Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-92-2009.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Subarea
13Er/92/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. L. X, G., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavla Halása, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, IČO: 31 771 963, pod sp. zn. EX 989/2009, o vymoženie peňažného plnenia v sume 33,19 eur a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu č.k. 13Er/92/2009-12 zo dňa 25.09.2019, takto
rozhodol:
Súd m e n í uznesenie tak, že: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník uznesením č. k. 13Er/92/2009-12 zo dňa 25.09.2019 výrokom I. uznesenia zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a ďalej výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,91 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote dňa 04.12.2019 sťažnosť. V sťažnosti oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie a o úhrade trov exekúcie oprávneným je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ako ďalej uviedol, pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určenú ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácii podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím MV SR č.p.: SLV-PS- 1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 po predchádzajúcom súhlase MF SR zrušené Krajské riaditeľstvá Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je MV SR. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa názoru oprávneného je v danom prípade zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto s poukazom na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania. Oprávnený ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a § 243j Exekučného poriadku v aktuálne účinnom znení, pričom ďalej uviedol, že súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35,00 eur. Súd exekúciu zastavil na podnet súdneho exekútora z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ktorý bol vyhlásený 27.10.2017. K zániku predmetnej pohľadávky však došlo už k 01.01.2015. Zároveň oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008. S poukazom na uvedené skutočnosti zastáva oprávnený názor, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
3. Súdny exekútor ani povinný sa k sťažnosti oprávneného v určenej lehote nevyjadrili.
4. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
6. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
7. Podľa § 246 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 243 h ods. 1, veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
12. Podľa § 57 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 57 ods. 4 EP účinného do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 58 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 243j EP v platnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. Podľa § 9a zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo (Ministerstva vnútra Slovenskej republiky)
podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
18. Podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
19. V zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, bolo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave zrušené ako rozpočtová organizácia. Všetok majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré malo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ku dňu 31.12.2012 prešli počnúc dňom 01.01.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
20. Súd má zo spisového materiálu vedeného v predmetnej veci preukázané, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu pôvodného oprávneného (Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave) podaného dňa 10.02.2009 u súdneho exekútora. Poverením č. 5402 059096 vydaným dňa 31.03.2009 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Obvodným oddelením PZ Podunajské Biskupice pod č. AA 1127553 dňa 08.02.2007, na vymoženie istiny vo výške 33,19 eur a trov exekúcie.
21. Súdny exekútor dňa 27.11.2017 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie spolu s oznámením, že v exekúcii nebola vymožená žiadna finančná hotovosť a spolu s podnetom na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súčasťou jeho podania bolo aj vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si žiada priznať v sume 230,46 eura.
22. Povinný dňa 28.02.2019 doručil súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na svoj majetok.
23. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 31OdK/124/2017 vydaným dňa 20.10.2017 vyhlásil konkurz na majetok povinného a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Konkurzná a Reštrukturalizačná v.o.s., so sídlom kancelárie Farská 31, 94901 Nitra.
24. Následne súd napadnutým uznesením zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, pričom oprávnenému uložil povinnosť na náhradu trov exekúcie.
25. Súd z titulu podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Zrušením rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev PZ došlo k prechodu všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov z krajských riaditeľstiev na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2012. Výnimku tvorili neuspokojené pohľadávky, ktorých výška bola nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok, pričom tieto pohľadávky ku dňu 01.01.2015 zanikli. Medzi uvedenú výnimku patrí aj pohľadávka, pre vymoženie ktorej je vedená predmetná exekúcia. Súd teda nepostupoval správne, keď napadnutým uznesením zastavil exekúciu z dôvodu konkurzu na majetok povinného vyhláseného v roku 2017, keďže pohľadávka priznaná oprávnenému rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom v predmetnej veci, zanikla už ku dňu 01.01.2015. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné výrokom I. tohto rozhodnutia exekúciu zastaviť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. f) EP účinného do 31.03.2017, a teda z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
26. Pokiaľ sa týka trov exekúcie súdneho exekútora, súd pri rozhodovaní o nároku na ich náhradu použil ustanovenie § 243j EP v platnom znení a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v predmetnom konaní sa vyskytujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor prehliadal skutočnosť, že pohľadávka priznaná exekučným titulom zanikla. Podľa názoru súdu si tak exekútor nesplnil svoju povinnosť podľa
§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď mal už v období po 01.01.2015 bezodkladne predložiť vec súdu a oznámiť mu dôvody na zastavenie exekúcie (zánik priznaného práva po vydaní rozhodnutia). Súdny exekútor doposiaľ takýto podnet súdu nedoručil. Súdny exekútor disponuje právnickým vzdelaním a mohol a mal sledovať zmeny v prípade pohľadávok v súvislosti so zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu a v súvislosti s ich prechodom na zriaďovateľa, keďže uvedené organizácie vystupovali v procesnom postavení oprávneného v početných exekučných konaniach. Súdnemu exekútorovi mali byť tieto zániky pohľadávok zrejmé z jeho exekučnej činnosti, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že výška pohľadávky v predmetnom prípade je nepochabne nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Nakoľko súdny exekútor bezodkladne nedoručil súdu podnet na zastavenie exekúcie (od 01.01.2015 do 27.11.2017 ubehli takmer 3 roky), súd mu nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd zmenil sťažnosťou napadnuté uznesenie a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.