Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_17C-34-2020.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobcu: Mesto Galanta, so sídlom 924 18 Galanta, Mierové nám. 940/1, IČO: 00 305 936, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. 943/4, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: C. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX T., Y. T. XXXX, t. č. XXX XX T., U. XXX/X, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres T., a to: byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, orientačné číslo X, na ulici U. v T., postaveného na parcele registra "N." číslo XXXX/X, vo vlastníctve žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9. 7. 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - vypratať nehnuteľnosť, ako je uvedená vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres T., a to: byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, orientačné číslo X, na ulici U. v T., postaveného na parcele registra "N." číslo XXXX/X. Žalovaný sa stal nájomcom bytu na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26. 9. 2019. Doba nájmu uplynula dňom 31. 12. 2019, žalovaný byt nevypratal a neodovzdala a preto užíva predmet nájmu bez právneho dôvodu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom, tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.
2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, NEVYKONÁVA o nich dokazovanie.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - najmä Nájomná zmluva. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu mal súd za preukázané všetky jeho tvrdenia uvedené v žalobe a popísané v bode 2. tohto odôvodnenia, preto súd na ne poukazuje.
6. Na základe uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú bez právneho titulu užíva žalovaný, čo žalovaný nepoprel. Nájomná zmluva bola uzatvorená na 3 mesiace - od 1. 10. 2019 do 31. 12. 2019. Žalovaný byt po skončení doby nájmu nevypratal a tento neodovzdal žalobcovi, naďalej ho užíva, pričom neuhrádza nájomné.
7. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 685 ods. 1 OZ, Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 2 OZ, Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
8. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Ustanovenie § 126 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka.
9. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutí, resp. podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
10. Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže,
že mu vec žalovaný zadržiava neprávom. Ak výrok rozsudku súdu znie na vydanie nehnuteľnosti, je tu neistota, čo sa má vlastne pri výkone rozhodnutia vykonať. Preto by súdy formuláciu "vydať" nehnuteľnosť nemali vo svojich rozhodnutiach používať, ak majú na mysli vypratanie nehnuteľnosti. Výroky súdnych rozhodnutí v prípade, keď ide napríklad o vypratanie domu, majú znieť správne na vypratanie, a nie na vydanie nehnuteľnosti (R 53/1973, s. 186, ods. 5 a 187, ods. 1). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (Uznesenie NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 446/2001).
11. Súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že je potrebné vyhovieť žalobe žalobcu. Súd mal za preukázané všetky skutočnosti potrebné k tomu, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Jednoznačne je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán sporu, vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vypratanie žiadal, ako aj neoprávnený zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu.
12. V danom prípade nájom žalovaného k bytu č. 18 skončil uplynutím dojednanej doby a to dňa 31. 12. 2019 (čl. II bod 1 nájomnej zmluvy), avšak žalovaný byt odnes žalobcovi neodovzdal.
13. S poukazom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť, nakoľko ju užíva bez právneho titulu.
14. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, nakoľko sa tento neospravedlnil z pojednávania, ani nežiadal odročiť termín pojednávania. S poukazom na § 1 ods. 1 písm. p/ vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z., účinnej od 23. 1. 2021 do 28. 2. 2021, súd v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykoná pojednávanie, ak strany sporu súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Preto má súd za to, že žalovaný súhlasil s vykonaním pojednávania, nakoľko nežiadal odročiť pojednávanie na iný termín. Navyše súd poukazuje na celkové správanie žalovaného, ktorý od počiatku o konanie nejavil záujem, pred podaním žaloby nekomunikoval so žalobcom, nespolupracoval, aby k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu bytu došlo korektne, čo je absolútne neprijateľné, takéto konanie dlhodobo porušuje ústavné práva žalobcu. Vzhľadom na nespornosť tvrdení žalobcu súd nepovažoval za potrebné odročiť pojednávanie na iný termín, pretože odročenie pojednávania by len bolo porušením ústavného práva žalobcu na výkon jeho vlastníckeho práva. Navyše s poukazom na nespornosť tvrdení ani neexistuje zákonný dôvod na odročenie pojednávania.
15. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.
16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.