Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-74-2020.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v spore žalobcu: Slovenská republika, zast. Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXB, I. , o zaplatenie 10 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 10 € od 12.04.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 10,- € spolu s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému poskytol dňa 11.03.2020 zdravotnú starostlivosť v Ústavnej pohotovostnej službe. Na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti vznikol žalobcovi nárok na úhradu podľa zákona č. 577/2004 Z. z., a to 10,- € za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré si uplatnil voči žalovanému na základe vystavenej faktúry. Žalovaný doposiaľ svoj dlh nesplnil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkazy predložil fotokópiu faktúry (č. l. 5), s ktorou sa súd oboznámil.
3. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
4. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €.
5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu vyvesené od 25.01.2021 do 08.02.2021.
6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2020, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise, v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z.) a zistil nasledovné podstatné skutkové okolnosti.
7. Žalovanému bola žalobcom dňa 11.03.2020 poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci Ústavnej pohotovostnej služby, za ktorú po ošetrení žalobcovi nezaplatil zákonný poplatok a preto mu žalobca
vystavil faktúru č. a súčasne si žalovaný prevzal faktúru XXXXXXXXXX, ktorou si žalobca uplatnil voči nemu nárok na zaplatenie 10,- € titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo dňa 11.03.2020, s lehotou splatnosti 11.04,2020. Žalobca dňa 16.04.2020 vyzval žalovaného na úhradu faktúry. Žalovaný nárok žalobcu doposiaľ nesplnil.
8. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 38 ods. 1 a 3 písm. c) a § 38a ods. 6 písm. a)zákona č. 577/2004 Z. z. a § 121 ods. 3, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. a § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pričom vec posúdil nasledovne. Keďže žalobca poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť v rámci Ústavnej pohotovostnej služby, vznikol mu podľa § 38 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. voči žalovanému nárok na úhradu služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo výške 10,- € za každý prípad poskytnutia zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacich služieb ustanovenej v § 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., čomu korešponduje záväzok žalovaného splniť žalobcovi tento nárok (§ 489 zákona č. 40/1964 Zb.), a to na základe vystavených faktúr v lehote splatnosti v nich uvedených (§ 563 zákona č. 40/1964 Zb.).
9. Keďže sa žalovaný dostal so svojim plnením do omeškania (§ 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.), súd posúdil žalobu ako dôvodnú a priznal žalobcovi istinu, ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.) ako príslušenstva istiny (§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.) vo výške ustanovenej § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, a to od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením jeho záväzku.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).