Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-39-2019.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Z., ul. X. XXX/X proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47909-4/2019-BA zo dňa 4. júla 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie vo veci priznania úrazovej renty, keď v administratívnom konaní bola určená u žalobcu miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% v súvislosti s poškodením jeho zdravia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 16.10.2010.
2. Žalobca predovšetkým rozporoval závery znaleckého dokazovania, keď súdny znalec mal rozhodnúť na základe informácii, ktoré mu v žiadosti o vypracovanie posudku uviedol správny orgán. Konkrétne bol k žiadosti pripojený odborný posudok v zmysle popisu CT LS zo dňa 18.11.2010 a bolo oznámené, že žalobca má pretrvávanie bolesti krížov s tým, že bolo robené aj MR LS chrbtice v segmente L-S zistená mesiálna až mediolaterálna hernia predozadne s naliehaním na koreň S1. Žalobca mal za to, že na základe týchto informácii znalec rozhodol tak, že zlomenina tŕňového výbežku L3 sa nepodieľa na porušenej dynamike chrbtice a nemá vzťah k nervovým koreňom. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že súdny znalec nevychádzal, resp. neposudzoval príčinnú súvislosť ochorenia L5-S1 s nálezom bulging disk, ktorý diagnostikoval MUDr. X.. Súdny znalec bulging disku vo svojom posudku zamlčal. Žalobca rozporoval aj záver, že zlomenina tŕňového výbežku sa nepodieľa na porušenej dynamike chrbtice, nakoľko mu bola v roku 2012 diagnostikovaná hernia disku s útlakom a koreňovým dráždením.
3. Pokiaľ ide o závery ohľadne existencie jeho choroby z povolania tak, mal za to, KPLa T Martin sa mal zaoberať tým, či mal ochorenie horných končatín v čase prevedenia na inú prácu a nemal sa zaoberať tým, či v čase hospitalizácie od 08.01.2019 do 13.01.2019 trpel chorobou z povolania. Poukázal pritom na záver neurológa MUDr. Q. zo dňa 16.11.2010. Uviedol, že už v roku 2010 mu na klinike pracovného lekárstva v W. zistila MUDr. F. E. vazodiskinézu, keď vo svojej lekárskej správe uviedla, že ide o stav po pracovnom úraze v bani - narazenie driekovej chrbtice a vazodiskinézu HK, pričom odporučila, že nie je vhodný na prácu v riziku, vibrácii, chladu a vlhka. Teda ani na pracovisku pracovného lekárstva nepopreli, že trpí Raynardovým syndrómom následkom pracovného úrazu. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že k vazoneuróze u neho muselo prísť v dôsledku pracovného úrazu a nie v dôsledku výkonu jeho práce.
Pred nástupom k zamestnávateľovi mal horné aj dolné končatiny a chrbticu zdravú, čo potvrdzuje aj vstupná prehliadka, ktorú absolvoval pri vstupe do zamestnania dňa 23.09.2009.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správne žalobe trval na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Poukázal na to, že v prípade žalobcu má určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať pracovnú činnosť dve roviny a to pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu a ten, ktorý mohla spôsobiť prípadná choroba z povolania. Pokiaľ ide o pracovný úraz, tak v zmysle rozhodnutia správneho súdu bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že zranenie (zlomenina rocessus spinosus L3), ktoré žalobca utrpel pri pracovnom úraze nemalo za následok funkčné poruchy jeho driekovej chrbtice, nakoľko samotný stavec L3 sa nepodieľa na dynamike chrbtice a nemá ani anatomický vzťah k nervovým koreňom. Súčasne bolo zistené, že žalobca trpí degeneratívnymi zmenami na chrbtici, ktoré s pracovným úrazom nesúvisia. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa znalec nezaoberal a odignoroval jeho nález bulging disku, naopak znalec dospel k záveru, že v dôsledku pracovného úrazu došlo u žalobcu iba k pomliaždeniu mäkkých tkanív driekovej chrbtice a k zlomenine rocessus spinosus stavba L3, ktoré nevyvolalo funkčné poškodenie chrbtice žalobcu spôsobujúce pokles jeho pracovnej schopnosti. Ak aj žalobca namieta správnosť záverov znalca, tak nie je možné posudzovať ich správnosť, nakoľko podľa publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže správny orgán hodnotiť len to, či tieto závery zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom a majú oporu v administratívnom spise. Taktiež ho nemôže označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti.
5. Žalovaný taktiež poukázal na predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho súdu v predmetnej právnej veci, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým síce bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne avšak nie z dôvodu, že sa správny orgán nesprávne vysporiadal s otázkou vzniku nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu, ale z dôvodu, že bolo potrebné vec posúdiť ešte aj s ohľadom na chorobu z povolania. V tomto ohľade bolo dokazovanie doplnené, pričom žalovaný odkázal na závery KPLa T, v zmysle ktorých nebolo preukázané, že by žalobca trpel profesionálnym ochorením v odškodniteľnom stupni, a to ani v roku 2011 a ani v roku 2019. Žalovaný uviedol, že nepopiera, že žalobca trpí Raynaudovým syndrómom na horných končatinách a uvedené ochorenia mal v čase preradenia na inú prácu. Pokiaľ však nebolo toto ochorenie uznané ako choroba z povolania nemôže mať vplyv na pokles jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.
6. Žalobca sa písomne vyjadril tak, že je podľa jeho názoru preukázateľné, a to CT vyšetrením zo dňa 16.10.2010, že pracovným úrazom utrpel poškodenie LS chrbtice a to L5/S1 - menšia mediálna protrúzia dosku posunutie do 2,5 mm, zlomeninu tŕňového výbežku L3, pričom degeneratívne ochorenie LS chrbtice bolo vylúčené. Okrem toho mu bola dňa 16.11.2010 stanovená diagnóza Raynardov syndrom HK, stav po kortúzii driekovej chrbtice, drobná koreňová semiológia L5 vľavo, dňa 02.12.2010 vysodiskinéza HK. Z EMG vyšetrenia zo dňa 24.02.2011 vyplynula existencia syndrómu canalis cubiti v počínajúcom štádiu, MR vyšetrenie zo dňa 20.02.2012 preukázalo v segmente L5-S1 mediálnu mediolaterálnu herniu predozadne 4 mm s naliehaním na korene S1 obojstranne. Súčasne odkázal na závery z MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 14.10.2015. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré žalobca označil ako rozhodnutie sp. zn. 7Sk/4/2018 zo dňa 29.05.2019 a žiadal, aby bolo každé poškodenie zdravia, ktoré označil a ktoré vyplýva z jeho lekárskych správ posúdené v tom zmysle, či je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.10.2010.
7. Správny súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko z dôvodu epidemickej situácie s takýmto postupom súhlasili obaja účastníci. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súdneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
8. Z administratívneho spisu bolo zistené, prvotne bolo o nároku žalobcu rozhodnuté rozhodnutím č. 7442-9/2012-BA zo dňa 06.11.2012 tak, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.10.2010. Uvedené rozhodnutie bolo súdom zrušené s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie. Následne bolo vydané rozhodnutie č. 6352-34/2015-BA zo dňa 25. augusta 2015, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o tom, že žalobca nemá na rentu nárok. Bolo zistené, že žalobca okrem iných zamestnaní od 02.04.2009 pracoval v K. a.s. Z. I. ako rubač na mechanizovanej stene. Dňa 16.10.2010 pri zakladaní stojky do dopravníka TH 780 vypadla čerpačka, povolila opierka sekcie č.1, z medzery vypadol kus uhlia a zasiahol ho do chrbta. Hneď po vytiahnutí na povrch bol ošetrený
na traumatologickej ambulancii CPA NsP Bojnice, stav zhodnotený ako zmliaždenie driekovej chrbtice, následne liečený, 18.11.2010 robené CT LS chrbtice, vyšetrený aj neurológom a rehabilitačným lekárom. Pre ťažkosti s HK ešte v roku 2010 neurológom suponovaný Raynaudov sy HK, kde bolo doporučené preradenie mimo rizika vibrácií, vlhka a chladu. Dňom 21.02.2011 bol po dohode preradený na prácu prevádzkového zámočníka - nevýrobná časť, kde pracoval až do 30.04.2011, kedy pracovný pomer ukončil dohodou. Pre pretrvávanie bolesti krížov bola robená MR dňa 20.02.2012, tu v segmente L5-S1 zistená mediálna až mediolaterálna hermia predozadne 5 mm, s naliehaním na koreň S1. Konzultovaný na NCH v Banskej Bystrici s doporučením konzervatívneho postupu liečby. Žalobcov zdravotný stav bol preverovaný aj posudkovým lekárom ústredia v roku 2013, pričom z jeho záverov zhodne vyplýva, že jeho ochorenie - obmedzenie na dvíhanie bremien z prípadného nálezu na LS chrbtici nie sú uvedené, preto následky pracovného úrazu považujú za malé. Po doplnení dokazovania v súlade s právnym názorom konajúceho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, bol do konania pribratý znalec, a to Doc. MUDr. O. X., PhD., z odboru neurológie. Tento vo svojich znaleckých záveroch okrem iného uviedol, že pri vyšetrení navrhovateľa nebolo preukázané v klinickom náleze závažnejšie porušenie hybnosti driekovej chrbtice, ani príznaky koreňového dráždenia. Podľa znalca nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom vyhreznutie driekovej platničky L5/S1, zistenej pri MR vyšetrení vo februári 2012. Podotkol, že zlomenina tŕňového výbežku 3.driekového stavca bola v inej lokalite ako výhrez platničky a samotná zlomenina tŕňového výbežku sa nepodieľa na dynamike chrbtice a ani nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom. Uviedol, že zlomenina processus spinosus L3 zo dňa 16.10.2010 bola iste bolestivá, avšak nemala za následok funkčné poruchy driekovej chrbtice. Znalec určil v posudzovanej veci mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 20 %, s čím sa stotožnil aj posudkový lekár MUDr. W. E. vo vyhotovenom posudku zo dňa 12.01.2016. Krajský súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne rozsudkom č.k. 15Sd/174/2015-66 zo dňa 13.06.2016 potvrdil ako zákonné. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 9So/195/2016 zo dňa 25.04.2018 rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou správneho orgánu bolo doplniť dokazovanie ohľadne choroby z povolania- postihnutie ciev horných končatín. V ďalšom konaní bolo predmetom dokazovania, či je uvedené postihnutie ciev chorobou z povolania. V tejto otázke rozhodovalo špecializované pracovisko v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. tak, že nejde o chorobu z povolania a preto správne orgány opätovne rozhodli tak, že žalobcovi nevznikol nárok na úrazovú rentu.
9. Podľa § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení okrem iného, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.
10. Pracovný úraz je porušenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s výkonom jeho zamestnania, nezávisle na jeho vôli a to krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Toto vonkajšie pôsobenie sa tiež označuje ako úrazový dej. Medzi úrazovým dejom a medzi následným porušením zdravia poškodeného musí byť priama príčinná súvislosť.
11. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol zamestnaný ako rubač u zamestnávateľa K., a.s.. Dňa 16.10.2010 došlo k poškodeniu jeho zdravia, keď pri výkone jeho práce ho na pracovisku zasiahol do chrbta kus uhlia. K uvedenému došlo podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21.10.2010 tak, že pri nakladaní stojky do dopravníka TH 780, vypadla čerpačka, povolila opierka sekcie č. 1, pričom z medzery vypadol kus uhlia o rozmeroch 30x 20x 10 cm a zasiahol žalobcu do chrbta. Ako príčina úrazu bolo uvedené ľahkomyseľné konanie. Prvotne bol žalobca ošetrený traumatológom, pri vstupnom RTG neboli preukázané úrazové zmeny na kostiach. Pre pretrvávajúce ťažkosti neurológ indikoval CT vyšetrenie. Žalobca bol práceneschopný od pracovného úrazu do februára 2011. V decembri 2010 bol žalobca vyšetrený na klinike pracovného lekárstva s tým, že bolo konštatované, že má stav po pracovnom úraze, zmliaždenie driekovej oblasti a vazodiskinézu. Dňa 21.02.2011 došlo k preradeniu žalobcu na inú prácu. Dôvodom bol podľa dokladu nazvanom „Preradenie zamestnanca v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 02.02.2011“ pracovný úraz a iné ochorenie. V dôsledku uvedených faktorov došlo u žalobcu k zdravotným obmedzeniam, ktoré boli dôvodom preradenia na prácu prevádzkového zámočníka. Lekársky posudok určil, že žalobca nemôže dlhodobo pracovať s ručnými vibrujúcimi nástrojmi a nemôže byť v dlhodobom chlade a nadmernom vlhku. Žalobca ukončil pracovný pomer dohodou k 30.04.2011.
12. Žalobca podal dňa 09.03.2011 žiadosť o úrazovú rentu. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v dôsledku pracovného úrazu došlo k zlomeniu processus spinosus L3. Sporným (v zmysle uplatnených žalobných bodov) zostal vplyv tejto zlomeniny na celkový stav zdravia žalobcu resp. príčinná súvislosť medzi žalobcom označenými poškodeniami ako je napríklad bulg disk, resp. vazodiskinézou a pracovný úrazom.
13. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu je už v poradí tretie rozhodnutie žalovaného vydané v tejto právnej veci. Pri tomto rozhodovaní bol žalovaný viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 9So/195/2016 zo dňa 25.04.2018. Z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva smer dokazovania, ktorým boli správne orgány viazané. Ich úlohou bolo vykonávať dokazovanie výlučne v naznačenom smere.
14. Správny súd poukazuje na to, že aj keď sa najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia výslovne nezaoberal skutkovými a právnymi závermi vyplývajúcimi z dovtedy vykonaného dokazovania (vrátane realizovaného znaleckého dokazovania), je z jeho rozhodnutia zrejmé, že ich považoval za zákonné. Uvedené vyplýva z toho, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu, ktoré smerovali voči tomuto dokazovaniu resp. záverov, ktoré z neho vyplynuli (pričom je potrebné uviesť, že sú prakticky totožné s aktuálnymi žalobnými bodmi) nebola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Súčasne najvyšší súd nezaviazal žalovaného vykonať v tomto ohľade ani žiadne doplnenie dokazovania. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaný mal okrem doteraz vykonaného dokazovania, voči ktorému neboli zo strany najvyššieho súdu vznesené žiadne výhrady, realizovať iné, obsahovo odlišné dokazovanie. Uvedené bolo jediným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Je teda zrejmé, že najvyšší súd považoval otázku poškodenia zdravia žalobcu pracovným úrazom za vyriešenú. Pre komplexné zhodnotenie poškodenia zdravia považoval za potrebné vykonať ešte nové dokazovanie, a to s ohľadom na chorobu z povolania.
15. Ak teda žalobca znova namieta nedostatočné dokazovanie a nesprávne závery správnych orgánov ohľadne jeho poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, tak s uvedeným sa už de facto zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý nepovažoval tieto námietky za dôvodné a neviedli k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Napriek uvedenému správny súd považuje za potrebné opätovne uviesť, že po vykonaní znaleckého dokazovania, mali správne orgány dostatočný podklad pre rozhodnutie o veci. Ustanovený znalec v podanom znaleckom posudku jasne a zrozumiteľne objasnil, prečo nie sú obťiaže žalobcu s hybnosťou chrbtice v priamej príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom. Zaoberal sa aj mediálnou až mediolaterálnou herniou v priestore L5/S1, pričom znalec uzavrel, že zlomenina bola v inej lokalite a hernia nemala klinické prejavy, čo dokazuje neurochirurgický nález primára MUDr. O. PhD. zo dňa 30.6.2012. Okrem toho znalec dodal, že processus spinosus sa samotný nepodieľa na dynamike chrbtice a nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom. Preto zlomenina tohto útvaru vo výške L3 nemá vzťah k porušenej dynamike ani ku koreňovým príznakom. Taktiež znalec uviedol, že žalobca bol v rámci znaleckého dokazovania predvolaný a podrobený klinickému neurologickému vyšetreniu, pri ktorom nebola zaznamenaná porucha dynamiky driekovej chrbtice a ani koreňová symptomatológia. Uzavrel, že dňa 16.10.2010 pri úraze v práci došlo u žalobcu k pomliaždeniu mäkkých tkanív driekovej chrbtice a k zlomenine processus spinosus stavca L 3.
16. Žalobca okrem iného namietal, že pred pracovným úrazom bol úplne zdravý, o čom svedčí vstupná zdravotná prehliadka vykonaná pri nástupe do zamestnania. Uvedený doklad o tejto prehliadke predložil v administratívnom konaní. Z uvedeného žalobca dovodil, že akékoľvek poškodenie chrbtice, ktoré bolo diagnostikované po 16.10.2010 je následkom pracovného úrazu. K uvedenému je potrebné uviesť, že pri vstupnej lekárskej prehliadke nebolo vykonané také vyšetrenie, ktoré by predstavovalo vierohodný podklad pre záver, že pred pracovným úrazom neboli na chrbtici žalobcu žiadne, ani začínajúce degeneratívne zmeny, nemal žiadne predispozície a podobne. Okrem toho súdny znalec sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a ustálil závery uvedené v predchádzajúcom odseku ohľadne poškodenia zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 16.10.2010. Tieto závery aj riadne a logicky zdôvodnil, pričom pre jednotlivé závery aj odkázal na lekárske správy zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.
17. Pokiaľ ide vazodiskinézu, ktorou sa ako potencionálnou chorobou z povolania mal žalovaný zaoberať po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky tak, žalovaný postupoval správne, keď prvotne pristúpil k vyriešeniu otázky, či toto ochorenie, ktoré sa podieľalo na jeho preradení na inú prácu vo februári 2011, je chorobou z povolania. Pre uznanie choroby z povolania predpisuje zákon o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia formalizovaný postup, ktorý určuje aj pracoviská, ktoré sa na ňom podieľajú, formu rozhodovania, opravné prostriedky a podobne. Vzhľadom na takúto právnu úpravu je zrejmé, že si správne orgány pri rozhodovaní o dávke úrazového poistenia, nemôžu otázku či je nejaké ochorenie chorobou z povolania vyriešiť samé ako predbežnú otázku. Naopak je potrebné, aby vyčkali výsledok konania podľa zákona 355/2007 Z.z. a následne z toho záveru pri svojom rozhodovaní vychádzali. Nie je možné, aby kompetenciu vo veci uznania choroby z povolania na seba prevzal iný orgán ako ten, ktorému je takáto právomoc zverená zákonom č.355/2007 Z.z.. Rovnako nie je možné, aby správny orgán v konaní o úrazovej rente nejakým spôsobom posudzoval, hodnotil správnosť a zákonnosť výsledku takéhoto postupu.
18. V oznámení zo dňa 18.01.2019 Klinika pracovného lekárstva uviedla, že žalobca bol od 08.01. do 13.01.2019 v UNM hospitalizovaný a bolo u neho vykonané kompletné prešetrenie zdravotného stavu a následne bol jeho prípad prerokovaný v komisii lekárov so záverom, že u „žalobcu nebolo preukázané profesionálne ochorenie v odškodniteľnom stupni.“ Ak teda v prejednávanej veci správny orgán inicioval takéto konanie na Klinike pracovného lekárstva UN Martin a jeho výsledkom bol záver, že u žalobcu nebolo potvrdené profesionálne ochorenie, tak bol týmto záverom viazaný a musel z neho pri svojom rozhodovaní vychádzať. Ako bolo uvedené vyššie, nie je v jeho právomoci tento záver kliniky pracovného lekárstva žiadnym spôsobom korigovať, skúmať a podobne. Z oznámenia zo dňa 18.01.2019 vyplynulo, že bol vydaný lekársky posudok so záverom „choroba z povolania neuznaná. Ohrozenie chorobou z povolania neuznané.“ Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia umožňuje posudzovanej osobe (v tomto prípade žalobcovi) v prípade, že so záverom v posudku podľa § 31a ods. 13 a 16 nesúhlasí, požiadať o opätovné prešetrenie zdravotného stavu. Žalobca teda mohol akékoľvek námietky, výhrady, ktoré má k tomuto záveru uplatniť v režime zákona č. 355/2007 Z.z.. Ak tak neučinil, nie je možné, aby boli takéto námietky uplatnené a posudzované žalovaným resp. prvostupňovým správnym orgánom. Ani správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného v konaní o úrazovej rente nie je oprávnený posudzovať správnosť a zákonnosť posudku vydaného podľa § 31a ods. 16 zákona č. 355/2007 Z.z. resp. jeho výsledku. Správny súd môže ( rovnako ako správne orgány) za tejto situácie len konštatovať, že nebola pri poškodení zdravia žalobcu splnená základná podmienka pre uznanie úrazovej renty a to existencia choroby z povolania. Neobstojí ani námietka žalobcu, že vazodiskinéza je následkom pracovného úrazu. Už v znaleckom posudku MUDr. X. bolo konštatované, že uvedené ochorenie nemá priamy súvis s utrpeným pracovným úrazom.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, keď správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, vyvodili z neho správne skutkové závery a následne vec aj správne právne posúdili. Správny súd dospel k záveru, že nie je žiaden zákonom stanovený dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a teda správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
20. Pokiaľ ide náhradu trov konania. tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 168 SSP. Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.