Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40P/46/2020

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky: W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, H., právne zastúpená: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka a otca: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Súd ponecháva v osobnej starostlivosti matky maloletú S., nar. XX.X.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletej. II. Matka je oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod do 12,00 hod v prítomnosti matky v mieste bydliska matky. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 185,- eur mesačne, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.01.2021. Neodkladné opatrenie bude trvať do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú v konaní o úprave práv a povinností. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú, za obdobie od 14.01.2021 do 31.01.2021, v sume 107 eur, je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody úhrady dlhu v splátkach v prípad omeškania. V. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné zamieta.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu 14.01.2021 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverené do osobnej starostlivosti matky, táto by bola oprávnená zastupovať ju a spravovať jej majetok a otec by bol povinný prispievať na výživu sumou 400 Eur mesačne a súd by upravil aj styk otca s maloletou. 2. V návrhu uviedla, že vo veci je vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletej, pričom na pojednávaní konanom dňa 21.10.2020 sa otec zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 Eur mesačne, túto si ale neplní, hoci z jeho majetkových pomerov vyplýva, že žije v nájomnom byte, platí nájomné 600 eur mesačne a vedie nadštandardný životný štýl. Matka sa dozvedela, že otec ukončil nájomnú zmluvu, žije s rodičmi, prestal používať služobné vozidlo a má za to, že ide o účelové správanie otca, s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázala na to, že výdavky na maloletú a svoje príjmy špecifikovala v návrhu vo veci samej a zdôraznila zvýšené výdavky so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletej pre jej dermatologické a gastroenterologické problémy. Navrhuje, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, aby ju zastupovala a spravovala jej majetok. Navrhuje zároveň upraviť aj styk otca s maloletou, keďže otec maloletú navštevuje sporadicky a čas styku prispôsobuje svojím potrebám, nie potrebám maloletej. 2. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa druhá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 3. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. 4. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým<https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=nnptembrhbpxg327obydcmroonvte> skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych, ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. 5. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a jeho vlôh, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s príbuznými a blízkymi osobami a pod. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.01.2021, obsahom návrhu matky vo veci samej vedenej pod sp. zn. , v ktorom uviedla náklady spojené so starostlivosťou o maloletú, listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu

sp. zn. , doterajšími ústnymi vyjadreniami otca na pojednávaní dňa 21.10.2020, písomným vyjadrením právneho zástupcu otca zo dňa 22.12.2020, dohodou o skončení pracovného pomeru otca v spoločnosti H. U., s.r.o., potvrdením o evidencii otca v registri uchádzačov o zamestnanie, lustráciou o príjmoch otca a matky v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Matka spolu s otcom žili v spoločnej domácnosti len krátku dobu, keďže matka otehotnela mesiac po tom, čo sa spoznali. Pred narodením maloletej bývali spoločne, ale z prenajatého bytu matka opakovane odchádzala z dôvodu vzájomných konfliktov s otcom. Spoločnú domácnosť s otcom matka definitívne opustila krátko pre pôrodom a odvtedy rodičia v spoločnej domácnosti nežili. Dôvodom vzájomných konfliktov boli rozdielne názory na riešenie životných situácií, nedostatok priestoru na vzájomné spoznanie sa pred začatím spolužitia a podľa matky aj v nezáujme otca o jej potreby v čase tehotenstva. 8. Otec bol do 22.10.2020 zamestnancom spoločnosti H. U., v ktorej podľa vlastného vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem 1.000 eur. Od 23.10.2020 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou. Z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie sa nevie uplatniť na trhu práce vo vyštudovanom odbore čašník a ani vo fitnescentrách, kde pôvodne pracoval. Otec na pojednávaní 21.10.2020 uviedol, že sa s maloletou nestretával, aby si nevytvoril citový vzťah, keďže si nebol istý svojím otcovstvom. Následne vo svojom písomnom vyjadrení z 22.12.2020 uviedol, že test otcovstva potvrdil jeho otcovstvo a má záujem o stretávanie sa maloletou každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. 9. Matka v návrhu vo veci samej o svojich príjmoch a výdavkoch uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá materské vo výške 178 eur, s tým, že je jej doplácaná materská do výšky rodičovského príspevku a zabezpečuje od narodenia maloletej jej osobnú a celodennú starostlivosť. Náklady na výživu maloletej, vrátane pomerných výdavkoch na zabezpečenia bývania vyčíslila v sume 604 eur, s tým, že matka vynakladá zvýšené výdavky na zabezpečenie špeciálnej mliečnej stravy pre reflux a zabezpečenie bavlneného oblečenia a krémov pre ekzém maloletej. 10. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa ponechania maloletej v osobnej starostlivosti matky je dôvodný, najmä s poukazom na vek maloletej, na to, že v plnej miere je závislá pri uspokojovaní svojich životných potrieb od matky. Nakoniec aj otec vo vyjadrení súhlasil s tým, aby maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že matka predstavuje pre maloleté dieťa v súčasnosti hlavný a významný záchytný bod v živote, maloletá je v plnom rozsahu závislá na celodennej osobnej starostlivosti matky. Neodkladným opatrením sa tak dočasne právne stabilizuje faktická osobná starostlivosť zo strany matky, u ktorej je maloletá aj v súčasnosti v celodennej starostlivosti. 11. Súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou a to v súlade s návrhom matky, keďže s jej návrhom korešponduje aj stanovisko otca. Hoci otec nemal spočiatku záujem o styk s maloletou, z dôvodu pochybností o svojom otcovstve, v súčasnosti má istotu, že je otcom maloletej a má záujem o stretávanie. Matka ale uviedla, že styk prebieha nepravidelne a otec čas stretávania neprispôsobuje potrebám maloletej, vzhľadom na jej vek. Navrhovaný čas stretávania je podľa názoru súdu vhodný, vzhľadom na aktuálny denný režim maloletej primeraný jej veku. Tento časový priestor je len minimálny na rozvíjanie vzťahu otca s dcérou a malo by byť v záujme oboch rodičov, aby sa v budúcnosti čas stretávania otca s maloletou primerane veku dieťaťa rozšíril. 12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej dočasne upraviť povinnosť otca prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej (ktorá môže predchádzať jeho právoplatnosti, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením), keďže otec, napriek prijatému záväzku na pojednávaní dňa 21.10.2020 neplní povinnosť platiť bežné výživné a podľa svojho vyjadrenia uhradil matke sumu 360,- eur, čo je ale suma zročného výživného do 21.10.2020. 14. Súd neodkladným opatrením určil vyživovaciu povinnosť len v nevyhnutnej miere, zohľadňujúc životné okolnosti matky a otca, ako aj obvyklé potreby a nevyhnutné životné náklady, ktoré sú s výživou detí v dojčenskom veku spojené, pričom prihliadol na zdravotné ťažkosti maloletej. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, a pod. 15. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii. 16. Súd posudzoval pomery rodičov, v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na<https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=nnptembrhbpxg327obydcmroonvtg> životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z premisy, že výživné na dieťa predchádza iné výdavky rodičov. 17. Matka v návrhu vo veci samej vyčíslila výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú na sumu 604 eur. Osobitne poukázala na jej gastro a dermatologické zdravotné problémy, čo si vyžaduje zvýšené výdavky spojené so stravovaním, s liečebnou starostlivosťou, ale aj oblečením. Matka ale neosvedčila všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú vo výške ako ich deklaruje. Matka nepreukázala ani výdavky vynakladané na bývanie a sama uviedla, že náklady na bývanie hradí v celom rozsahu jej matka. Súd je toho názoru, že výdavky uvedené matkou nezodpovedajú majetkovým pomerom matky, vzhľadom na jej príjmy a ani majetkovým pomerom otca, vzhľadom na príjmy otca ako je uvedené ďalej. Súd sa nezaoberal tým, aké sú majetkové pomery rodičov otca, nakoľko títo nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť ani voči otcovi ani voči maloletej. Súd považoval vzhľadom na vek dieťaťa za dôvodné mesačné výdavky na obstaranie plienok vo výške 70 eur, mliečnej výživy a dojčenskej vody vo výške 75 eur, obstaranie oblečenia vo výške 40 eur, krémov a kozmetiky vo výške 30 eur a náklady na lieky vo výške 36 eur. Ostatné uvádzané náklady (napr. očkovanie, lekárske poplatky) matka neosvedčila a podľa názoru súdu, ak ich aj vynakladá, prekračujú mieru nákladov (napríklad výdavky na oblečenie 300 eur mesačne), ktoré by matka pri svojej súčasnej finančnej situácii mohla vynakladať. 18. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti potom súd vychádzal z priemerného príjmu otca za obdobie od narodenia maloletej. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 22.12.2020, ale aj na pojednávaní 21.10.2020 uviedol, že jeho čistý mesačný príjme bol 1.000 eur, čo zodpovedá hrubému mesačnému príjmu vo výške 1.330 Eur. Otec je ale od 23.10.2020 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Na základe lustrácie o príjmoch otca zo Sociálnej poisťovne, súd zistil, že otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 154,20 eur mesačne. Takto vyčíslená výška dávky podpory v nezamestnanosti nezodpovedá jeho hrubému mesačnému príjmu podľa jeho tvrdení o čistom príjme. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že vymeriavací základ otca v období od januára 2020 do októbra 2020 bol v sume od 146,82 eur do 105,50 eur. Hrubý mesačný príjem predstavuje zároveň aj vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že vymeriavací základ otca bol neporovnateľne nižší ako to vyplýva z jeho vyjadrení o čistom príjme. Súd preto nevychádzal z príjmu, ktorý zamestnávateľ uvádzal v Sociálnej poisťovni a z ktorej odvádzal aj poistné a bola mu vyčíslená aj dávka v nezamestnanosti, ale z príjmu deklarovaného otcom, ktorý by bol vo výške 1.330 eur v hrubom a 1.000 eur v čistom a z predpokladanej výšky podpory v nezamestnanosti, ktorá by pri hrubom príjme 1.330 eur predstavovala sumu 665 eur. Za predpokladu , ak by sa otec so zamestnávateľom (rodinná firma) zrejme nedohodol na tom, že mu zamestnávateľ bude vyplácať časť mzdy bez toho, aby z tejto sumy odviedol zamestnávateľ aj odvody, otec by mal nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 665 eur a nie vo výške 154,20 eur. Súd preto ustálil, že celkový príjem otca za obdobie od narodenia dieťaťa bol v celkovej výške 5.896 eur, čo predstavuje čistý príjem otca z pracovného pomeru vo výške 3.709 eur od 01.07.2020 do 22.10.2020 a výšky podpory v nezamestnanosti na ktorú by inak mal otec nárok vo výške 2.187 eur od 23.10.2020 do 31.01.2021. Priemerný čistý mesačný príjem otca za posledných 7 kalendárnych mesiacov je tak v sume 842 eur

mesačne. Súd zohľadnil aj to, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má otec obmedzené možnosti pracovného uplatnenia tak u pôvodného zamestnávateľa v rodinnej firme prevádzkujúcej fitnescentrum, ako aj vo vyštudovanom odbore čašník. 19. Súd vychádzal z toho, že výživné na maloleté dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, z predpokladaného príjmu otca a z predpokladaného príjmu matky vo výške približne 390 Eur (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa) v čase rozhodovania súdu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, keď výška výživného povinného rodiča na dieťa v dojčenskom veku by mala predstavovať 20% až 22% z čistého príjmu povinného rodiča (t. j. 168,50 eur až 185 eur vzhľadom na zistený príjem otca) na všetky vyživovacie povinnosti. Súd vychádzal z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej. Súd určil výživné na hornej hranici vzhľadom na zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou maloletej a neexistenciu žiadnych osobitných výdavkov na strane otca. 20. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a zaviazal otca prispievať na výživu sumou 185,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle , ide o výživné len v nevyhnutnej miere, a preto prihliadal na aktuálny vek maloletej (7 mesiacov), skutočnosť, že s jej výživou sú spojené bežné výdavky a zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou a na skutočnosť, že otec je v čase rozhodovania súdu nezamestnaný, a matka je len poberateľkou materskej dávky, bez vlastného príjmu z pracovnej činnosti. Matka vzhľadom na vek maloletej, ktorej poskytuje osobnú starostlivosť nemá v súčasnosti objektívne možnosti dosiahnuť iný príjem., avšak jej príjem by mal byť dostatočný, aby uhradila zostávajúce náklady na výživu maloletej, ktoré nepokrýva osobnou starostlivosťou. Podrobnejšie skúmanie odôvodnených potrieb maloletej ako aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného ako aj ďalších skutočností relevantných pre konečné určenie výšky výživného, bude až predmetom konania a rozhodovania vo veci samej. V súlade s ustanovením Zákona o rodine uložil otcovi prispievať na výživu maloletých od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o výživné na maloleté deti. S tým, že zročné výživné mu povolil uhradiť v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným. 21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd o nariadení neodkladného opatrenia, keď považoval za preukázané, že boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, teda naliehavá potreba bezodkladného zákroku zo strany súdu v dôsledku možného ohrozenia harmonického osobnostného vývinu a zdravia maloletej. O konečnej úprave styku otca s maloletými deťmi bude možné rozhodnúť až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením. V Trnave, 8. februára 2021 JUDr. Branislav Krivošík sudca