Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-98-2020.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky Q. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom X. ulica XXXX/XX, E. a manžela navrhovateľky F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom K. V. XXX/XXX, E., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej B. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko D., takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov F. O. a Q. O., rod. A., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku D.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, sa r o z v á d z a.
Maloletá B. O. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou 150,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2020 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po dvoch rokoch známosti. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo po narodení dieťaťa. Od uvedenej doby prejavoval manžel arogantné správanie, navrhovateľke nedával peniaze na vedenie domácnosti a o maloletú nejavil dostatočný záujem. Manžel ju neustále vyhadzoval zo spoločnej domácnosti aj počas tehotenstva, psychicky ju týral, ponižoval a nebral ohľad ani na maloletú. Navrhovateľka zdôraznila, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka žiadala po rozvode zveriť mal. B. do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 150,-eur mesačne. Styk otca s maloletou navrhovala súdom neupraviť.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 16.01.2021, ako aj zo dňa 04.02.2021. S návrhom na rozvod súhlasil, súhlasil aj s manželkou navrhnutou úpravou rodičovských
práv a povinností k mal. B. na čas po rozvode. Manžel navrhovateľky sa nachádza v T. a vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
3. Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na deň 08.02.2021, ktoré vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie uskutočnil v neprítomnosti manžela navrhovateľky. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo bolo spočiatku dobré, avšak po narodení mal. B. začali byť vážnejšie problémy. Manžel ju stále vyhadzoval, zakazoval jej chodiť k rodičom, známym. Neprispieval ani na vedenie domácnosti. Od marca 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Pokúšala sa aj o návrat a o obnovu manželského spolužitia, ale vždy to vydržalo iba niekoľko týždňov a následne sa opäť rozišli. Manželia komunikujú sporadicky, cca raz za 3 mesiace. Podľa navrhovateľky je ich manželstvo už len formálny zväzok. Navrhovateľka býva s mal. B. u svojich rodičov, spolu s jej maloletým bratom. Príjem matky navrhovateľky je cca XXX,- eur mesačne a príjem otca cca XXX,- eur. Vlastní osobné motorové vozidlo r. v. 2001. Prispieva rodičom 100,- eur na bývanie a 50,- eur na stravu. Mesačné výdavky sú na telefón 20,- eur, PHM 50,- eur, sporenie 50,- eur, hyg. potreby 50,- eur, oblečenie 150,- eur, kozmetika 30,- eur. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,- eur mesačne. Poberá daňový bonus a prídavok na mal. B.. Žiadny iný príjem nemá. Mal. B. má X roky a navštevuje MŠ. Poplatok za MŠ je 46,- eur mesačne vrátane stravy. Mal. B. nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii, jej zdravotný stav je dobrý. Matka jej platí poistku 31,30 eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s vyjadrením manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 15.04.2016. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádza mal. B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku 2016. Problémy v manželstve začali v roku 2017, a to po narodení mal. B.. Manželia spolu už od marca 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, manžel sa v súčasnosti nachádza v T., kde aj pracuje. Manžel s rozvodom súhlasil, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s manželkou. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v správaní manžela a vo vážnom narušení manželského spolužitia, ktoré nie je možné obnoviť.
6. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na obnovení manželského spolužitia nemá ani jeden z nich záujem.
7.1. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
7.2. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7.3. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 ZoR).
9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci už ani nežijú v spoločnej domácnosti, manžel od októbra 2020 žije v zahraničí. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
10. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre dieťa pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
11. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.
12.1. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12.2. Podľa § 24 ods. 1 a 2 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12.3. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12.4. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12.5. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Navrhovateľka je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške XXX,- eur, uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Žiaden iný príjem nemá. Vlastní osobné motorové
vozidlo, r. v. 2001. Mesačné výdavky navrhovateľky sú. príspevok rodičom 100,- eur na bývanie a 50,- eur na stravu, telefón 20,- eur, PHM 50,- eur, sporenie 50,- eur, hyg. potreby 50,- eur, oblečenie 150,- eur, kozmetika 30,- eur.
14. Manžel navrhovateľky sa v súčasnosti nachádza v T., kde aj pracuje. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec bol od 01.06.2016 zamestnaný v spoločnosti C. F. J., s. r. o. s vymeriavacím základom cca X.XXX,- eur mesačne, počas roka 2020 poberal nemocenské, a to v mesiaci 06/2020 vo výške XXX,XX eur, v mesiacoch 07/2020 a 08/2020 v výške XXX,XX eur, v mesiaci 09/2020 vo výške XXX,XX eur. Otec tiež poberal ošetrovné v mesiaci 01/2020 vo výške XXX,XX eur a v mesiaci 03/2020 vo výške XXX,XX eur. Súčasné zárobkové pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť, s matkou navrhnutou výškou výživného 150,- eur mesačne bez výhrad súhlasil.
15. Maloletá B. má X roky a navštevuje MŠ. Poplatok za MŠ je 46,- eur mesačne vrátane stravy. Mal. B. nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii, jej zdravotný stav je dobrý. Matka jej platí poistku 31,30 eur mesačne.
16. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu odporučil zveriť mal. B. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné na mal. B. navrhujeme určiť vo výške 150,- eur mesačne. Pri prešetrení pomerov v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky
17. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B., súd rozhodol tak, že túto za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
18. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek mal. dieťaťa, jej odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov otca a určil výživné na mal. B. v sume 150,- eur mesačne, tak, ako to navrhovala matka v návrhu vo veci samej. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s predmetnou sumou otec súhlasil. Súd má tak z vykonaného dokazovania za preukázané, že takto určené bežné výživné je primerané, zodpovedná zisteným pomerom na strane maloletého dieťaťa a oboch rodičov.
19. Styk otca s maloletou sa neupravoval, nakoľko sa na ňom vedia obaja rodičia podľa ich zhodného vyjadrenia dohodnúť.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).