Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/111/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletú - M. U., narodená XX. J. XXXX, bytom ako otec, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa matky J. C., narodenej X.. J. XXXX, bytom W., toho času pobyt neznámy, a otca R. U., narodeného XX. M. XXXX, bytom W., T. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

I. Maloletá M. U., nar. XX. J. XXXX sa s účinnosťou od 01.11.2020 z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca R. U..

II. Matka J. C., nar. X.. J. XXXX j e p o v i n n á súčinnosťou od 01.11.2020 prispievať na výživu maloletej M. U. sumou 30 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám otca.

III. Matke za obdobie od 01.11.2020 do 05.02.2021 vznikol dlh na výživnom vo výške 95,36 Eur, ktorý je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd styk matky s maloletou u p r a v u j e nasledovne:

Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou každú nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca.

Otec je p o v i n n ý maloletú na styk s matkou pripraviť a matke umožniť styk s maloletou.

Matka maloletú prevezme v určenom čase pred bydliskom otca a po zrealizovanom styku v určenom čase maloletú odovzdá na tom istom mieste otcovi.

V. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. novembra 2020 žiadal, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu výživným v sume 50 Eur mesačne a styk matky s maloletou nežiadal upraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá je narodená mimo manželstva, s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá sa nachádza v jeho opatere. Otec maloletej je zamestnaný na HPP s netto mesačným príjmom 750 Eur. Matka maloletej sa dňa 30. októbra 2020 odsťahovala od rodiny natrvalo.

2. Matka maloletej súhlasila so zverením maloletej do starostlivosti otca, do doby než sa jej nepodarí osamostatniť sa. Nesúhlasí s výškou výživného 50 Eur, nakoľko je bez príjmu.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievaním výživného podľa jej možností a schopností. Uviedol, že otec s maloletou a jej bratom R. žijú v rodinnom dome. Domácnosť je udržiavaná v primeranom poriadku, maloletá má vytvorený priestor na uspokojovanie jej základných potrieb. Maloletá je zdravá. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti otca o maloletú neboli zistené nedostatky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5. februára 2021, vec prejednal v prítomnosti otca maloletej a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletej, (matka maloletej predvolanie prevzala dňa 18. decembra 2020, na pojednávanie sa nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Otec na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá v plnom rozsahu, maloletú navrhuje zveriť do svojej starostlivosti počnúc dňom 1. novembra 2020, matku zaviazať výživným vo výške 50 Eur mesačne a tiež žiada upraviť styk matky s maloletou za jeho prítomnosti. Zameškané výživné navrhuje doplatiť do 30 dní. Matka v októbri 2020 opustila spoločnú domácnosť a odišla preč. Maloletú si so sebou nezobrala, aby sa o ňu nemusela starať a mohla si užívať život. Maloletá sa odmieta baviť s matkou, keď matka zavolá a teda starší syn R. matku informuje ako sa má maloletá. Od októbra 2020 maloletá videla matku asi 5 krát. Otec má vedomosť, že matku z ubytovne v Q. vyhodili, pretože porušovala predpisy. Otec má dosiahnuté základné vzdelanie a pracuje v ŽP a.s. U. s netto mesačným príjmom 750 Eur. Otec spláca hypotéku vo výške 220 Eur mesačne, za elektriku a vodu platí 80 Eur mesačne a za káblovú televíziu platí 12 Eur mesačne. V dome sa kúri drevom a uhlím, s čím má výdavky vo výške 1.200 Eur ročne. Maloletá M. je v celodennej starostlivosti otca a v čase jeho neprítomnosti s o maloletú starajú jeho rodičia. Náklady na stravu maloletej vyčíslil otec na sumu 40 Eur mesačne a na ošatenie a hygienu maloletej dáva otec sumu 50 Eur mesačne. Iné výdavky s maloletou otec nemá. Matka od odchodu zo spoločnej domácnosti neuhradila žiadne výživné. Otec chce, aby bol prítomný pri styku matky s maloletou, nakoľko sa bojí, že by matka mohla maloletú uniesť, ako aj matka sa netají s tým, že sa stretáva s rôznymi osobami, ktorých vplyv na maloletú by nebol v súlade so záujmami maloletej. Na záver otec uviedol že je ochotný akceptovať platenie výživného matkou vo výške 30 Eur mesačne.

6. Otec maloletej je zamestnaný s netto mesačným príjmom 750 Eur.

7. Matka maloletej nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky, jej príjem nebol súdom zistený rovnako tak ako aj jej nový pobyt.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej. Súd preto návrh otca považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletá žije v domácnosti otca, otec o ňu zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, matka v čase vyhlásenia rozsudku neprejavila záujem o maloletú, súd preto rozhodol tak, že maloletú M. zveril do osobnej starostlivosti otca počnúc dňom 1. novembra 2020, tak ako to otec na pojednávaní žiadal.

24. Maloleté deti sú vzhľadom na svoj vek svojou výživou odkázané na rodičov. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Otec dieťaťa žiadal na maloletú M. výživné vo výške 50 Eur mesačne. Súd nemal zistený príjem matky. Na záver svojej výpovede otec uviedol, že akceptuje výživné vo výške 30 Eur platené matkou. Pokiaľ otec žiada výživné vo výške 30 Eur mesačne, tak tu súd konštatuje, že táto suma výživného je len o 0,58 Eur väčšia ako suma minimálneho zákonného výživného. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre matku znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka maloletej bude povinná prispievať na výživu maloletej k rukám otca maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov matky (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň matky, nebolo v jej schopnostiach a možnostiach.

25. Súd dlh na výživnom za obdobie od 1. novembra 2020 do 5. februára 2021 ustálil na výške 95,36 Eur s tým, že povolil matke, aby tento dlh na výživnom zaplatila k rukám otca do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o sumu, ktorej splatenie by v kratšom čase mohlo matke spôsobovať problémy. Uvedenú sumu dlžného výživného súd vypočítal ako dlžné výživné za mesiace november, december 2020 a január 2021 čo je 3 mesiace x 30 Eur za každý jeden mesiac čo je 90 Eur + plus suma 5,36 Eur za päť dní mesiaca február 2021 (výživné 30 Eur mesačne delené počet dní mesiaca február 2021 krát 5 dní do dňa pojednávania v mesiaci február - 30/28*5), celkom je dlžné výživné takto 90 + 5,36 a to sa rovná sume 95,36 Eur.

26. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh otca na platenie výživného väčšou sumou zamietol. Rovnako tak súd zamietol návrh otca na doplatenie zameškaného výživného v lehote 30 dní.

27. Pri rozhodovaní o návrhu otca na úpravu styku matky s maloletou, súd prihliadol najmä na záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Súd je toho názoru, že pre zdravý duševný vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojou matkou, zachovalo si k nej pozitívny postoj, udržiavalo s ňou pozitívne citové väzby. Záujem dieťaťa však spočíva aj tom, aby styk matky s dieťaťom bol pre dieťa čo najmenej traumatizujúci. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť

za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Súd poznamenáva, že v tomto prípade je právom matky stretávať sa s maloletou, nie je to jej povinnosť, ale matka si musí uvedomiť, že aj napriek nedostatku styku s maloletou bude mať zodpovednosť za jej výchovu a vývoj. Súd upravil styk matky s maloletou každú nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. Podľa súdu takto stanovený styk matky s maloletou napomôže tomu, aby sa udržiavali medzi maloletou a matkou pozitívne citové vzťahy, ktoré sú najmä s prihliadnutím na vek maloletej v súčasnej dobe nesmierne dôležité pre vývoj tejto maloletej, od ktorej matka v podstate odišla. Tento styk matky s maloletou sa bude realizovať za prítomnosti otca podľa odporúčania KO, a najmä z dôvodu predchádzania konfliktnej situácie medzi matkou a maloletou.

28. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa o trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.