Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára 2021, v trestnej veci obžalovaného R. A., pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.1.2021, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť obžalovaného R. A..

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 27.1.2021, sp. zn. podľa , zamietol žiadosť obžalovaného R. A. o prepustenie z väzby na slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa

Podľa neprijal písomný sľub daný obžalovaným k nahradeniu väzby.

Podľa nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný, ktorú prostredníctvom svojej obhajkyne odôvodnil tak, že vo väzbe je už viac ako 11 mesiacov, teda nie nevyhnutný čas. Jeho väzobné stíhanie je nezákonné v prípade absencie materiálnych podmienok väzby. Zdôraznil, že trestný spis neobsahuje žiaden procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že by sa mal dopustiť či už sám, alebo spolu s obžalovaným G. skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Naviac, rozsiahle dokazovanie sa chýli ku koncu, pričom intenzita dôkazov klesá. Popiera spáchanie skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. V rozsiahlych písomných dôvodov sťažnosti poukázal na doposiaľ vykonané dokazovanie a má za to, že vykonaným dokazovaním boli orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečené dôkazy, ktoré nepreukázali žiadnu spojitosť s predmetnou trestnou činnosťou, či výlučne dôkazy nepriame. Skutočnosti preukazované len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázané vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala; nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti. Naviac, všetky nepriame dôkazy boli v priebehu konania vyvrátené. Nepriamy dôkaz sám osebe spravidla nevedie vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania k jej preukázaniu. Existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je podmienkou sine qua non regulárnosti vzatia a držania vo väzbe. Rovnako má za to, že v jeho prípade absentuje konkrétne okolnosť, z ktorej by vyplývala bezprostredná hrozba spočívajúca v pokračovaní v trestnej činnosti. V priebehu takmer roka trvania väzby nepochybne podľa jeho názoru muselo dôjsť k oslabeniu väzby. Zhrňujúc väzobné stíhanie sa míňa svojmu účelu, pričom ani časový odstup vo veci súd nemotivuje priamo úmerne zvyšovať nároky na potrebu väzobného stíhania. Argumenty súdu v prospech väzby sú takmer rok rovnaké.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný má za to, že v jeho prípade je možné v tomto štádiu konania dosiahnuť účel väzby aspoň inými zákonom predpokladanými opatreniami, a preto žiadal väzbu nahradiť písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho osobou, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.

Navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

Krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že obžalovaný R. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.1.2021 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Žiadosť odôvodnil tým, že je nevinný, nesvedčia proti nemu žiadne priame ani nepriame dôkazy, žiadnu trestnú činnosť nespáchal, viedol riadny život, chcel by sa vrátiť do zamestnania a dodrží všetky obmedzenia na slobode, ktoré mu budú uložené.

Prokurátor po prednesení žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu uviedol, že žiadosť obžalovaného a priori navrhuje zamietnuť, pretože aj v súčasnej dobe vychádzajúc z vykonaného dokazovania je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil úmyselných trestných činov majetkovej povahy, a to v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Má za to, že dôvody väzby sa od posledného rozhodovania o väzbe nezmenili. Ponúknuté inštitúty navrhol vzhľadom na osobu obžalovaného neprijať, lebo ich považuje za nedostačujúce.

Obhajkyňa obžalovaného navrhla väzbu obžalovaného nahradiť písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Naďalej spochybňujú dôvodnosť vzneseného obvinenia a obžaloby. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by skutky mal spáchať obžalovaný R. A.. Väzba nie je dôvodná, netrvá primeraný čas, obžalovaný je vo väzbe už 11 mesiacov, dokazovanie sa chýli ku koncu, všetko podstatné už vykonané bolo a obžalovaný nemá istotu, kedy sa vec ukončí.

Obžalovaný R. A. je stíhaný pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 12.8.2020, sp. zn. .

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tak, že ustálený dôvod väzby podľa spočívajúci v konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti obžalovaným aj v tomto štádiu naďalej trvá. Dôvodnosť obavy, že obžalovaný po prepustení na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti sa zakladá na zistení, že ide o recidivistu v páchaní majetkovej trestnej činnosti, doposiaľ bol 10 - krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, pričom žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia v inej trestnej veci. Vzhľadom na štádium trestného konania, nezmenenú dôkaznú situáciu vo vzťahu k dôvodom väzobného stíhania obžalovaného, množstvo vykonaných dôkazov a potrebu ďalšieho dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2021 s predpokladom rozhodnutia vo veci samej nahradenie ponúknutých inštitútov v zmysle , považoval za nespôsobilé v tomto okamihu konania.

Keďže sťažnostný súd sa plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, preto v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Záverom k nahradeniu väzby zabezpečovacími inštitútmi krajský súd uvádza, že súd, ktorý posudzuje možnosti nahradenia väzby inštitútmi uvedenými v , vždy musí zohľadniť to, či charakterové a osobné pomery podozrivej osoby zaručujú, že v prípade jej prepustenia uvedená osoba svojím konaním zaručí, že nahradenie väzby splní účel, ktorý je tým sledovaný. Krajský súd dodáva, že dohovor ani judikatúra súdu neukladajú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu nahradiť väzbu obžalovaného, ale im poskytuje len takúto možnosť. V danom prípade s prihliadnutím na povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný, ani krajský

súd v tomto štádiu konania nepovažuje nahradenie väzby za dostatočný, pretože substitučný inštitút (nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka) neodstraňuje obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný nemohol pokračovať v protispoločenskej činnosti. Obžalovaný bol doposiaľ 10 - súdne trestaný a to vo všetkých prípadoch pre trestnú činnosť majetkového charakteru, pričom skutku v teraz prejednávanej trestnej veci sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Na základe vyššie uvedených skutočností potom krajský súd vyhodnotil rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné a nenahradil väzbu vyššie citovanými zabezpečovacími inštitútmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd zamietol sťažnosť obžalovaného R. A. ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.