Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobkyne U. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej C. J., O. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.08.2020, č.: XXX XXX XXXX X takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaná prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.08.2020, č.: XXX XXX XXXX X [príslušná na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení (v ďalšom texte aj : „ zákon o sociálnom poistení“)] rozhodla vo veci odvolania žalobkyne U. N. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X z 28.04.2020 podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení rozhodol o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobkyne od 16.04.2020 na sumu 176,20 Eur mesačne z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 16.04.2020 je žalobkyňa naďalej invalidná (podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 16.04.2020 bola zvýšená zo 45 % na 55 %. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť všetky ochorenia, najmä jej reumatické ochorenie. Poukázala na problémy s kĺbmi, má problémy s chôdzou a ku večeru už pre bolesti nevládze stáť na nohách. Žiadala o opakované posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti, výsledkom ktorého by bolo priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

3. Žalovaná ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí k týmto odvolacím námietkam, po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poukázala na to, že zdravotný stav žalobkyne bol na základe ňou podaného odvolania posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 16.06.2020, ktorý zotrval na odbornom posudku

zo dňa 16.04.2020 o invalidite. Ďalej poukázala na závery posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dôvodiac, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil A. ktoré zaradil do kapitoly V, položky 2 písmena a) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45%), ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania o 10 % podľa zákona o sociálnom poistení, teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 16.04.2020 v rozsahu 55% v porovnaní so zdravým človekom. K žiadosti žalobkyne o posúdenie zdravotného stavu za jej osobnej účasti žalovaná uviedla, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 a zamedzenia možného šírenia, sa zdravotný stav žalobkyne posudzoval na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie bez jej prítomnosti. 4. Žalovaná na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj po posúdení odvolacích námietok žalobkyne v preskúmavanom rozhodnutí uzavrela, že : „....... od 16.04.2020 došlo k zmene miery poklesu schopnosti účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 45 % na 55 %. Keďže sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku, bol daný predpoklad na zmenu výplaty invalidného dôchodku, resp. jeho výplatu vo vyššej sume, podľa . Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie, určila sumu invalidného dôchodku, ktorá patrí účastníčke konania od 16.04.2020; suma invalidného dôchodku bola určená podľa , keďže percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresiahol 70 %. Podrobný spôsob určenia sumy invalidného dôchodku je uvedený v napadnutom rozhodnutí, tento však účastníčka konania nenamietala. Účastníčka konania v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.“

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.09.2020 označeným ako „Odvolanie a posúdenie súdom o odbornom posudku o invalidite,“ doručeným správnemu súdu dňa 05.10.2020, ktoré podľa obsahu je správnou žalobou v sociálnych veciach, žiadala správny súd o prešetrenie odborného posudku o invalidite. V žalobe uviedla nasledovné: „...mám nárok na plnú invaliditu na základe môjho psychického aj fyzického zdravia. Ja už nevládzem ďalej psychicky vydržať tie bolesti. Po piatej hodine už nevládzem chodiť, iba s pomocou druhých sa vyzliekam a chodím na záchod iba s pomocou alebo barlou. Psychicky to už nezvládam, nevládzem takto žiť a dlhodobo trpieť. Neposielajú ma ani do Piešťan, kde sú špecialisti na reumu. Puchnú mi ruky, kĺby na nohách a denne beriem tri ibalginy od bolesti. Psychicky aj fyzicky som už na úplnom dne. Prosím preto vážený súd o prešetrenie odborného posudku o invalidite, nakoľko podľa môjho názoru mám nárok na celú invaliditu a oni mi schválili polovičnú invaliditu. Nemám z čoho žiť a môj stav je taký, že pracovať už nemôžem, veď neviem stáť na nohách. Živia ma rodičia...“

6. Žalovaná v písomnou vyjadrení zo dňa 06.11.2020 k správnej žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch v napadnutom rozhodnutí a poukázala na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nezistili, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej argumentovala tým, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a zároveň nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Zdôraznila, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v

7. Žalovaná ďalej poukázala na to, že subjektívne presvedčenie žalobkyne o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený a neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

8. Žalobkyňa replikou k vyjadreniu žalovanej nezaujala žiadne stanovisko, napriek tomu, že výzva súdu spolu s vyjadrením žalovanej jej boli doručené dňa 26.11.2020.

9. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa a nasledujúce o (ďalej len „“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovanej, rozhodnutiami žalovanej, postupom podľa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto dňa 08.02.2021 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým v súlade s v spojení s správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

14. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobkyňa v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložila žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

25. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

27. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

29. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení ( právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

30. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Ak žalobca zhodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, takéto hodnotenie nie je objektívne a nie je ani spôsobilé privodiť zmenu záverov posudkov posudkových lekárov, pretože posúdenie zdravotného stavu môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

31. Navyše, pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov, ktorí vypracovali posudky na základe odborných lekárskych vyšetrení, ak tieto tvorili podklad pre zmenu rozhodnutia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je žiaden objektívny dôvod pre postup súdu, ktorým by zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe takýchto odborných posudkov posudkových lekárov.

32. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie, so sídlom v Košiciach zo dňa 16.06.2020, a to v neprítomnosti žalobkyne na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobkyne rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V. prílohy zákona o sociálnom poistení- A. (35-45 %), pričom stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %, ktoré bolo zvýšené za iné zdravotné postihnutie (systémové postihnutie spojiva - Sharpov syndróm) v rozsahu 10 %. Z obsahu posudku vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu rozhodujúce zdravotné postihnutie je dobre kompenzované liečbou, bez psychotických príznakov. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia. V závere posudku posudkový lekár konštatuje, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyne aktuálne stanovená v rozsahu 55 %. Uvedený posudok tvoril podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne počnúc dňom 16.04.2020 na sumu 176,20 EUR mesačne.

33. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovanej spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jej zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jej zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku.

34. Žalobkyňa neuviedla ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobkyne tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky

žalobkyne vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

35. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne jej nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jej zdravotného stavu a požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku.

36. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech a žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.