Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/1434/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X, XXX XX J., zast.: ANDELOVÁ & Co, s .r. o., so sídlom: Tomášikova 15950/10H, 821 03 Bratislava, IČO:47506946 proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXXX/X, XXX XX J., zast. DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:50735764 o vymoženie 4 240,00 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom: Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO:31803679, pod sp. zn. 257EX 272/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 103,38 EUR voči povinnému, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.09.2020 domáhal od povinného vymoženia 4 240,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.07.2020, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a Opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 30.09.2020 poveril na vykonanie exekúcie dňa 03.09.2019 súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom: Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO:31803679, ktorý ju vedie pod sp. zn. 257EX 272/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 05.10.2020 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.10.2020. Následne bol dňa 19.10.2020 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu Oprávneného vydal platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.07.2020, pod sp. zn.: (ďalej len „Platobný rozkaz“), na základe ktorého zaviazal povinného uhradiť sumu vo výške 4 240,00 EUR s prísl. Povinný o prebiehajúcom konaní nebol informovaný, nakoľko mu nebol doručený ani samotný platobný rozkaz. Súd má v elektronickom súdnom spise úpravu, že má doručovať platobný rozkaz na adresu trvalého bydliska povinného uvedeného v platobnom rozkaze. Napriek úprave súdu, následne bol platobný rozkaz doručovaný povinnému do elektronickej schránky. Povinný si nikdy neaktivoval elektronickú schránku pre svoju fyzickú osobu nepodnikateľa. Okrem toho v schránke mu absentuje základný identifikátor, t.j. rodné číslo. Preto táto schránka nie je aktívna a súd nemohol vedieť bez rodného čísla identifikovať, že sa skutočne jedná o povinného, a teda mu nemohol do elektronickej schránky doručovať platobný rozkaz. Elektronické podanie a elektronický úradný dokument (napr. platobný rozkaz) sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická

schránka, ktorá je aktivovaná. Podmienkou elektronického doručovania je teda aktivácia el. schránky. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že keďže platobný rozkaz nebol povinnému riadne a včas doručený súdom, na adresu trvalého pobytu, nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný nebol súdom riadne upovedomený o prebiehajúcom konaní na návrh oprávneného. Okrem toho, povinný namieta prípustnosť upomínacieho konania o uplatňovanom nároku v zmysle Zákona o upomínacom konaní. V zmysle ust. § 3 ods. 6 Zákona o upomínacom konaní platí, že návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. V zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a) Zákona o upomínacom konaní platí, že súd odmietne návrh, ak návrh nie je prípustný. Na základe podaného návrhu súd v rozpore so Zákonom o upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, napriek tomu, že podanie návrhu bolo v zmysle Zákona o upomínacom konaní neprípustné. Povinný v celom rozsahu popiera nárok oprávneného na zaplatenie sumy 4 240,00 EUR s prísl., nakoľko má zato, že je v rozpore s platnými právnymi predpismi, a teda oprávnený nemá žiaden nárok na zaplatenie pohľadávky. O týchto skutočnostiach povinný upovedomil oprávneného listom „Odpoveď na výzvu“ zo dňa 05.09.2020. Oprávnený si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 4 240,00 EUR na základe ODSTÚPENIA od hnuteľného majetku G. „. C. (ďalej len „Odstúpenie“). Povinný uviedol, že v bode 5 Odstúpenia, je uvedené, že: „Odstúpenie nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a zaplatením poslednej splátky v marci 2025.“ Z uvedeného vyplýva, že povinný teda uviedol, že sa dožaduje plnenia, z dokumentu, ktorý nevstúpil do dnešného dňa do platnosti ani účinnosti, a teda sa domáha plnenia bez právneho dôvodu a snaží sa bezdôvodne obohatiť na úkor povinného. Povinný nerozumie, ako na základe právneho úkonu, ktorý nenadobudol platnosť ani účinnosť mohol súd priznať právo na plnenie. Okrem toho Odstúpenie je neplatný právny úkon, keďže je neurčitý, nespĺňa zákonom požadované náležitosti a trpí neodstrániteľnými vadami. Povinný uvádza, že v Odstúpení nie je dostatočne jasne definovaný predmet zmluvy, nakoľko pojem „hnuteľný majetok“ je neurčitý pojem, a teda nie je jasné o aký majetok sa v danom prípade malo jednať. Okrem toho z dokumentu nevyplýva, čo bolo účelom samotného Odstúpenia. Povinný vzhľadom na uvedené poukázal na ust. v platnom znení (ďalej len „“) kde je uvedené, že: „právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ S poukazom na ust. „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Povinný uviedol, že nadobudol spoločne s oprávneným pôvodný hnuteľný majetok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2014, ktorá obsahovala v prílohe č. 1 taxatívny výpočet majetku o ktorý v tejto zmluve išlo (ďalej len „Hnuteľný majetok“). Kúpna cena bola v tom čase dojednaná vo výške 30 000,00 EUR, pričom povinný poskytol 15 000,00 EUR a oprávnený v tom čase nedisponoval zvyšnou potrebnou sumou 15 000,00 EUR, preto si peňažné prostriedky požičal. Povinný a oprávnený sa však dohodli, že povinný mu splatí sumu 15 000,00 EUR, ktoré si oprávnený požičia za účelom nadobudnutia hnuteľného majetku a následne sa povinný stane vlastníkom Hnuteľného majetku, v podiele 1/1. Povinný doposiaľ zaplatil oprávnenému cca 20 000,00 EUR, teda viac ako boli dohodnutí, čím sa oprávnený neoprávnene obohatil na úkor povinného. Z uvedeného dôvodu výlučným vlastníkom Hnuteľného majetku je povinný, a v tejto súvislosti neeviduje voči oprávnenému žiadne ďalšie záväzky. Povinný si splnil všetky záväzky voči oprávnenému. Práve naopak, povinný eviduje pohľadávku voči oprávneného z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa na jeho úkor obohatil. Ak by exekútor vymohol peňažné plnenie od povinného, opätovne by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného, nakoľko oprávnený nemá nárok na plnenie z odstúpenia z dôvodov špecifikovaných vyššie. Povinný zistil zablokovaním bankových účtov, že je voči nemu vedené exekučné konanie na základe Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 02.10.2020, sp. zn. 257EX 272/20 (ďalej len „Upovedomenie o začatí exekúcie“) zaslané súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, a to na základe poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal dňa 02.10.2020 Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. . Rovnako Upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo do dnešného dňa riadne a včas doručené. Exekútor sa taktiež snažil doručiť povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie do elektronickej schránky, ktorá nie je aktivovaná. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Povinný má zato, že Okresný súd Banská Bystrica nebol oprávnený vydať platobný rozkaz, pretože oprávnený si uplatňoval v konaní nárok, ktorý bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, a teda takéto konanie bolo neprípustné v zmysle Zákona o upomínacom konaní. Návrh oprávneného na vydanie platobného rozkazu mal byť súdom odmietnutý. Povinný ďalej má zato, že mu nebol riadne a zákonným spôsobom doručený platobný rozkaz, a preto nikdy nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu povinný navrhuje, aby súd v zmysle ust. Exekučného poriadku vydal nasledovné uznesenie : Súd exekučné konanie

oprávneného W.. K. E., P. J.: C. X, XXX XX J., L.: XX.XX.XXXX E. E. G. C. Y., P. J.: Y. XXXX/X, XXX XX J.-E., L.: XX.XX.XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške 4 240,00 EUR s prísl., vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. a pod sp. zn. exekútora 257EX 272/20 zastavuje.

4. Dňa 06.11.2020 bolo súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.11.2020, v ktorom uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. K námietke povinného, že mu platobný rozkaz nebol riadne doručený, a teda platobný rozkaz ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť povinný uvádza, že napriek tomu, že súd mal v elektronickom súdnom spise úpravu, že má doručovať platobný rozkaz na adresu trvalého bydliska, súd doručoval platobný rozkaz do elektronickej schránky povinného. Povinný uvádza, že si nikdy neaktivoval elektronickú schránku pre svoju fyzickú osobu nepodnikateľa, a preto nemohol byť platobný rozkaz doručovaný do jeho elektronickej schránky. Na základe uvedeného tvrdí, že nakoľko platobný rozkaz nebol súdom doručený na adresu trvalého bydliska, platobný rozkaz ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. S uvedeným tvrdením povinného nemožno súhlasiť. Podľa o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Podľa prvá veta o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Z citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní vyplýva, že postup, akým súd doručuje platobný rozkaz, závisí od skutočnosti, či povinný má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Prednosť má elektronické doručovanie, preto súd pri zistení aktivovanej elektronickej schránky povinného pri doručovaní postupoval správne, keď platobný rozkaz a jeho prílohy doručoval povinnému ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa rozumie o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim upravený v a nasledujúcich zákona o e-Governmente. Na doručovanie platobného rozkazu sa použijú ustanovenia o elektronickom doručovaní s fikciou doručenia, nakoľko ustanovenia zákona o e-Governmente majú prednosť pred ustanoveniami . Tento spôsob komunikácie plne nahrádza klasický spôsob doručovania dokumentov v listinnej podobe. Až v prípade, ak sa by sa súdu nepodarilo platobný rozkaz doručiť do elektronickej schránky, súd by bol povinný doručovať platobný rozkaz na adresu žalovaného uvedenú v platobnom rozkaze. Tvrdenie povinného, že súd mu mal doručovať platobný rozkaz na adresu jeho trvalého pobytu preto nemá žiadne opodstatnenie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri doručovaní platobného rozkazu postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď platobný rozkaz doručoval prednostne do elektronickej schránky žalovaného. Zároveň uvádzame, že tvrdenie žalovaného, že nemá aktivovanú elektronickú schránku nie je pravdivé. Podľa prvá veta zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V prípade fyzickej osoby sa elektronická schránka aktivuje až na jej žiadosť. Pre fyzické osoby na rozdiel od právnických osôb je aktivácia elektronických schránok v zmysle zákona o e-Governmente možnosťou, nie povinnosťou. Podľa stránky slovensko.sk, v prípade, že si elektronickú schránku aktivujete na doručovanie, sprístupníte ju na doručovanie elektronických úradných dokumentov (úradných rozhodnutí). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronická schránka nie je aktivovaná na doručovanie, nie je ani reálne možné doručiť do nej úradný dokument. Všetky argumenty uvádzané povinným nemajú preto žiaden právny základ. Z elektronického súdneho spisu je zrejmé, že platobný rozkaz bol uložený do aktívnej elektronickej schránky povinného dňa 24.07.2020 o 11:41 hod. a odo dňa 09.08.2020 vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia sa platobný rozkaz považuje za doručený spolu s prílohami, vrátane poučenia, formulára na podanie odporu, návrhu na vydanie platobného rozkazu a všetkých jeho príloh ako aj prístupového kódu k elektronickému súdnemu spisu, vedenému v predmetnom konaní. Skutočnosť, že povinný má prístup do elektronickej schránky a že schránka je aktivovaná na doručovanie potvrdzuje aj fakt, že sám povinný v návrhu uviedol, že „exekútor sa taktiež snažil doručiť povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie do elektronickej schránky“, o čom mohol mať vedomosť len v prípade, ak mu bolo upovedomenie doručené do elektronickej schránky. Rovnako povinný priložil k svojmu návrhu ako dôkaz aj „Úpravu súdu z elektronického súdneho spisu“, ktorú stiahol z elektronického súdneho spisu. Prístup do spisu povinný mohol mať len po zadaní prístupového kódu, ktorý mu bol zasielaný spolu s platobným rozkazom. Uvedené taktiež dokazuje, že elektronická schránka povinného bola aktivovaná na doručovanie a povinný mal do nej prístup. Podľa zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane

všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Rovnako poukazujeme na skutočnosť, že podľa druhá veta Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak účastník konania nemá elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, doložka právoplatnosti sa mu nedoručuje. Okresný súd Banská Bystrica uložil do elektronickej schránky povinného dňa 11.09.2020 aj doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k platobnému rozkazu (doručená vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia dňa 27.09.2020). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinný mal elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, inak by mu súd doložku právoplatnosti nedoručoval. Dávame tiež do pozornosti, že povinný sa nepokúsil využiť zákonom o e-Governmente zavedený inštitút neúčinnosti elektronického doručenia (ust. ). Iba na jeho základe mohol súd (ktorý rozhodoval v upomínacom konaní) na návrh povinného, ešte pred začatím exekučného konania rozhodnúť, že elektronické doručenie platobného rozkazuje je neúčinné (za predpokladu, že by povinný dokázal preukázať jednu z hypotéz definovaných v ust. pism. a) alebo b) zákona o e-Governmente). Pre úplnosť uvádzame, že od 01.11.2017, na základe schválenej novely zákona o e-Governmente, tzv. fikcia doručenia (podľa ktorej sa elektronický úradný dokument považuje za doručený uplynutím 15-dňovej lehoty bez ohľadu na to, či si ho adresát v e-schránke otvoril, alebo nie) platí už aj na platobný rozkaz. Po 15 dňoch tak začnú plynúť účinky doručeného platobného rozkazu bez ohľadu na to, či si dotknutá osoba túto poštu prečítala alebo nie. Dovtedy účinné ustanovenie zákona o e-Governmente bolo vypustené z dôvodu aplikácie fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to doteraz nebolo možné, pretože podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručovanie vylúčené. Platobný rozkaz sa v zmysle vyššie uvedeného považuje za doručený povinnému márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa povinný o tom nedozvedel. S ohľadom na uvedené je nepochybné, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a je spôsobilým byť podkladom na vykonanie exekúcie. K námietke povinného, že návrh na vydanie PR nebol prípustný, nakoľko sa ním uplatňoval nárok, ktorý bol v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, povinný v bodoch 11 - 23 svojho návrhu uvádza, že návrh na vydanie platobného rozkazu nebol prípustný a súd mal tento návrh odmietnuť. K týmto námietkam povinného uvádzame, že tieto námietky voči návrhu na vydanie platobného rozkazu mohol a mal uplatniť v pôvodnom (upomínacom) konaní, napr. vo forme podaného odporu. Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ Povinný sám, svojím subjektívnym konaním, resp. opomenutím konania, keď nevenoval náležitú pozornosť fungovaniu svojej elektronickej schránky, do ktorej mu bol riadne doručený exekučný titul, nedbal na ochranu svojich práv a záujmov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.11.2011, sp. zn. platí, že platí právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" (právo praje iba bdelým) určujúca, že „len tí sa môžu domáhať svojich práv, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení." S ohľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s tvrdeniami povinného, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo neprípustné. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je povinný. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení Exekučného poriadku. Obrana povinného v exekučnom konaní a ním vyššie uvedené skutočnosti, preto nezakladajú žiadny zo zákonom predpokladaných dôvodov na zastavenie exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasíme a žiadame súd, aby návrh ako nedôvodný zamietol. Trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu vyčísľujeme nasledovne: 1x úkon právnej pomoci á 75,53 Eur + 20% DPH + režijný paušál za rok 2020 á 10,62 Eur + 20% DPH, t. j. spolu vo výške 103,38 Eur s DPH.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 09.11.2020 Postúpenie návrhu účastníka konania na zastavenie exekúcie, ktorého prílohou bolo: Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný, Návrh povinného na zastavenie exekúcie, Výzva oprávnenému + doručenka, Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Na žiadosť súdu zo dňa 16.12.2020, doručenú súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2020, doručil súdny exekútor súdu Plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi povinného s autorizovanými podpismi povinného a jeho právneho zástupcu.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa Zákon o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUK), žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 3 ZoUK, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu. 17. Podľa ZoUK, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú. 18. Podľa ZUK, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. 19. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 20. Podľa , elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

21. Podľa , úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. 22. Podľa , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

23. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

24. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz zo dňa 24.07.2020, sp. zn. doručoval povinnému ako elektronický dokument v súlade s § 9 ods. 2 ZoUK. Aj v úprave súdu z elektronického súdneho spisu je uvedené doruč PR: URI/hybridne na adresu podľa návrhu. Súd postupoval pri doručovaní platobného rozkazu v súlade s právnymi predpismi, keď platobný rozkaz doručoval prednostne do elektronickej schránky povinného. Exekučný titul bol povinnému doručený v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 09.08.2020. Súd má za preukázané, že na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. nie je doručený odpor povinného. Keďže povinný voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2020. Dňa 27.09.2020 bola povinnému doručená doložka právoplatnosti

a vykonateľnosti k vyššie uvedenému platobnému rozkazu do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 27.09.2020. 25. Ustanovenie ZUK predstavuje vo vzťahu k špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať prednostne pred ustanoveniami , ktorú upravujú doručovanie. má prednosť pred procesnými predpismi (CSP, ZUK), má teda charakter špeciálneho právneho predpisu. Súd má za to, že Okresný súd Banská Bystrica pri doručovaní vyššie uvedeného exekučného titulu postupoval v súlade s , ZUK a , a teda exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 09.08.2020. 26. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.

27. Pokiaľ povinný poukázal v návrhu na zastavenie exekúcie na „Odstúpenie“, súd poukazuje na vyššie uvedené, a teda, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Pokiaľ povinný mal voči platobnému rozkazu výhrady, mal voči nemu podať odpor postupom a za podmienok uvedených v Zákone o upomínacom konaní. V danom prípade neobstojí už v štádiu výkonu rozhodnutia to, že povinný začne uplatňovať námietky, ktoré mal po správnosti uplatniť v základnom konaní. Nakoľko je platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný, je teda spôsobilým exekučným titulom a súd musí z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti povinnému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

28. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 32. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 33. Oprávnený žiadal zaviazať povinného na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému vo výške vo výške 103,38 EUR za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe ( vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 75,53 EUR + 10,62 EUR režijný paušál + 20% DPH).

34. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 103,38 EUR (vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 75,53 EUR + 10,62 EUR režijný paušál + 20% DPH) voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.