Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-116-2012.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Er/116/2012
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci exekúcie oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, pr. zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti povinnému: C. D., predtým T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. T. č. XXX, o vymoženie 157,97 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že došlo k zastaveniu tejto starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z..
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa 23.02.2012, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2012, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou - platobný rozkaz č. k. XXRo/XX/XXXX-XX zo dňa 29.04.2011.
2. Dňa 21.12.2019 súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie 1,00 eur. Tunajší súd uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 07.05.2020, právoplatným dňa 19.06.2020, exekúciu v časti o vymoženie sumy 1,00 eur zastavil. Súd výzvou zo dňa 30.11.2020 a 18.01.2021 vyzval súdneho exekútora, aby oznámil, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona podľa § 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a aby oznámil či vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko tunajší súd má za to, že zastavenie exekúcie v časti o vymoženie sumy 1,00 eur nepredstavuje skutočnosť, ktorá by spôsobovala predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. a v prípade, že v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť (t. j. pred 01.01.2020) bol dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,00 eura je exekútor povinný túto skutočnosť súdu oznámiť. Súdny exekútor oznámil súdu, že do exekučného spisu bol zo strany účastníka konania doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z. a o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je potrebné v intenciách Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa zákona č. 233/2019 toho času nezastavuje, t.j. toho času neexistujú podmienky v zmysle zákona č. 233/2019 na podklade ktorých by malo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže spôsobom stanoveným zákonom č. 233/2019 došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Predmetná exekúcia sa z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 nezastavuje. V konaní neboli v období posledných 18 mesiacov pred účinnosťou zákona č. 233/2019 vymožené žiadne plnenia, uvedené však žiadnym spôsobom nemá vplyv na existenciu relatívnej výnimky v konaní, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby. S poukazom na uvedené preto súdny exekútor nevydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Výklad § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 súdu považuje súdny exekútor za
svojvoľné dotváranie práva, ktoré nemá oporu v litere zákona, a rovnako tak ani v existujúcej dôvodovej správe zákona č. 233/2019. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 je zákonodarcom formulovaný jednoznačne a nezameniteľne ako jedna z taxatívne určených podmienok, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby starej exekúcie a vzťahuje sa na všetky procesné situácie, v rámci ktorých exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie. Pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie v časti, rozhoduje o predmete konania (o merite veci), a to o rozsahu vymáhaného nároku, ktorý musí byť v exekučnom konaní ustálený, pretože je nevyhnutné, aby poverený súdny exekútor mal vedomosť o predmete exekúcie - pokiaľ je táto odlišná od vymáhaného nároku určeného v poverení na vykonanie exekúcie. Exekútor poukázal, že zákonodarca v § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019 Z. z. stanovuje, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 výlučne vtedy, ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov exekučných konaní na strane oprávnených. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle určité procesné situácie z jeho normatívneho pôsobenia vylúčiť (napríklad rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti alebo rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh oprávneného podaného súdu do účinnosti zákona č. 233/2019) explicitne by tak urobil obdobným spôsobom ako v ustanovení § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019. Pokiaľ existoval dôvod na zastavenie exekúcie pred účinnosťou zákona 233/2019 (aj prípad kedy oprávnený navrhoval zastaviť exekúciu a ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 súd o predmetnom návrhu nerozhodol), dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 nemohol nikdy nastať z dôvodu existencie relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4 os. 2 písm. b) zákona č. 233/2019. Zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie v § 4 os. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 výlučne na rozhodovanie exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri predĺžení rozhodnej doby) zahrnúť aj rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, poukazujúc, že zákonný termín "rozhoduje o zastavení exekúcie" predstavuje širší pojem než "rozhoduje o zastavení exekúcie v časti", a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu "rozhoduje o zastavení exekúcie". Súd reštriktívnym výkladom predmetného ustanovenia zužuje dôvod zákonnej výnimky predĺženia rozhodnej doby na úkor zákonného znenia zákona. Na základe uvedeného exekútor žiada súd, aby rozhodol o riadnom procesnom návrhu účastníka exekučného konania v súlade s de lege lata, ktorý bol súdu preukázateľne doručený pred účinnosťou zákona č. 233/2019 a vydal rozhodnutie podľa zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon" alebo "zákon č. 233/2019 Z. z." alebo "ZoUNEK"), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
5. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
6. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
7. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
9. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
11. Z vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., vyplýva, že dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g) zákona.
12. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Táto exekúcia bola zo zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. V danej veci má súd preukázané, že exekúcia začala dňa 16.01.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal dňa 23.02.2012 a toto doručil súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2012. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo a je zrejmé, že v danom prípade ide o nemajetnú exekúciu, trvajúcu viac ako 8 rokov. Nakoľko súdny exekútor súdu oznámil, že predmetná exekúcia sa z dôvodu tzv. relatívnej výnimky stanovenej v § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. nezastavuje, súd konštatuje, že rozhodovanie o čiastočnom zastavení exekúcie vo výške 1,00 eur na základe návrhu oprávneného nepovažuje za prekážku zastavenia exekúcie ex lege, t. j. takú prekážku, ktorá by v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. bola relatívnym dôvodom na predĺženie rozhodnej doby o ďalších 12 mesiacov, pričom súd na túto skutočnosť súdneho exekútora aj upozornil. Súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti 1,00 eur vo svojej podstate považuje za obchádzanie výslovnej právnej úpravy (zákona), ktorá rieši proces ukončenia starých nemajetných exekúcií zákonom č. 233/2019 Z. z.. Súd považuje za absolútne nelogické, aby v
prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie došlo k predĺženiu rozhodnej doby, nakoľko ako vyplýva aj zo zákona č. 233/2020 Z. z. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z., a preto je zrejme v § 4 ods. písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. uvedená len formulácia o rozhodovaní o zastavení exekúcie. V prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z. by došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Ustanovenie o predĺžení rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. by tak stratilo svoj význam a javilo by sa ako nadbytočné, nakoľko by k nemu ani nemohlo dôjsť. Súd preto dospel k záveru, že tvrdenie exekútora o existencii relatívnej výnimky podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. vedie k absolútne nelogickému až absurdnému záveru, a taký výklad je potrebné vždy odmietnuť. Keďže súdny exekútor aj napriek upozorneniu súdu oznámil, že v danej veci upovedomenie o zastavení starej exekúcie nevydal hoci v období posledných 18 mesiacov pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z. neboli vymožené žiadne plnenia, a teda exekútor nepostupoval v súlade s § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., súd v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. výrokom rozhodnutia určil, že v predmetnej starej exekúcií došlo k jej zastaveniu ex lege, a to podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. (výrok I.). V takomto prípade súdny exekútor nemá nárok ani na náhradu paušálnych trov exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z., a preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.