Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Saz/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: K. M., vek 18 rokov, indickej štátnej príslušnosti, národnosti hindi, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu R. O. meste B., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 12.11.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-211-10/2020-Ž zo dňa 18.9.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-PO-211-10/2020-Ž zo dňa 18.9.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, pričom žiadosť bola predložená len dôvodu odvrátiť bezprostredné vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ohľadom okolností žalobcu uviedol: „Menovaný nelegálne vstúpil na územie SR z Ukrajiny 17.06.2020, a to pod iniciálmi X. N., nar. XX.XX.XXXX. Po zadržaní príslušníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ Petrovce bol rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP- S013-5-01112020-ZAV zo 17.06.2020 administratívne vyhostený z územia SR a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie SR na 3 roky. Na územie Ukrajiny bol cudzinec vrátený 30.06.2020, avšak rozhodnutie o zákaze vstupu na územie SR nerešpektoval a 16.08.2020 sa opäť nelegálne dopravil na územie SR, pričom bol opätovne zadržaný hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly PZ Petrovce. Za toto konanie bol trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. Zn. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ods. l za použitia ods. II 4, , , ) , a za to bol odsúdený na trest vyhostenia z územia SR v trvaní 6 rokov. Počas spracovania zápisnice o výsluchu obvineného na Okresnom súde Humenné prejavil menovaný záujem o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Za tým účelom bol dopravený do Záchytného tábora Humenné, kde pri spísaní zápisnice 18.8.2020 uviedol meno K. M. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Následne hol umiestnený do ÚPZC Sečovce, kde s ním bol 03.09.2020 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že jeho pravé meno je

skutočne K. M.I. a pri prvom zadržaní na území SR uvádzal zámerne nepravé meno X. N., pretože tak ho doma údajne volali. Zároveň uviedol, sa nenarodil 05.09.2001 (tak ako to uviedol pri vstupe na územie SR), ani 04.02,2002 (tak ako to uviedol pri druhom vstupe na územie SR) ale 04.09.2002 a na tomto dátume narodenia trvá. Vzhľadom na rozdielnosť uvádzaných dátumov narodenia bol jeho vek pre konanie o azyle ustálený na základe odborného vyjadrenia, ktoré je súčasťou spisového materiálu. K jeho všeobecnej identite je potrebné uviesť, že vzhľadom na rozdielnosť poskytovaných údajov (mena, priezviska a dátumu narodenia) považuje migračný úrad menovaného za nehodnovernú osobu. Napriek tomu bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého menovaný uviedol dôvody, kvôli ktorým z Indie odišiel a na Slovensku žiada o medzinárodnú ochranu.“

3. K dôvodom, ktoré viedli žalobcu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uvádza: „Podľa vyjadrenia menovaného z dotazníka, dôvodom jeho žiadosti mali byť osobné spory s rodinou, a to kvôli konfliktu, súvisiacemu s dopravnou nehodou. Podľa vyjadrenia menovaného, niekedy pred 4 rokmi sa jeho otec pri riadení traktora zrazil s motorkou, pričom vodič motorky zahynul. Obeť nehody údajne patrila do klanu jatt, ktorý striktne dodržiava svoje tradície a chráni členov svojho klanu. Tak tomu malo byt' aj v prípade úmrtia ich člena pri dopravnej nehode, keď sa začali vyhrážať otcovi menovaného a tiež jeho strýkovi, ktorý bol v tom čase starostom mesta a chcel spor s dopravnou nehodou urovnať. Vzhľadom na to, že členovia klanu jatt zaútočili na strýkovho syna, začal sa otec menovaného obávať aj o bezpečnosť svojho syna a rozhodol o tom, že z Indie odíde. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.“

4. Ohľadom právneho posúdenia žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „K uvedenému záveru dospel migračný úrad po dôkladnom preskúmaní jeho výpovede, z ktorej je zrejmé, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne, bez toho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v . V priebehu konania síce poukázal na to, že v Indii mal jeho otec dopravnú nehodu a v dôsledku nej mohla byť ohrozená jeho bezpečnosť, avšak v danom prípade sa jednalo o osobné spory, lokálneho charakteru, bez akýchkoľvek známok perzekúcie. V danom prípade bolo záležitosťou orgánov, kompetentných v tejto veci konať tak, aby nehodu prešetrili a vinníka potrestali, avšak v rámci platných zákonných noriem krajiny. K tomu s najväčšou pravdepodobnosťou spelo aj vyšetrovanie na súde, kam otec so strýkom podľa vyjadrenia menovaného často dochádzali. Z uvedeného je teda zrejmé, že kompetentné orgány uvedenú náležitosť prešetrovali a nič nenasvedčovalo tomu, že by práva účastníkov konania alebo iných osôb, ktoré boli týmto konfliktom dotknuté, boli nejakým spôsobom porušené. Toto platí aj v prípade menovaného, ktorý nebol účastníkom dopravnej nehody, nebol trestne stíhaný a v prípade, že sa obával o svoju bezpečnosť, mohol požiadať štátne orgány o ochranu. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mu zo strany štátnych orgánov bola odopretá ochrana alebo, že nejakým iným spôsobom boli porušené jeho základné ľudské práva. Preto v jeho prípade ani nemožno hovoriť o nejakej forme prenasledovania, ako základnej podmienky pre udelenie nejakej formy medzinárodnej ochrany.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

5. Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti (ďalej len „“) s nasledujúcim žalobným bodom. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu je preskúmavané rozhodnutie nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. V správnej žalobe právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Žalobca so závermi žalovaného nesúhlasí. Žalobca krajinu pôvodu opustil z dôvodu obáv o svoj život. Pred 4 rokmi sa žalobcov otec pri riadení traktora zrazil s motorkou, ktorú šoféroval príslušník klanu jatt. Tento príslušník klanu jatt pri tejto nehode zahynul. Následkom tejto dopravnej nehody členovia klanu jatt zaútočili na syna žalobcovho strýka. Vzhľadom na tento útok a obavy o žalobcov život, žalobcov otec rozhodol o odchode žalobcu z Indie. Jeho obavy pred prenasledovaním sú opodstatnené. Žalobca má preto za to, že žalovaný sa mal v konaní vysporiadať s týmto dôkazom a následne o veci rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím. Žalobca má za to, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí len prenasledovanie, ale aj vážne bezprávie v zmysle , čo v jeho veci odôvodňuje minimálne poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný vec aj v tomto smere nesprávne právne posúdil. Za daných okolností, keď správny orgán v konaní zo žiadosti žalobcu, resp. výsluchu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli

nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8 resp. 13 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie, bolo potom, čo dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa , resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa . Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje o veci samej, ale sa ním iba rieši otázka, či podaná žiadosť spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite. Niet pochýb, že v prejednávanej veci žalobca uviedol dôvody odôvodňujúce riadne posúdenie jeho žiadosti o azyl vo veci samej. V tejto súvislosti poukazujeme na právny názor kasačného súdu vyslovený v skutkovo obdobnej veci v jeho rozsudku sp. zn. z 28.3.2017.“

5. V správnej žalobe žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie.

6. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom č. MU- OPO-2020/000442-003 zo dňa 21.12.2020. Žalovaný vo vyjadrení okrem iného uvádza: „Žalovaný je toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem žiadateľa o udelenie azylu v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalovaný však v prvostupňovom konaní zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a svoju žiadosť o udelenie azylu založil na irelevantných dôvodoch na jeho udelenie v zmysle uvedených právnych predpisov. Rovnako bolo zistené, že žalobca nesplnil podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.“

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 8.1.2021 tak, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu.

III. Právny názor správneho súdu

8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v - , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby ( s použitím ), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

9. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil a overil skutočnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 2-3 rozsudku. Skutkový stav v súdnom konaní sporný nebol. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-211-10/2020-Ž zo dňa 18.9.2020, v ktorom žalovaný v zmysle a rozhodol tak, že zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, pričom zastáva názor, že žiadosť bola predložená len z dôvodu odvrátiť bezprostredné vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky.

10. Podľa Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa , 10, 13a alebo a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

Podľa Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

11. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) , Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

Podľa (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 3 , ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) ak žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d)žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa

12. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára: Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v . Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

13. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, pričom pri aplikácii musel preskúmať nielen splnenie podmienok na udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, ale aj existenciu skutočností uvedených v niektorom ustanovení tohto odseku.

14. V zmysle vyššie uvedeného nemožno súhlasiť s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný mal najprv rozhodnúť o neudelení azylu, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany a následne zamietnuť žiadosť žalobcu. Takýto výklad aplikácie je vlastne jeho popretím. Ak by správny orgán rozhodol najprv o neudelení azylu, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany, potom je rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu v zmysle bezpredmetné.

15. Žalovaný správny orgán sa v preskúmavanom rozhodnutí venoval dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany a to tým, že vyhodnocoval žalobcom popísaný incident v Indii (pozri bod 4. rozsudku). Následne záver o tejto skutočnosti právne vyhodnotil v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, čo znamená, že správny orgán rozhodol, že žalobca nespĺňa podmienky podľa a 10 (podmienky na udelenie azylu) a podľa 13b (podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany) .

16. Podstata ďalšej žalobnej námietky žalobcu je založená na prehodnocovaní dokazovania , ktoré vykonal správny orgán. Žalobca vychádzal z názoru, že incident (pozri bod 3. rozsudku), ktorý sa stal otcovi žalobcu je tým dôvodom, ktorý môže založiť dôvodnú obavu z prenasledovania alebo z vážneho bezprávia v zmysle . Tento svoj názor nijakým spôsobom nevyargumentoval, resp. právne nezdôvodnil, prečo tento incident má mať dosah na dôvody, pre ktoré by mu bolo potrebné udeliť azyl, resp. doplnkovú ochranu.

17. Správny súd uvádza, že hoci v zmysle správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, neznamená to však, že žalobca nemusí uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Konštatácia právnej zástupkyne žalobcu len v tom zmysle, že spomínaný incident žalobcovho otca je po právnej stránke nesprávne vyhodnotený, pretože žalobcovi hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie alebo vážne bezprávie, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by priblížili úvahy žalobcu, o ktoré eventuality v zmysle , resp. 13a ide, je popretím ustanovenia a . V tejto súvislosti správny súd pripomína, že konanie pred správnym súdom je vo veciach azylu návrhovým konaním a teda správny súd si nemôže domýšľať za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, ktoré sám napáda. V opačnom prípade, by konanie správneho súdu bolo konaním ex offo, kde správna žaloba by bola len akýmsi podnetom na začatie konania.

18. Napriek vyššie uvedenému, správny súd vychádzal najmä z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a jeho vyjadrenia k správnej žalobe a konštatuje, že žalovaný správny orgán zákonným spôsobom rozhodol. Svoje rozhodnutie oprel o argument, že žalobcove správanie (bod 2. rozsudku), kedy uvádzal rôzne mená a priezviská, dátumy narodenia a jeho spôsob príchodu na územie Slovenskej republiky a bezprostredné správanie sa v tom zmysle, že nepožiadal ihneď o udelenie azylu, jeho trestné stíhanie, sú dostatočným dôvodom na to, aby správny orgán judikoval záver v preskúmavanom rozhodnutí.

19. Ohľadom „klanu“ jatt, ktorý spomína v správnej žalobe právna zástupkyňa žalobcu, ale nijako ho neklasifikuje v zmysle , možno súhlasiť s právnym záverom žalovaného (pozri bod 4. rozsudku), že v tomto prípade nejde o prenasledovanie, resp. hrozbu vážneho bezprávia pre žalobcu v zmysle . Zo všeobecne dostupných informácií je známe, že ľudia jatt komunity v Indii sú tradičnou komunitou založenou na poľnohospodárstve prevažne vo vidieckych častiach severnej Indie a Pakistanu. Pôvodne to boli pastieri v dolnom údolí rieky Indus v Sindhu no v 20. storočí sa statkári jats stali vplyvnou skupinou v niekoľkých častiach severnej Indie, vrátane Pandžábu, západného Uttarpradéša, Rádžastánu, Haryany a Dillí. V priebehu rokov ľudia patriaci do jatt komunity opustili poľnohospodárstvo v prospech pracovných miest v mestách a využili svoje dominantné ekonomické a politické postavenie na získanie vyššieho sociálneho postavenia (https://en.wikipedia.org/ wiki/Jat_people). Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o žiadnu teroristickú, resp. polovojenskú organizáciu, ktorá by prenasledovala ľudí s vopred vymedzeným motívom.

20. V súvislosti s citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v správnej žalobe správny súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý produkoval vo svojom vyjadrení: „Pokiaľ právna zástupkyňa uvádza, že ide o obdobný prípad, je to zavádzajúce tvrdenie. V prípade rozsudku išlo o príslušnosť sťažovateľa k etnickej menšine, na základe ktorej žiadal o medzinárodnú ochranu, pričom vláda v krajine pôvodu tohto žiadateľa uplatňovala voči národnostným a

etnickým skupinám kontroverznú politiku. Migračný úrad zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa . Práve príslušnosť sťažovateľa k národnostnej menšine viedla Najvyšší súd ku konštatovaniu, že nakoľko išlo o jeden z dôvodov uvedený v , bolo dokazovanie vykonané v tejto súvislosti za nedostatočné. Právna zástupkyňa v ďalšom texte neoznačila konkrétnu časť výpovede žalobcu, ktorá by jej závery potvrdzovala. Žalovaný je toho názoru, že poukázanie na uvedený rozsudok najvyššieho súdu argumentačne neobstojí, a to práve pre nedostatok vysvetlenia a spojitosti s rozsudkom najvyššieho súdu.“

21. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu na základe náležite zisteného skutkového stavu.

22. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

23. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 5.2.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 28.01.2020.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.