorého bola žalobkyňa určená predpokladaná doba práceneschopnosti v dĺžke 7 až 10 dní, kedy vyšetrujúci lekár tiež konštatoval zhodnosť vyjadrení žalobkyne o napadnutí žalovaným so vzniknutými zraneniami. Čo sa týka samotného incidentu zo dňa 30.12.2020, v súvislosti s tým predložila aj čestné prehlásenie T. K., ktoré potvrdzuje vyššie opísané udalosti, ako aj zvukový záznam z mediačného online rozhovoru strán sporu zo dňa 15.01.2021 v rámci ktorého žalovaný potvrdzuje svoj útok na žalobkyňu a kedy tento ospravedlňuje jej snahou zabrániť mu v odobraní a následnom zničení jej telefónu, čo samozrejme nemožno považovať za adekvátne konanie z jeho strany. Bezcharakterné správanie žalovaného dokazuje aj fakt, že po vyššie uvedenom brutálnom útoku dňa 30.12.2020 tento opustil spoločnú domácnosť, pričom dobitú žalobkyňu nechal doma bez akejkoľvek pomoci a odišiel ju udať na Obvodné oddelenie Policajného zboru ako útočníka v tomto incidente, a to i napriek tomu, že sa všetko odohralo pred maloletými deťmi ako svedkami.
3. Navrhovanú bezodkladnú úpravu pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že neustále napätie, ktoré musí prežívať sa odráža tak na jej psychickom, ako aj fyzickom zdraví, pričom rovnako ovplyvňuje aj psychické zdravie a vývoj mal. detí. Žalobkyňa sa bojí o svoje zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, nakoľko nevie predpokladať čoho všetkého je Odporca pri jeho návaloch agresivity schopný. Žalobkyňa sa obáva možných verbálnych ako aj fyzických atakov na jej osobu tak, ako tomu bolo aj v predchádzajúcom období. Považovala tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity sprevádzané aj fyzickými útokmi zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek neprimeraným správaním žalobkyne, ale k týmto dochádzalo len na základe aktuálnej nálady žalovaného, jeho negatívneho naladenia, napríklad ako tomu bolo aj v prípade posledného incidentu zo dňa 30.12.2020, na základe jeho paranoidných predstáv o nahrávaní jeho osoby. Žalobkyňa mala za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Žalobkyňa bola nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu dočasným odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti so žalovaným, pričom v súčasnosti žije u svojej sestry. Žalobkyňa na základe opísaného skutkového stavu tiež podala dňa 08.01.2021 na Okresnom súde Bratislava III návrh na rozvod manželstva.
4. Žalobkyňa k návrhu, na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu nasledovné listiny: screenschoty textových správ, čestné prehlásenie T. K., lekárska správa zo dňa 30.12.2020, lekárske potvrdenie o ošetrení zo dňa 30.12.2020, výpis z LV, potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 30.12.2020, prepis z mediačného rozhovoru zo dňa 15.01.2021, rodné listy, sobášny list, fotografie rozbitého telefónu a zranení žalobkyne v oblasti oka, ramena a rebier, na základe ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav.
5. V danom prípade mal súd z obsahu predložených listín za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 10.10.2009 manželstvo, z ktorého pochádzajú štyry maloleté deti, a to maloletý P. (12 rokov), maloletá T. (11 rokov), maloletý M. (8 rokov) a maloletá Š. (5 rokov).
6. Strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/ X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z. F., okres B. D., ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.09.2016.
7. Dňa 30.12.2020 došlo medzi stranami sporu k fyzickému stretu, keď žalovaný v domnení, že ho žalobkyňa nahráva na mobil, sa snažil zmocniť jej mobilného telefónu použitím fyzického násilia voči žalobkyne. Svedkom ale aj účastníkom incidentu boli ich maloleté deti, ktoré sa udieraním žalovaného po chrbte snažili, aby žalovaný s útokom na žalobkyňu prestal, následne sa ich snažili rozdeliť, avšak takmer ich zhodili na zem. Výsledkom tejto fyzickej potýčky strán sporu bolo uhryznutie žalovaného žalobkyňou a podľa lekárskej správy a potvrdenia početné pomliaždeniny žalobkyne v oblasti hrudníka, tváre v oblasti ľavého oka (vo forme hematómu) a opuchnuté pravé zápästie, ako aj rozbitý telefón žalobkyne. Počas predmetného incidentu maloleté deti zavolali sestre žalobkyne, ktorá následne o 10 minút prišla do bytu strán sporu, kde našla plačúce a vystrašené deti oblečené v predchodbičke bytu bez fyzických zranení. Sestra žalobkyne si všimla, že tá mala poranenie nad ľavým viečkom. Následne setra žalobkyne zobrala deti k sebe domov, ktorým v ten deň večer zavolal žalovaný, ktorý sa deťom ospravedlnil za to, že boli prítomné pri danom incidente. Ešte v ten deň večer žalobkyňa podstúpila ošetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Ošetrujúci lekár potvrdil vyššie uvedené zranenia žalobkyne, o čom vystavil lekársku správu a potvrdenie. V ten istý deň zároveň žalobkyňa podala ústne oznámenie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave III o priestupku žalovaného proti občianskemu spolunažívaniu.
8. Dňa 15.01.2021 v rámci uskutočneného mediačného rozhovoru strán sporu so psychológom žalovaný potvrdil svoje skratové konanie zo dňa 30.12.2020, za ktoré sa ospravedlnil a ktoré sám označil za agresívne z jeho strany, pričom sa snažil vyviniť, že útočil na mobil žalobkyne.
9. Zo screenshotov textových správ medzi stranami sporu zase vyplývalo, že zhruba v roku 2018 sa žalovaný vyjadril na margo práce žalobkyne ako časníčky, že sa hanbí za to čo robí; jej prácu považoval za "trápnu muklarinu"; uviedol, že klame keď sa ho niekto spýta, čo žalobkyňa robí, aby sa nemusel hanbiť. Zo správ z októbra 2019 vyplývalo, že žalovaný sa hnevá sám na seba, že nevie skoncovať so žalobkyňou; že s ňou nechce žiť lebo je z nej znechutený; nevládze s ňou žiť; že sa mu žalobkyňa protiví po každej stránke a že kvôli nej nechce skončiť v blázinci. Zo správ z novembra 2019 vyplývalo, že pre žalovaného je žalobkyňa bezcenná; nebude jej venovať ani čas ani peniaze; je mu ukradnutá ale deti nie. Zároveň uviedol, že bude mať s ním žalobkyňa vojnu a že ju zničí. Následne jej chcel všetky jej osobné veci (šatstvo) pobaliť do vriecť s tým, že ak si ich do určitého dňa žalobkyňa nevezme, vyhodí ich.
10. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy
pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. .
14. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. rozhodne súd do dvadsaťštyri hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.,, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Právna úprava neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p., je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
17. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
18. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa15.10.2012).
19. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
20. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
21. V danom prípade mal súd mal súd z obsahu predložených listín dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia žalobkyne ohľadom násilného správania žalovaného voči nej ako aj ďalším blízkym osobám - maloletým deťom, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovaného vstúpiť do ich bytu a približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Z opísaného skutkového deja a pripojených listín (lekárske potvrdenie, lekárska správa, čestné prehlásnie sestry žalobkyne, záznam z mediatorského rozhovoru) mal súd za dostatočne osvedčené, že žalovaný sa dňa 30.12.2020 voči žalobkyni v ich byte dopustil fyzického násilia v úmysle zmocniť sa jej mobilného telefónu, ktorého následkom boli viaceré zranenia žalobkyne (pomliaždeniny v oblasti hrudníka, hematóm v okolí ľavého oka a opuchnuté zápästie), ako aj poškodenie mobilného telefónu žalobkyne. Na základe toho možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému fyzickému aktu, ktorým bola žalobkyni spôsobená ujma na zdraví a majetku, čím došlo k zásahu do telesnej integrity žalobkyne a keďže svedkami a účastníkmi tohto fyzického násilia žalovaného voči žalobkyni boli aj ich maloleté deti, ktoré na daná situáciu reagovali plačom a vystrašením, došlo zároveň týmto činom žalovaného aj do zásahu do duševnej integrity maloletých detí strán sporu. Samotný žalovaný tento svoj čin nazval agresívnym a skratovým konaním, pričom už predošlé správanie žalovaného zachytené v textových správach z roku 2018 a 2019 naznačuje aj určitú psychickú formu násilia žalovaného voči žalobkyni, keď znevažoval jej prácu časníčky, ponižoval ju, vyhrážal sa jej vyhodením vecí alebo tým že ju zničí.
22. Súd preto považoval za potrebné nariadiť žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie ako formu preventívneho riešenia problematiky fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobkyni ale aj voči jeho deťom, ktorého účelom je rýchla právna úprava situácie medzi stranami sporu a ktoré smeruje k ochrane telesnej a psychickej integrity žalobkyne.
23. Žalobkyňa potrebným spôsobom osvedčila zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorými je potreba bezodkladne upraviť pomery strán a preto súd jej návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z. F., okres B. D. a podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
24. Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva žalovaného k bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod: E.. L. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., obec B. - F..Č.. Z.É. F., okres B. D.. Pokiaľ žalobkyňa nesplní uloženú povinnosť (výrok II. uznesenia) a v stanovenej lehote nepodá žalobu vo veci samej, súd nariadené neodkladné opatrenia podľa § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu zruší.
25. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.