Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Pc-14-2020.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, vo veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, Advokátska kancelária 26. novembra 1510/3, Humenné a osoby povinnej platiť výživné M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX z 23.3.2004, zmenený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX z 23.11.2005 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči dcére C. K. zo sumy 66,38 eur mesačne, na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 20.6.2020 tak, že otec je povinný platiť výživné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, na jej účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banke, a.s.
II. Otec je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke jednorázové výživné na náklady spojené so štúdiom na vysokej škole vo výške 150 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Splatné výživné za obdobie od 20.6.2020 do 8.2.2021 v celkovej výške 1 018,05 eur je otec p o v i n n ý uhradiť dcére v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - dcéra podala dňa 17.6.2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala o zvýšenie výživného zo strany svojho otca M. K..
Odôvodnila ho tým, že rozsudkom OS Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX z 23.11.2005 bol zmenený rozsudok OS Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX z 23.3.2004 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre mal. C. na sumu 2.000,- Sk t. j. 66,39 eur mesačne.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac než 15 rokov, pričom v súčasnej dobe je navrhovateľka už plnoletá a v čase posledného rozhodovania súdu mala 5 rokov.
Dcéra bola prijatá na denné štúdium na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a teda došlo k zásadným zmenám v jej osobnom živote. V súčasnosti býva spolu s matkou v prenajatom byte a ako študentka nemá žiaden príjem. Poberá jedine výživné od otca a to vo výške 66,39 eur mesačne. Všetky jej finančné potreby zabezpečuje jej matka, ktorá bola v minulosti dlhodobo PN a v
súčasnosti je vedená v evidencii nezamestnaných a je žiadateľkou o priznanie invalidného dôchodku. Bola jej priznaná dávka v nezamestnanosti a poberá rodinné prídavky na dve deti. Nie je v jej finančných možnostiach zabezpečiť všetky životné potreby navrhovateľky.
Otec sa o dcéru nezaujíma, nenavštevuje ju a okrem súdom určeného výživného neprispieva na jej život, vzdelanie a jej osobný rozvoj žiadnymi finančnými prostriedkami. Dcéra ani nevie aký je príjem jej otca, má len informácie, že podniká a pracuje v zahraničí.
2. Dcéra vyčíslila svoje mesačné náklady tak, že na ubytovanie v Bratislave potrebuje 100 eur mesačne, na stravu 150 eur mesačne, na hygienické potreby 50 - 70 eur na mesiac, na cestovné 50 - 100 eur mesačne, na školské pomôcky 20 - 50 eur, na telefón 20 - 25 eur, na lieky 30 eur, na oblečenie 30
- 50 eur a jednorázové náklady na nákup školských pomôcok 150 - 200 eur a náklady na zakúpenie notebooku 300 eur.
Pokiaľ ide o výdavky jej matky, tak uviedla, že platí nájomné vo výške 227,95 eur, televíziu a internet 27 eur, stravu 300 - 400 eur na mesiac, drogériu 150 eur na mesiac, lieky 30 - 40 eur na mesiac a na telefón 24 eur.
Vzhľadom na to, že došlo k zásadným zmenám pomerov u navrhovateľky, tak podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca a žiadala, aby ho súd určil vo výške 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
3. V priebehu konania navrhovateľka upresnila výšku svojich pravidelných mesačných výdavkov a žiadala zmeniť rozsudok o určení výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca bude zvýšená zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Zároveň žiadala, aby otec bol zaviazaný prispieť jej jednorázovým výživným na náklady spojené s prípravou na štúdium na vysokej škole a to vo výške 500 eur.
4. Otec ako osoba povinná platiť výživné sa k podanému návrhu vyjadril tak, že s ním súhlasí, ale len čiastočne. Je ochotný platiť dcére C. mesačné výživné vo výške 120 eur mesačne, to znamená, že je ochotný platiť zvýšené výživné zo sumy 66,39 eur na sumu 120 eur mesačne k jej rukám. Tiež je ochotný prispieť jednorázovou sumou 150 eur na náklady spojené s nákupom školských pomôcok. Uviedol tiež, že mimo dcéry C. má povinnosť platiť výživné aj na dcéru V. K., nar. XX.X.XXXX a to vo výške 120 eur mesačne.
5. Spolu s podaním návrhu navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy a to lekársku správu, rodný list, rozhodnutie o štúdiu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dávky v nezamestnanosti poberanej jej matkou a výpis zo živnostenského registra jej otca. V priebehu konania predložila ďalšie listinné dôkazy o výške svojich pravidelných mesačných výdavkoch.
6. Na nariadené pojednávanie sa otec navrhovateľky nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa rovnako nedostavila navrhovateľka, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom právnej zástupkyne tým, že má skúšku na vysokej škole a zároveň vzhľadom na pandemické opatrenia a jej zhoršený zdravotný stav sa pojednávania zúčastniť nemôže.
7. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovné skutočnosti.
8. Z predloženého rodného listu mal za preukázané, že C. K. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a jej otcom je M. K., nar. XX.XX.XXXX a matkou L. K., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX.
Listom Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola prijatá na štúdium na tejto fakulte a je študentkou 1. ročníka.
9. K svojim osobným a majetkovým pomerom navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že je slobodná, bezdetná, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a svojou sestrou v prenajatom byte v I.. Je študentkou denného štúdia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a momentálne študuje dištančnou metódou, ale minimálne raz do mesiaca musí ísť do
Bratislavy. Jej matka je nezamestnaná a poberá momentálne len invalidný dôchodok. Náklady na zabezpečenie všetkých základných životných potrieb pomáhajú platiť starí rodičia, pričom otec prispieva na jej výživu len pôvodne určené výživné, t. j. 66 eur mesačne. O rodinu sa nezaujíma, nekontaktuje sa ani s dcérami a neposkytuje im o sebe žiadne informácie.
10. K svojim výdavkom navrhovateľka uviedla, že na stravu potrebuje zhruba 150 eur mesačne, pričom momentálne je jej strava zabezpečovaná doma. Je vyliečenou onkologickou pacientkou a vzhľadom na svoje predchádzajúce ochorenie musí dodržiavať špeciálnu stravu, ktorá musí byť vyvážená pokiaľ ide o jednotlivé zložky, ale hlavne nemala by byť chemicky ani nijako upravovaná a preto je zvýšená potreba finančných prostriedkov na kúpu zdravých základných potravín. Aj keby navrhovateľka študovala dennou formou v Bratislave, je predpoklad, že by sa nemohla stravovať v študentskej jedálni, ale stravu by si musela zakupovať sama a variť zo zdravých potravín. Preto vyčíslila mesačne potrebu na zakúpenie stravy sumou 150 eur mesačne. Ďalej uviedla, že na hygienické potreby potrebuje sumu 40 eur a na lieky asi 20 eur mesačne. Zvýšené výdavky na lieky sú odôvodnené jej zníženou imunitou a predchádzajúcou chorobou. Momentálne býva doma, ale pokiaľ by bývala v Bratislave na študentskom internáte, poplatok by bol 54 eur a musí ho platiť aj keď sa tam nezdržiava. Zároveň na úvod zaplatila kauciu vo výške 50 eur na jeden semester s tým, že táto jej bude vrátená na konci semestra, ak nespôsobí nejakú škodu. K štúdiu na vysokej škole potrebuje aj mobilný telefón, za ktorý platí 30 eur mesačne a potrebuje si zabezpečiť aspoň základné oblečenie a to vo výške 30 - 50 eur mesačne. Podstatným výdavkom je aj zakúpenie pomôcok spojených so štúdiom, najmä kníh, odborných časopisov, ale aj výdavkov na zabezpečenie fotokópií študijných materiálov. Spolu je to asi 30 eur mesačne. Navrhovateľka si musela zakúpiť aj pracovné pomôcky do laboratória ako sú biele plášte, ochranné štíty, rukavice, obuv a to asi vo výške 70 eur mesačne v úvode štúdia a teraz asi 50 eur mesačne. V Humennom si platí doučovanie na Gymnáziu z biológie, aby si uľahčila štúdium na vysokej škole a mesačne ju to stojí 40 eur. Zatiaľ platí cestovné z I. do K. a späť vo výške 28 eur za jednu cestu, pretože aj keď študuje momentálne dištančne, raz do mesiaca sa musí dostaviť na fakultu.
11. Súd zabezpečil doklady o majetkových pomeroch otca a zistil, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré vzniklo dňa 13.6.2018.
Prostredníctvom daňového úradu súd zabezpečil daňové priznanie otca za rok 2019 a zistil, že jeho príjem za tento rok uvádzaný v daňovom priznaní je 17 583 eur a výdavky 13 515 eur. Základ dane je tak 4 068 eur.
Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je otec samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom 506,50 eur a k tomu je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 139,10 eur. Na základe týchto listín súd vychádzal zo skutočnosti, že príjem otca je minimálne 734,60 eur mesačne.
Na základe rozsudku OS Humenné sp. zn. XXPc/XX/XXXX je povinný prispievať na svoju druhú dcéru V. K. sumou 120 eur mesačne. Po odpočítaní tohto výživného je predpokladaný príjem otca minimálne vo výške 614,60 eur mesačne.
Otec výšku svojich pravidelných mesačných výdavkov súdu nezdokladoval, nepredložil o nich žiadne listinné dôkazy, ani sa k nim nevyjadril. Na podaný návrh reagoval jedine tým, že súhlasí so zvýšením výživného v prospech navrhovateľky, ale len čiastočne a to do výšky 120 eur mesačne. Na platenie takéhoto výživného bol zaviazaný aj pre svoju druhú dcéru, ktorá je však študentkou Gymnázia v Humennom a navrhovateľka je študentkou vysokej školy v Bratislave.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že otec sa so svojimi dcérami nekontaktuje, ale podarilo sa im zistiť, že pracuje v Nemecku a keďže je živnostník na základe platnej právnej úpravy si môže odpočítať z príjmu výdavok mesačné diéty, na ktoré by mal nárok, ak by bol v pracovnom pomere. Navrhovateľke sa však nepodarilo zistiť aký je reálny príjem otca v zahraničí a aké sú jeho reálne pravidelné mesačné výdavky.
Keďže výdavky otca v tomto konaní neboli preukázané, súd určil výšku výživného pre navrhovateľku so zohľadnením sumy, ktorá otcovi zostane po zaplatení výživného pre obe dcéry v nevyhnutnom rozsahu a to 414,60 eur. Súd vychádzal zo skutočností, že minimálny reálny príjem otca je 734,60 eur a výživné
na obe dcéry spolu je 320 eur. Na zabezpečenie jeho základných životných potrieb mu zostane suma 414,60 eur, ktorá by mala pokryť jeho základné životné potreby.
Pokiaľ ide matku navrhovateľky, tá vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery nie je schopná zabezpečiť všetky základné životné potreby tak navrhovateľky, ako aj jej sestry, lebo je toho času nezamestnaná a poberá len invalidný dôchodok. Od 21.4.2020 je vedená ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 9.6.2020 jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 26,0645 eur od 21.4.2020 na obdobie šiestich mesiacov. V podanom návrhu navrhovateľka vyčíslila výdavky jej matky na vedenie domácnosti a na jej osobné výdavky sumou 758,95 eur. Uviedla, že rodinu pomáhajú zabezpečovať finančne starí rodičia, lebo bez ich pomoci by to matka nezvládla.
12. Rozsudkom OS Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok OS Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre vtedy mal. C. K.T. zo sumy 600,- Sk na sumu 2.000,- Sk mesačne. Ide o rozsudok z roku 2005, kedy navrhovateľka mala 5 rokov. V súčasnosti je dospelá, má 20 rokov a je študentkou vysokej školy. Súd mal teda za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej osoby a preto podaný návrh je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení).
Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
14. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére C. stále trvá, pretože dcéra nie je schopná sama sa živiť. Je študentkou 1. ročníka vysokej školy a nemá žiaden príjem. Otec jej prispieva na výživu sumou 66,39 eur. Mimo tejto sumy všetky ostatné životné náklady zabezpečuje jej matka, ktorá je však nezamestnaná a túto vyživovaciu povinnosť si plní aj prostredníctvom svojich rodičov, to znamená starých rodičov navrhovateľky.
Súd mal zároveň preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej osoby a teda je dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia o určení výšky výžívného v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Už len samotná skutočnosť, že o poslednom zvýšení výživného bolo rozhodnuté rozsudkom XXP/XXX/XXXX odkedy uplynulo 15 rokov, je nepochybné, že došlo k zvýšeniu životných nákladov navrhovateľky. Preto súd zmenil citovaný rozsudok o výživnom tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 66,30 eur na sumu 200 eur mesačne. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že minimálne odôvodnené výdavky navrhovateľky sú mesačne vo výške 382 eur, keď zahrnul výdavky na stravu vo výške 150 eur, na zakúpenie hygienických potrieb vo výške 40 eur, na zakúpenie liekov 20 eur, na zabezpečenie ubytovania na študentskom internáte v Bratislave vo výške 54 eur mesačne, na telefón 30 eur mesačne, na oblečenie 30 eur mesačne, na zakúpenie študijných pomôcok 30 eur mesačne a na cestovné z I. do K. 28 eur na mesiac. Z toho zaviazal prispievať otca na jej výživu sumou 200 eur mesačne, lebo vychádzal zo skutočnosti, že jeho príjem je minimálne vo výške 734,60 eur mesačne (vymeriavací základ poistného 506,50 eur a invalidný dôchodok 139,10 eur). Z toho súd odpočítal výživné pre dcéru V., určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/XX/XXXX a na navrhovateľku určil mesačné výživné vo výške 200 eur mesačne. Po odpočítaní výživného pre obidve dcéry tak zostane otcovi ako osobe povinnej platiť výživné suma minimálne 414,60 eur na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ktorú súd v takejto výške považoval za dostatočnú. Keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obidvaja rodičia, zvyšok životných nákladov navrhovateľky bude hradiť naďalej jej matka tak, ako tomu bolo doposiaľ. Aj keď otec sa písomne vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného pre navrhovateľku, ale iba do sumy 120 eur mesačne, súd toto považoval za nedostatočné, lebo v takejto výške uznal otec výživné aj voči svojej dcére V. K.U., ktorá je však študentkou Gymnázia v Humennom a jej životné náklady sú nižšie ako náklady navrhovateľky, pretože tým, že študuje v mieste bydliska, nemusí cestovať do iného mesta a tiež si sama zabezpečovať stravu a ubytovanie v Bratislave tak ako je tomu u navrhovateľky.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo preukázať u otca vyšší príjem, než aký bol zdokladovaný jednak daňovým priznaním a jednak správou Sociálnej poisťovne, nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a určiť výživné 300 eur mesačne tak ako to žiadala. Súd určil, resp. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
16. Súd zaviazal otca prispieť navrhovateľke na výživu jednorázovou sumou vo výške 150 eur mesačne tak ako to uznal otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Zaplatenie takéhoto jednorázového výživného nie je v rozpore so Zákonom o rodine, najmä za situácie, že osoba povinná platiť výživné s tým súhlasí. Súd nevyhovel návrhu tak, aby jednorázové výživné bolo vo výške 500 eur, ale ho určil v sume 150 eur, pričom zohľadnil, že navrhovateľka mala jednorázové výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, najmä so zakúpením notebooku, so zaplatením kaucie za internát vo výške 50 eur a so zakúpením ochranných pracovných pomôcok vo výške 70 eur. Na čiastočnej úhrade týchto jednorázových výdavkov sa však musí podieľať aj matka navrhovateľky.
17. Keďže súd vyhovel návrhu čo do základu a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 20.6.2020, určil zároveň výšku splatného výživného a to za obdobie od podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu, t. j. do 8.2.2021. Celkovo ide o sumu 1 018,05 eur, ktorá bola vypočítaná tak, že za mesiac jún 2020, t. j. od 20.6.2020 do 30.6.2020 je to 44,54 eur, t. j. rozdiel za 10 dní oproti pôvodne určenému výživnému (pôvodne určené výživné 66,38 eur, zvýšené výživné 200 eur, rozdiel 133,62 eur mesačne). Túto sumu súd vydelil 30 dňami v mesiaci jún 2020 a denný rozdiel je 4,45 eur krát 10 dní, je to 44,54 eur. Za mesiace júl 2020 až 31.1.2021 je to suma 935,34 eur (7 krát 133,62 eur) a za obdobie od 1.2.2021 do 8.2.2021 je to suma 38,17 eur. Spolu tak súd určil splatné výživné za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 1 018,05 eur. Súd umožnil
otcovi platiť toto výživné v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Právna zástupkyňa navrhovateľky argumentovala, že v inom konaní súdu bolo preukázané, že otec má úspory zhruba 3 200 eur a preto by preňho nemalo byť problém zaplatiť dlžné výživné jednorázovo. Súd však nemôže zohľadniť dokazovanie vykonané v inom súdnom konaní a preto umožnil zaplatiť otcovi splatné výživné v splátkach po 100 eur mesačne, avšak pod následkom straty výhody splátok. To znamená, že ak otec nezaplatí čo i len jednu splátku, zvyšok dlhu sa stane splatným naraz.
18. Keďže súd nevyhovel návrhu na zvýšenie výživného a na zaplatenie jednorázového výživného v celom rozsahu, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.