Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/162/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Smart Sys, s.r.o., so sídlom Lorinčík 57, 040 11 Košice-okolie, IČO: 50 247 913, právne zastúpeného Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., AK so sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn.: 100932250/2020 zo dňa 22. 05. 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2020, takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2020.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27. 07. 2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 28. 07. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) spis. zn.: 100932250/2020 zo dňa 22. 05. 2020, ktorým tento ako príslušný na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodol podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100316424/2020 zo dňa 31. 01. 2020, ktorým bol podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobcovi určený vyrubený rozdiel dane v sume 2 886,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019.

2. Žalobca svoju správnu žalobu odôvodnil najmä tým, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov. Napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného považuje žalobca za nezákonné z dôvodov uvedených v správnej žalobe a preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Súčasťou správnej žaloby žalobcu zo dňa 27. 07. 2020 bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že mu hrozí závažná finančná a hospodárska škoda v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe a to najmä tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti, správca dane začne výkon daňovej exekúcie v zmysle ustanovenia a nasl. daňového poriadku v platnom znení, čo znamená, že správca dane by pristúpil k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle ustanovenia a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného by bolo potom znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií žalobcu, a to nielen vo vzťahu k tretím osobám. Na základe vyššie uvedených skutočností

žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s ustanovením , a preto žiada, aby správny súd jeho správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2020 priznal odkladný účinok.

4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2020, podal písomné vyjadrenie zo dňa 24. 11. 2020, ktoré bolo správnemu súdu elektronicky doručené dňa 24. 11.2020. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku považuje za neopodstatnený, lebo dôvody uvedené žalobcom v jeho návrhu dostatočne nepreukazujú závažnú hrozbu, resp. ujmu žalobcovi, hospodársku, finančnú škodu, príp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle ustanovenia . Preto žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2020 v celom rozsahu zamietol.

5. Podľa ustanovenia podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po písomnom vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verenej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu o veci samej ( a )

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len na základe návrhu žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov preskumávacieho súdneho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva

toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil bodmi uvedenými v treťom odseku tohto uznesenia.

13. Žalobca však tieto svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne relevantné dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca ani neosvedčil, že ním uvedené následky skutočne aj hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikateľskú činnosť a existenciu žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v ustanovení reálne hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočností, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho prestavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu či nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil žiadny zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup), správny súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).