Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., proti žalovanému T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., okres T., t.č. V., T. Ž. L., zastúpenému JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 17. septembra 2020 č.k. - 21 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

U k l a d á žalobkyni podať proti žalovanému žalobu o určenie existencie práva užívať studňu nachádzajúcu sa na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., obec Y. N., Okres V. - I., a to v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 17. septembra 2020 č.k. - 21 rozhodol, že:

I/ Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by bránilo namontovaniu vodného čerpadla do studne nachádzajúcej sa na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. C., okres V. - I., obec Y. N.,

II/ Žalovanému sa ukladá, aby sa zdržal manipulácie alebo akýchkoľvek zásahov do čerpadla a príslušenstva inštalovaného žalobkyňou do studne nachádzajúcej sa na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. C., okres V. - I., obec Y. N.,

III/ Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by bránilo prístupu žalobkyne k studni nachádzajúcej sa na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C., okres V. - I., obec Y. N..

IV/ Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobkyni čerpať vodu zo studne nachádzajúcej sa na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2 k.ú. C., okres V. - I., obec Y. N..

V/ Žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd poukázal na tvrdenie žalobkyne (navrhovateľky neodkladného opatrenia) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä že:

2.1. žalobkyňa sa dňa 5.3.2007 stala vlastníčkou nehnuteľnosti - rekreačnej chaty, zapísanej na LV č. XX, na parcele č. 207 so súpisným č. 426, k.ú. C. - Y. N., a spolu s nehnuteľnosťou nadobudla „k užívaniu“ aj vodnú stavbu - studňu, vybudovanú v roku 1969 na pozemku parc. č. 881 prvým vlastníkom rekreačnej chaty pánom R. L. a Závodným výborom ROH pri Železničnej stanici Košice, ktorý bol v tom čase aj vlastníkom susednej chaty so súpisným č. XXX, postavenej na parcele č. 206 (ďalej aj „susedná chata“),

2.2. žalobkyňa užívala bez problémov studňu spolu s jej predchádzajúcim spoluužívateľom - ZV Ž (ROH, pozn. odvolacieho súdu) pri Železničnej stanici Košice až do roku 2019, t.j. aj potom, ako susednú chatu nadobudol do vlastníctva v roku 2016 žalovaný T. L., ktorý následne síce v máji roku 2019 susednú chatu previedol darovacou zmluvou na svojho brata Š. L., avšak žalovaný susednú chatu naďalej aktívne užíva a používa aj predmetnú studňu,

2.3. žalovaný v polovici roka 2019, bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou ako spoločným užívateľom studne, nainštaloval na prístupový otvor do studne visiaci zámok, čím obmedzil prístup žalobkyne k studni za účelom údržby čerpadla, ktoré žalobkyňa inštalovala na vlastné náklady v roku 2018, bez nutnosti násilného prekonania visiaceho zámku,

2.4. dňa 19.2.2020, keď v chatovej lokalite prebiehala výmena elektrických hodín, pri ktorej bola potrebná prítomnosť vlastníkov dotknutých nehnuteľností, žalovaný za prítomnosti policajnej hliadky, ktorú on sám privolal tvrdiac, že „mu niekto údajne kradne vodu“, odovzdal (položil za oplotenie) čerpadlo s príslušenstvom manželovi žalobkyne, hoci sa na odinštalovaní čerpadla zo studne a jeho príslušenstva žalobkyňa so žalovaným žiadnym spôsobom nedohodla, pričom neodborným vybratím čerpadla zo studne došlo k jeho poškodeniu a pravdepodobne aj k úplnému zničeniu,

2.5. žalovaný svojim protiprávnym konaním bez akéhokoľvek právneho dôvodu bráni žalobkyni v riadnom užívaní studne, hoci žalobkyňa žiadnym spôsobom neobmedzuje ani žalovaného a ani vlastníkov parcely č. 881, na ktorej sa studňa nachádza, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve cca 350 podielových spoluvlastníkov, a je v správe Urbariátu C.Ž., so sídlom v Y. N.),

2.6. žalobkyňa v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemôže plnohodnotne využívať rekreačnú chatu, zabezpečiť jej zásobovanie vodou zo studne, ktorú doposiaľ žalobkyňa nielen nerušene užívala, ale zabezpečovala aj jej funkčnosť a údržbu, vodu musí žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného dovážať v prenosných nádobách, i keď je oprávnenou užívateľkou studne, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 881, a pretože so žalovaným je dohoda nemožná, je potrebná rýchla a účinná bezodkladná úprava pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým možno dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami, lebo označeného protiprávneho konania sa dopúšťa jedine žalovaný.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa (navrhovateľka neodkladného opatrenia) na osvedčenie tvrdených skutočností predložila aj listiny týkajúce sa uzavretia zmlúv, resp. odpovede na žiadosť pôvodného majiteľa rekreačnej chaty R. L., v ktorom Závodný výbor ROH pri Železničnej stanici v Košiciach súhlasil s jeho návrhom zo dňa 29.7.1968 s tým, že R. L. sa stane užívateľom predmetnej studne a súčasne stanovil výšku podielu za vykopanie studne na sumu 1.000,- Kčs, ako i pracovný podiel na vykonaní práce, a na základe tejto odpovede bola uzavretá zmluva medzi Odborovým zväzom pracovníkov železníc a R. L., podľa ktorej sa stal aj R. L. (právny predchodca žalobkyne, pozn. odvolacieho súdu) užívateľom predmetnej studne. Dodal, že žalobkyňa súdu predložila aj fotografie použitého a vybratého čerpadla (č.l. 9, 10 súdneho spisu), z ktorých mal súd za zrejmé, že čerpadlo je vyložené mimo vyhĺbenej studne, a teda neplní svoju funkciu.

4. Po právnom posúdení sporu podľa , a , , a dospel súd k záveru, že žalobkyňa (navrhovateľka neodkladného opatrenia) preukázala skutočnosť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX, k.ú. C., obec Y. N., okres V. - I., ktorá je v susedstve s pozemkom parc. č. 881, zapísaným na LV č.XXX, na ktorom sa nachádza studňa, z ktorej žalobkyňa spolu s manželom čerpá vodu prostredníctvom čerpadla za účelom jej ďalšej spotreby, ako i že studňa bola vybudovaná v roku 1969 prvým vlastníkom rekreačnej chaty žalobkyne (R. L.) a Závodným výborom ROH pri Železničnej stanici Košice, ktorý bol vlastníkom chaty so súpisným č. 423 na parcele č. 206, o čom žalobkyňa predložila súdu rozhodnutie Odborového zväzu pracovníkov

železníc zo dňa 30.10.1968 ako odpoveď na list R. L., že Odborový zväz pracovníkov železníc súhlasí s uzavretím zmluvy medzi ZV ROH pri Železničnej stanici Košice a R. L., bytom Y.. Uzavrel, že žalobkyňa osvedčila i skutočnosť, že žalovaný nie je toho času vlastníkom pozemku parc. č. 881, na ktorom sa nachádza studňa.

5. Z uvedeného potom súd prvej inštancie usúdil, že žalobkyňa odôvodnila potrebu úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením v situácii, kedy je žalobkyni znemožnené užívať studňu, a to čerpaním vody z predmetnej studne, ktorá nie je ani vlastníctvom žalovaného a je v užívaní ďalších podielových spoluvlastníkov, na ktorých pozemku sa studňa nachádza, pričom doposiaľ bolo užívanie a čerpanie vody zo studne bezproblémové. Súd doplnil, že má za to, že týmto neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami, keďže podľa vyjadrenia žalobkyne k neoprávnenému konaniu nedochádza zo strany podielových spoluvlastníkov predmetnej parcely, na ktorej je postavená studňa, ale dopúšťa sa ho iba žalovaný.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnej žalobkyni (navrhovateľke neodkladného opatrenia) priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný (ďalej aj „žalovaný povinný“ alebo len „povinný“) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť a priznať žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

7.1. Žalovaný v odvolaní namietol, že neodkladným opatrením mu súd prikázal strpieť čerpanie vody žalobkyňou, čím obmedzil právo žalovaného čerpať vodu zo studne v potrebnom množstve, ktoré žalovaný odvodzuje od súhlasu vlastníka studne s jej užívaním, a to bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože podľa žalovaného žalobkyňa nielen že neosvedčila existenciu je práva čerpať vodu z cudzej studne, ale neosvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ak podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 9.7.2020, teda takmer 5 mesiacov po tom, čo žalovaný mal zo studne odstrániť čerpadlo a rok po tom, čo mal na vstup do studne umiestniť visiaci zámok, lebo v návrhu žalobkyňa tvrdila, že v polovici roka 2019 žalovaný nainštaloval na prístupový otvor do studne visiaci zámok, čím jej znemožnil prístup do studne a následne mal dňa 19.2.2020 zo studne demontovať ponorné čerpadlo žalobkyne, čím malo dôjsť k zamedzeniu možnosti žalobkyne čerpať vodu zo studne. Podľa názoru žalovaného je potrebné návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť aj z dôvodu, že nie je splnená podmienka jeho primeranosti, nakoľko nie je pravdou, že by uložená povinnosť strpieť čerpanie vody žalobkyňou zo studne pre žalovaného nepredstavovala žiadne obmedzenie, lebo práve naopak, čerpanie vody žalobkyňou obmedzuje možnosť žalovaného čerpať vodu zo studne v potrebnom množstve. Podľa žalovaného žalobkyňa predložením listinných dôkazov neosvedčila ani to, že by jej patrilo akékoľvek právo čerpať vodu zo studne tvoriacej príslušenstvo chaty so súpisným č. XXX, pretože z predložených listín takéto právo žalobkyne nevyplýva, a teda neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný v odvolaní tiež namietol, že súd prvej inštancie poskytol ochranu domnelému právu žalobkyne, a preto jeho rozhodnutie je nesprávne a v rozpore so zabezpečenými listinnými dôkazmi. V tejto súvislosti žalovaný podčiarkol, že zo žalobkyňou predložených listín - žiadosť R. L. (predchádzajúceho vlastníka chaty, ktorá teraz patrí žalobkyni) o uzavretie zmluvy zo dňa 29.7.1968, ako aj odpoveď Závodného výboru ROH pri železničnej stanici Košice (predchádzajúci vlastník chaty, ktorú užívam žalovaný) zo dňa 20.10.1968, vyplýva, že R. L. mal na základe zmluvy právo studňu užívať, ale nevzniklo mu k tejto studni žiadne vecné právo, keďže išlo len o záväzok Závodného výboru ROH pri železničnej stanici Košice umožniť R. L. čerpanie vody zo studne, oprávnený čerpať vodu bol len R. L., a nie tretie osoby, a povinnosť umožniť čerpanie vody zo studne sa vzťahovala len na Závodný výbor ROH pri železničnej stanici Košice. Žalovaný mal za to, že bez súhlasu Závodného výboru ROH pri železničnej stanici Košice nemohol R. L. toto právo ani previesť na ďalšiu osobu, a preto je práve žalobkyňa tou, ktorá užívala studňu bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom sa teraz na súde domáha ochrany tohto jej domnelého práva.

7.2. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej tvrdil, že:

a) vlastnícke právo k studni nachádzajúcej sa v okrese Košice -okolie, v obci Y. N., v k.ú. C., vyhĺbenej na parcele č. 881 o výmere 1.870 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. C., nadobudol dňa 9.2.2016 na základe Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 2.2.2016, uzavretej s pôvodným vlastníkom studne ZO - Odborové združenie železničiarov pri Železničnej stanici so sídlom Staničné námestie 11, 040 01 Košice, b) označená studňa tvorila spolu s ďalšími drobnými stavbami príslušenstvo chaty so súpisným číslom XXX, zapísanej na LV č. XX pre k.ú. C., postavenej na parcele č. 206, c) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam následne previedol na svojho brata Š. L. darovacou zmluvou zo dňa 20.5.2019, d) po prevode vlastníckeho práva žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti na základe ústne udeleného súhlasu brata s užívaním týchto nehnuteľností, e) o tom, že žalobkyňa čerpá vodu zo studne prislúchajúcej ku chate so súpisným č. XXX sa žalovaný dozvedel po tom, čo chatu nadobudol do svojho vlastníctva, f) žalobkyňa ani raz neupovedomila žalovaného o tom, že by mala na čerpanie vody akýkoľvek právny titul, g) so žalobkyňou sa žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k chate so súpisným č. XXX pokúšal dohodnúť na spôsobe ďalšieho užívania studne, h) keďže pri chate chová žalovaný viacero hospodárskych zvierat, vodu zo studne potrebuje na ich napájanie, i) tým, že žalobkyňa tiež čerpala zo studne vodu, táto nepostačovala na dostatočné zásobovanie nehnuteľnosti žalovaného potrebným množstvom vody, j) vzniknutý stav sa žalovaný pokúšal vyriešiť so žalobkyňou dohodou, a to tak, že by spolu studňu prehĺbili o jeden meter, čo si vyžadovalo náklady cca 500 eur, avšak o takomto riešení žalobkyňa nechcela ani počuť a naďalej trvala na tom, že ak má žalovaný so studňou problémy, nech si ich rieši sám.

8. Žalobkyňa (ďalej aj „navrhovateľka neodkladného opatrenia“ alebo „navrhovateľka“) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne a priznať jej nárok na plnú náhradu trov konania. Podľa navrhovateľky osvedčila nevyhnutnosť a naliehavosť potreby úpravy pomerov, pretože povinný ako osoba bez právneho titulu na užívanie studne zasahuje do práva navrhovateľky na riadne užívanie spornej studne, ktorú nerušene oprávnene používala od 5.3.2007, čím dochádza k narušeniu plnohodnotného užívania rekreačnej chaty, a preto je nevyhnutné aby jej bola poskytnutá súdna ochrana vo forme napadnutého rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, ktoré žiadnym spôsobom navrhovateľku neznevýhodní oproti druhému spoluvlastníkovi studne, nakoľko studňa bola vybudovaná pre obe nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľky s podaním návrhu na neodkladné opatrenie osvedčila právo užívania studne a to práve predloženými dokumentmi o výstavbe spornej studne. Z predmetných dokumentov totiž podľa navrhovateľky nesporne vyplýva, že studňa bola vybudovaná aj za účelom zásobovania vodou rekreačnej chaty, ktorá je toho času vo vlastníctve navrhovateľky, a teda prislúcha nie len k susednej chate ale aj k chate navrhovateľky. Spoluvlastníctvo k studni prešlo na navrhovateľku spolu s vlastníctvom rekreačnej chaty, keďže ide o objekt, ktorý bol staviteľom a prvým vlastníkom rekreačnej chaty určený, aby sa užíval spoločne s rekreačnou chatou, za účelom jej zásobovania vodou. Navrhovateľka studňu užíva, udržiava a technicky zabezpečuje čerpanie vody z nej do rekreačnej chaty nepretržite od nadobudnutia kúpy rekreačnej chaty. Rovnako si počínali aj jej právni predchodcovia. Navrhovateľka teda studňu oprávnene drží a užíva v rovnakom rozsahu ako jej zhotoviteľ R. L. už viac ako 13 rokov, pričom rovnako neprerušovane studňu oprávnene užívali aj predchádzajúci vlastníci rekreačnej chaty. Zopakovala, že neoprávneným konaním povinného bolo spôsobené, že navrhovateľka nemôže riadne užívať svoju nehnuteľnosť. Povinný ani na základe predchádzajúcich žiadostí nesprístupnil spornú studňu, preto navrhovateľke neostala iná možnosť ako sa domáhať ochrany svojho práva. Keďže neoprávnený zásah stále trvá, navrhovateľka má za to, že obnovenie plnohodnotného užívania rekreačnej chaty, ktorým napojenie na vodu bez pochýb je, si vyžaduje neodkladnú a naliehavú úpravu pomerov. Upozornila, že k odstrihnutiu čerpadla došlo v zime tohto roku, kedy navrhovateľka chalupu nevyužíva - je zazimovaná. Obdobie jari tohto roku bolo s ohľadom na súčasnú pandémiu veľmi zvláštne, pričom navrhovateľka ako staršia riziková osoba rekreačnú chatu v tomto období nevyužívala. Navrhovateľka navyše dúfala, že situáciu sa podarí vyriešiť bez potreby súdneho rozhodnutia, a teda že sa s povinným dohodne. navrhovateľka osvedčila spoluvlastníctvo k spornej studni a teda aj oprávnenosť čerpania vody z nej. Povinný na druhej strane vôbec nepoprel, že by sa popisovaných zásahov voči navrhovateľke nedopustil. Naopak jeho zásah naďalej pretrváva, nakoľko navrhovateľke do dnešného dňa nebol umožnený opätovný prístup do spornej studne (na tomto mieste je ešte potrebné dodať, že práve za účelom prístupu k studni je v oplotení medzi pozemkami, na ktorých sa predmetné chaty nachádzajú, bránička, ktorú však povinný

zatarasil). Povinný sa teda svojím konaním dopúšťa neoprávneného zásahu do práv navrhovateľky, a to za stavu, kedy on sám nemá žiadny právny titul na čerpanie vody zo spornej studne.

8.1. Podľa navrhovateľky nemožno hovoriť o žiadnom neprimeranom zásahu do práv povinného ňou navrhovaným neodkladným opatrením, ako to namieta žalovaný povinný vo svojom odvolaní, a nie je pravdou, že by neodkladným opatrením došlo k obmedzeniu práv povinného na čerpanie vody zo studne. Akcentovala, že čerpá oproti povinnému zo studne nepatrné množstvo vody, no zároveň povinný (odhliadnuc od toho, že k nehnuteľnosti ani k studni nemá žiadny právny vzťah) si nemôže takýmto spôsobom uzurpovať na celý obsah studne resp. neoprávnene si prisvojovať podzemné vody na úkor druhých, keď naviac sa žiadosťou o vydanie neodkladného opatrenia domáha iba zákazu neoprávneného zásahu do jej užívania studne, ktorého sa povinný popísanými skutkami bez pochýb dopustil. Tento jej návrh žiadnym spôsobom nie je podľa navrhovateľky možné vykladať tak, že snahou navrhovateľky bolo obmedzenie čerpania vody zo studne jej druhým spoluvlastníkom (aj keď povinný ním nie je), navrhovateľka teda vydaním neodkladného opatrenia nezíska žiadnu výhodu oproti povinnému. Vydaním takéhoto rozhodnutia má byť zabezpečená iba ochrana jej práva užívať studňu, v ktorom ju žalovaný povinný nedôvodne obmedzuje. Tvrdenie žalovaného povinného, že čerpanie vody žalobkyňou ohrozuje jeho poľnohospodársku činnosť označila navrhovateľka za prehnané tvrdiac, že používa vodu zo studne iba na bežné zásobovanie rekreačnej domácnosti vodou. Ide teda o sezónne užívanie vody na pokrytie bežných potrieb v domácnosti, a to iba v rozsahu umývania riadu, bežného upratovania v domácnosti a osobnej hygieny. Podčiarkla, že sa snaží vodu zo studne používať veľmi šetrne, to znamená, že vodu nečerpá na zalievanie pestovaných plodín a okrasných rastlín (na tieto slúži zachytávaná dažďová voda, ktorú navrhovateľka zachytáva do nádrží v celkovom objeme 3000 litrov), dokonca ani na účely WC, nakoľko navrhovateľka má zriadenú suchú toaletu. Navrhovateľka nemá v rekreačnej chate inštalovanú práčku, umývačku riadu alebo iné zariadenie, ktoré je napojené na prívod vody. Vodu nepoužíva ani na varenie a konzumáciu, na tieto účely kupuje balenú vodu. Práve povinný spôsobuje nadmerné čerpanie vody zo studne, keďže predmetné nehnuteľností

- rekreačná aj susedná chata neboli vybudované za účelom chovania hospodárskych zvierat resp. inej poľnohospodárskej činnosti, ale za účelom rekreácie jej užívateľov. Tomuto účelu bolo prirodzene prispôsobené aj vybudovanie a vyhĺbenie studne.

8.2. Uviedla tiež, že ak žalovaný spochybňuje jej právo užívania, resp. spoluvlastníctva k spornej studni postavenej v roku 1969 na pozemku parc. č. 881, o výmere 1870 m2 v katastrálnom území C., obec Y. N., Okres V. - I., zapísaný na LV č. XXX (ďalej len „sporná studňa“), odvolávajúc sa na kúpnopredajnú zmluvu uzatvorenú medzi ním a Závodným výborom - ROH pri Železničnej stanici Košice, podľa ktorej mal spolu s nehnuteľnosťou - rekreačnou chatou so súp. č. XXX na parc. č. 206 v katastrálnom území C., obec Y. N., Okres V. - I. (ďalej len „susedná chata“) nadobudnúť do výlučného vlastníctva aj spornú studňu s tým, že nadobudnutie vlastníctva preukazuje dodatkom k predmetnej zmluve datovaným 9.2.2016, na základe predmetného dodatku sa žalovaný nemôže odvolávať na prechod studne do jeho výlučného vlastníctva, pretože žalobkyňa spochybňuje platnosť predmetného dodatku z dôvodu, že dodatok nie je opatrený podpismi všetkými konajúcimi osobami, ktoré zmluvu o predaji susednej chaty podpísali za predávajúceho, lebo dodatok je opatrený len jedným z troch zástupcov predávajúceho, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem tvrdenia neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k studni na žalovaného povinného a neskôr na jeho brata, žalobkyňa opätovne zdôraznila, že má vecné právo k spornej studni, ktoré odvodzuje od svojho predchodcu R. L., bytom Y. č. d. XXX (toho času nebohý) - predchádzajúceho vlastníka rekreačnej chaty zapísanej na LV č. XX na parcele č. 207 so súpisným číslom XXX v k.ú. C. - Y. N. (ďalej len „rekreačná chata“) dňa 5.3.2007, ktorý rekreačnú chatu vybudoval a spolupodieľal sa aj na výstavbe vodného diela - spornej studne, pričom predložila dôkazy svedčiace o tom, že R. L. bol iniciátorom vyhĺbenia a vybudovania spornej studne za účelom zásobovania vodou rekreačnú chatu i susednú chatu, ktorá bola vo výstavbe a ktorý uzatvoril so Závodným výborom - ROH pri Železničnej stanici Košice zmluvu, na základe ktorej sa oba subjekty podieľali na financovaní a prácach - kopaní studne. Zdôraznila, že z právneho hľadiska je studňa, ako výsledok stavebnej činnosti hospodárskym zariadením určeným na čerpanie vody, stavbou a zároveň samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom, ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá konštrukcia, ktorá smerom dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou, resp. má slúžiť na jej čerpanie, a pretože medzi účastníkmi nebolo sporné, či predmetná studňa spĺňa požiadavky, ktoré sú kladené na studňu ako samostatný predmet právnych úkonov, žalobkyňa konštatovala, že ide o vec nehnuteľnú, ktorá môže byť predmetom vlastníckeho práva, k nadobudnutiu vlastníctva studne došlo jej zhotovením (vybudovaním) R. L. a Závodným výborom - ROH pri Železničnej

stanici Košice a z predložených dokumentov, ktorých predmetom je dohoda na spoločnom vybudovaní a zároveň užívaní studne, je potrebné vyvodiť, že stavitelia spornej studne sa stali jej spoluvlastníkmi, keďže sa spolupodieľali na jej vytvorení finančne ako aj vykonanými prácami. Podčiarkla, že studňu jej stavitelia nadobudli do spoluvlastníctva originálnym spôsobom ako jej zhotovitelia, ktorých výsledkom činnosti mala byť studňa slúžiaca pre spoločné užívanie, pričom samotná skutočnosť, že predmetná dohoda neobsahuje výslovnú dohodu o vzniku spoluvlastníctva k studni, nevylučuje faktický vznik ich spoluvlastníctva, ako sa snaží interpretovať obsah predmetných dokumentov žalovaný povinný. Právo čerpania vody zo studne, resp. jej užívanie, je už iba obsahom vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k veci, ktoré v danom prípade patrilo pôvodne tak R. L. ako aj Závodnému výboru - ROH pri Železničnej stanici Košice. Žalovaný povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva k spornej studni, ktorej pôvodnými spoluvlastníkmi boli R. L. a Závodný výbor - ROH pri Železničnej stanici Košice, a tak pôvodný spoluvlastník studne mohol previesť na povinného, a ten neskôr na svojho brata, iba toľko práv, koľko mu samotnému prislúcha, a to s poukazom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.

8.3. Žalobkyňa označila tvrdenie žalovaného povinného, že užívala studňu neoprávnene za účelové, keďže ako vlastníčka rekreačnej chaty, rovnako ako jej právni predchodcovia, nerušene spoločne užívali spornú studňu s prvým vlastníkom susednej chaty. Spoločné užívanie pretrvávalo aj po nadobudnutí susednej chaty žalovaným povinným, ktorý začal neoprávnene zasahovať do užívania studne žalobkyňou niekedy na jar roku 2019, pričom sám priznal, že sa snažil so žalobkyňou dohodnúť na spoločnom používaní studne, bol prítomný pri výmene čerpadla, ktoré na vlastné náklady do studne inštalovala. Dodala, že k susednej chate prislúchajú ďalšie dve studne okrem tejto spornej, čo vyplýva aj z dodatku, ktorý povinný predložil. Do jednej z týchto studní povinný protiprávne vypúšťa splaškový odpad. Druhá studňa podľa vedomostí navrhovateľky obsahuje vodu, ktorá by sa dala čerpať, avšak vodná pumpa, ktorá je na nej inštalovaná nie je v dobrom technickom stave. Manžel navrhovateľky ešte s predchádzajúcim užívateľom susednej chaty niekoľkokrát pomáhal pri jej oprave. Povinný teda tieto studne nepoužíva ani nepoužíval, nakoľko mu bolo pohodlnejšie čerpať vodu zo studne, o ktorú sa navrhovateľka stará a užíva ju spolu so svojou rekreačnou chatou už viac ako 13 rokov. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľka neodkladného opatrenia predložila doklady o oprave čerpadla, doklad o kúpe čerpadla a riadiacej jednotky, Čestné prehlásenie jedného z predchádzajúcich vlastníkov rekreačnej chaty - S. N.V. zo dňa 26.11.2020

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom a a z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Uplatnenými odvolacími námietkami sa žalovanému vecnú správnosť napadnutého uznesenia nepodarilo spochybniť. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu záveru, že boli zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto v celom rozsahu poukazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného udáva nasledovné:

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (, ).

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

13. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu, podaného žalobkyňou pred začatím konania vo veci samej, a to z rozhodujúcich

skutočností, ktoré podľa žalobkyne (navrhovateľky neodkladného opatrenia) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v ňou navrhovanom znení, náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Vychádzajúc z ustanovenia , posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou pred začatím konania vo veci samej s tvrdením nevyhnutnosti a naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a žalovaným povinným vzhľadom na zásah povinného do práva navrhovateľky na riadne užívanie spornej studne, ktorú táto nerušene oprávnene užívala od 5.3.2007.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie všetkých základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov a adekvátne uzavrel, že rozhodujúce skutočnosti tvrdené navrhovateľkou o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka náležitým spôsobom osvedčila, čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. . Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

16. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu a z listinných dôkazov predložených žalobcami zrejmé splnenie oboch vyššie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s a , a to za stavu, ak je otázka práva užívať spornú studňu, postavenú v roku 1969 na pozemku parc. č. 881, o výmere 1870 m2 v katastrálnom území C., obec Y. N., Okres V. - I., zapísanom na LV č. XXX, vrátane práva čerpať vodu z tejto studne, v tomto štádiu konania nepochybne spornou, na čom nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalovaného založená na spochybnení navrhovateľkinho práva užívania, resp. spoluvlastníctva k spornej studni, odvolávajúc sa na kúpnopredajnú zmluvu uzatvorenú so Závodným výborom - ROH pri Železničnej stanici Košice, podľa ktorej mal spolu so susednou chatou nadobudnúť do výlučného vlastníctva aj spornú studňu, preukazujúc nadobudnutie vlastníctva k spornej studni dodatkom k predmetnej zmluve datovaným 9.2.2016. Týmito námietkami a tvrdeniami, vrátane právnej otázky existencie vlastníckeho alebo iného práva k spornej studni, je totiž možné zaoberať sa až pri rozhodovaní vo veci samej potom, ako súd vykoná vo veci potrebné dokazovanie, keďže smerujú k okolnostiam týkajúcim sa merita sporu (veci samej), v prípade, ak bude prebiehať.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobkyňou, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Ochrana žalovaného je potom daná (o.i.) zodpovednosťou žalobkyne za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. S poukazom na charakter neodkladného opatrenia, pri nariaďovaní ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom.

19. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutkových tvrdení navrhovateľky neodkladného opatrenia vyvodil správny záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami neodkladným opatrením v situácii, ak žalovaný bez pochyby bráni žalobkyni k prístupu k spornej studni, bráni žalobkyni čerpať vodu zo studne, bráni jej namontovať do spornej studne vodné čerpadlo, a za stavu, ak s čerpadlom žalobkyne a jeho príslušenstvom manipuloval a zasahoval doň bez súhlasu žalobkyne, ktoré skutočnosti žalovaný vo svojom odvolaní napokon ani nepoprel.

20. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia žalovanému vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska proporcionality môže znášať takéto dočasné obmedzenie.

21. Vychádzajúc z premisy, že (a) osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, a nie teda všetky rozhodujúce skutočnosti, a pri zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní, pretože postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, ako i že (b) pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany aj za cenu, že skutkový stav nie je náležite zistený, a teda že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné tak, ako je tomu v súdenej veci, kde (c) bezpochyby existuje medzi žalobkyňou a žalovanou spor o tom, kto má právo užívať spornú studňu, odvolací súd dospel k záveru, že nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o určenie existencie práva užívať spornú studňu, a to v lehote 40 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, v súlade s , podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

22. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

23. Podľa ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí primerane ustanovenie , v zmysle ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje (odsek 1), neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie (odsek 2), súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej (odsek 3).

24. Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že ak by neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla ( ) v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, za vecne správne, a preto ho potvrdil v zmysle a v súlade s uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o určenie existencie práva užívať spornú studňu, a to v lehote 40 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

26. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho

konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto na nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).