Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-1513-2020.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Subarea
59Ek/1513/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469, proti povinnému T. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX/ X, XXX XX T. X., o vymoženie 491,40 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, Exekútorský úrad Sereď, so sídlom Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď pod sp. zn. 328EX 517/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 24.09.2020 domáhal od povinného vymoženia 491,40 eur s prísl. na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/19/03-48 zo dňa 08.09.2003. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 2488/04 a Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 11Er/785/04 bola zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.10.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1513/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 31.01.2021 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že dňa 20.02.2000 bol vzatý do väzby a odsúdený na 12 rokov nepodmienečný trest. Dlh voči Slovak Telekomu nastal používaním jeho rodinou po jeho uväznení. Nemal možnosť zastaviť služby Telekomu. O dlhu voči Telekomu sa dozvedel písomnou formou, na čo aj reagoval. Bol ochotný zaplatiť dlžnú sumu, ale s jeho prostriedkami disponoval Ústav na výkon trestu. Napriek tomu po celú dobu trestu bol zamestnaný. Od tej doby nedostal od oprávneného žiadne upovedomenie. Nepopiera dlžobu voči oprávnenému, hoci predmetný dlh neurobil osobne. Samozrejme je ochotný zaplatiť dlh, ale je len obyčajný pracujúci človek, ktorý dodnes platí dlhy jeho rodiny. Dlžnú sumu stanovenú touto exekúciou považuje za nedosiahnuteľnú. Žiada súdneho exekútora, aby postúpil jeho návrh na všetky patričné miesta, aby sa dospelo k takej sume, ktorú dokáže v jeho situácii zaplatiť.
3. Z vyjadrenia súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že žiadosť o vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola oprávnenému doručená elektronicky dňa 29.10.2020, avšak oprávnený sa k návrhu povinného nevyjadril.
4. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
12. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo
riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
15. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
16. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie namieta, že dlh vznikol v čase keď sa nachádzal vo výkone trestu a to využívaním služieb oprávneného príslušníkmi jeho rodiny súd musí konštatovať, že na tieto skutočnosti nie je možné prihliadnuť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, išlo by o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.
17. Zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Oprávnený v predmetnej veci podal návrh na vykonanie exekúcie a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení exekúcie ako aj oznámenie o ukončení exekúcie. Exekučný titul zaviazal žalovaného (povinného v tomto konaní) k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) 14.803,80 Sk (491,40 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od 14.06.2000 do zaplatenia a k povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 1.240,- Sk (41,16 eur). Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu trov starej exekúcie mal súd ďalej za preukázané, že v pôvodnom exekučnom konaní nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Opätovným návrhom na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 491,40 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 491,40 eur od 14.06.2000 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 41,16 eur. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného spočíva jednak v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a v akej výške podá návrh na vykonanie exekúcie. Je teda na rozhodnutí oprávneného, v akom rozsahu si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatní nárok, nakoľko nie je povinnosťou oprávneného uplatňovať nárok v takom rozsahu, v akom mu bol exekučným titulom priznaný. Nie je teda vylúčené, že oprávnený môže v zmysle dispozičnej zásady požadovať
menej, ako mu exekučný titul priznáva. Na druhej strane však v zmysle ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno od povinného požadovať viac, ako mu exekučný titul ukladá. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil a teda nedošlo k uspokojeniu vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.