Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-101-2019.pdf
PDF · 140.77 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: RELIMO, s.r.o., so sídlom Rakové 106/12, Trnové, 010 01 Žilina, IČO: 47 003 804, právne zast. JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom XXX XX Q., N. XXX/X, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/3314, O-125/2019 zo dňa 03.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/ BEZ/2019/3314, O-125/2019 zo dňa 03.06.2019, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.: IPZA_KHIP/ROZ/2019/587-3065, 19/2019-IZA-2.2/pok/R/M zo dňa 05.03.2019. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa ust. § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej „zákon č. 462/2007 Z. z.“) uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako kontrolovaný subjekt - dopravný podnik na požiadanie kontrolného orgánu - inšpektorátu práce neposkytol potrebné dokumenty a údaje týkajúce sa organizácie pracovného času: stihnuté údaje z karty vodiča L. W. (nar. XX.XX.XXXX) za obdobie od 01.03.2018 do 31.05.2018 a stiahnuté údaje z vozidlových jednotiek motorových vozidiel s EVČ: ZA 542 HO za obdobie od 01.03.2018 do 31.05.2018 a EVČ: ZA 654 HO za obdobie od 11.03.2018 do 31.05.2018, pričom požadované doklady účastník konania nepredložil až do ukončenia inšpekcie práce, t.j. 24.10.2018, kedy bol prerokovaný protokol z výkonu inšpekcie práce č.: IZA-25-10-2.2/P- A25, 27-18; a za porušenie povinností vyplývajúcich z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 04. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (ďalej len „Nariadenie č. 165/2014 zo 04.02.2014 o tachografoch v cestnej doprave), konkrétne za porušenie článku 32 bod 1 Nariadenia č. 165/2014 zo 04.02.2014, spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako kontrolovaný subjekt - dopravný podnik v kontrolovanom období 01.03.2018 - 31.05.2018 nezabezpečil správne fungovanie a používanie digitálnych tachografov
vo vozidlách ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS, nakoľko počas výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že údaje o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku zo záznamových zariadení motorových vozidiel, napr. ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sú v mnohých prípadoch odlišné v porovnaní s predloženými údajmi z GPS lokalizačného systému (globálny systém určenia polohy
- elektronická kniha jázd), ktorý dopravný podnik používa na zisťovanie polohy motorových vozidiel, stavu prejdených kilometrov alebo doby státia. Pohyby (jazdy) vybratých motorových vozidiel v období od 01.03.2018 do 31.05.2018 zaznamenané GPS lokalizačným systémom nie sú zaznamenané v záznamových zariadeniach motorových vozidiel (tachografoch) tak, ako sú tieto časovo konkretizované vo výrokovej časti na strane 2 a 3 predmetného rozhodnutia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na záznamových zariadeniach motorových vozidiel s EVČ ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sa v kontrolovanom období od 01.03.2018 do 31.05.2018 v uvedených časových úsekoch používali nedovolené zariadenia určené na účelové vyradenie záznamového zariadenia (tachografu) z činnosti; ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 psím. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., ktorá bola vykonaná v dňoch 13.08.2018, 10.09.2018, 12.09.2018, 21.09.2018, 27.09.2018, 09.10.2018, 10.10.2018, 16.10.2018, 19.10.2018, 22.10.2018 a 24.10.2018 u účastníka konania (žalobcu).
2. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že ak predložil údaje z GPS o pohybe a čase vozidiel a vodičov a správny orgán používal tieto údaje na kontrolu doby odpočinku, bolo uvedené údaje možné použiť aj na kontrolu dodržiavania odpočinku vodiča L. W. a u vedenia vozidiel s EVČ: ZA542HO a ZA654HO. Žalobca namietal, že je zarážajúce, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa považovali nepredloženie údajov z karty vodiča a tachografov k uvedeným vozidlám za závažné porušenie, hoci nič nebránilo vykonať kontrolu prostredníctvom údajov z GPS, ktoré k dispozícii mali a ktoré na kontrolu u iných vozidiel a osôb i použili. Žalobca má za to, že si svoju povinnosť voči kontrolnému orgánu splnil a dodal údaje, ktoré inšpekcia požadovala, hoci nie zo zdrojov, ktoré požadovala, nakoľko sa u vodiča W. a vozidiel s EVČ: ZA542HO a ZA654HO potýkal s technickými problémami. Správny orgán prvého stupňa na podklade údajov z tachografov a údajov z GPS zistil nezrovnalosti, z ktorých vyvodil záver, že žalobca manipuloval s tachografmi. Žalobca namietal, že uvedené tvrdenie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej žalobca uviedol, že si je vedomý porušenia povinnosti predložiť požadované listiny, z technických príčin tak urobiť nemohol, no svoju povinnosť vydať údaje pre vykonanie kontroly si splnil ich predložením z alternatívneho zdroja, ktorým boli zabudované jednotky GPS vo vozidlách. Na základe toho bolo možné kontrolu vykonať a naplniť tak ňou sledovaný účel. Namietal tiež, že vo vzťahu k rozdielom medzi tachografnými dátami a údajmi z GPS žalovaný neodstránil mylný záver správneho orgánu prvého stupňa, že to bol práve žalobca, kto manipuloval s tachografom. Takýto skutkový záver nespĺňa podmienku spravodlivého rozhodnutia, ktoré stojí na náležite zistenom skutkovom stave, obzvlášť, keď mylný záver zaradil do skupiny priťažujúcich okolností. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiada, aby správny súd za použitia ust. § 198 Správneho súdneho poriadku pokutu vo výške 5.000,- Eur uloženú prvostupňovým správnym rozhodnutím, potvrdeným napadnutým rozhodnutím žalovaného, zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť na tom istom skutkovom základe pokutu vo výške 2.000,- Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.04.2020. Okrem iného uviedol, že pokuta vo výške 5.000,- Eur bola žalobcovi uložená za porušenie ust. § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. a za porušenie článku 32 bod 1 Nariadenia č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave. K argumentácii žalobcu, že súčasťou predloženej dokumentácie zo strany žalobcu boli aj údaje z globálneho lokalizačného systému (GPS), pričom výpisy z GPS presne zachytávajú dobu jazdy ako aj identifikujú vodiča a má za to, že ak predložil údaje z GPS o pohybe a čase vozidiel a vodičov a správny orgán používal tieto údaje na kontrolu doby odpočinku, tak bolo možné uvedené údaje použiť aj na kontrolu dodržiavania odpočinku vodiča L. a u vedenia vozidiel s EVČ: ZA542HO a ZA654HO, žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje so závermi, ktoré žalobca prezentuje vo svojej žalobe. Žalovaný poukazuje na to, že na každej karte sú ukladané špecifické, iným spôsobom nenahraditeľné údaje, pričom dopravné podniky majú povinnosť sťahovať údaje v stanovených lehotách: podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 581/2010 z 1. júla 2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča, čl. 1 ods. 3 písm. a), b) maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje, nepresiahne: a) 90 dní v prípade údajov z jednotky vozidla; b) 28 dní v prípade údajov z karty vodiča. Žalovaný poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán
vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca ako dopravný podnik nezabezpečil správne fungovanie a používanie digitálnych tachografov vo vozidlách ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS. Počas inšpekcie práce bolo zistené, že údaje o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku zo záznamových zariadení motorových vozidiel, napr. ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sú v mnohých prípadoch odlišné v porovnaní s predloženými údajmi z GPS lokalizačného systému (globálny systém určenia polohy - elektronická kniha jázd), ktorý dopravný podnik používa na zisťovanie polohy motorových vozidiel, stavu prejdených kilometrov alebo doby státia. Porušenie ust. § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. bolo zistené podrobnou analýzou a porovnaním stiahnutých údajov z tachografov a údajov z GPS a spočíva v tom, že údaje o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku zo záznamových zariadení motorových vozidiel v kontrolovanom období sú v mnohých prípadoch odlišné v porovnaní s predloženými údajmi z GPS lokalizačného systému, ktorý účastník konania používa na zisťovanie polohy motorových vozidiel, stavu prejdených kilometrov alebo doby státia. Pohyby (jazdy) vybraných motorových vozidiel v kontrolovanom období zaznamenané GPS lokalizačným systémom nie sú zaznamenané v záznamových zariadeniach motorových vozidiel (tachografoch). Žalovaný má za to, že v správnom konaní boli porušenia povinností uvedené v napadnutom rozhodnutí posúdené správne a zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia. Bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd preskúmal právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania a po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne.
4. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 10.08.2020 k vyjadreniu žalovaného zhodne ako v podanej žalobe uviedol, že ak žalobca nepredložil údaje z požadovaných zdrojov, ale tieto poskytol z alternatívnych zdrojov (GPS), ktoré sú podľa žalovaného rovnako hodnoverné, bolo možno dodržiavanie povinného odpočinku skontrolovať a naplniť tak cieľ zákona. Vzhľadom k tomu, že žalobca vstupné informácie pre vykonanie kontroly poskytol, nenaplnila sa materiálna stránka správneho deliktu, a teda spoločenská nebezpečnosť konania, resp. skôr nekonania žalobcu stráca na relevancii. Tvrdenie žalovaného, že na karte vodiča sú ukladané špecifické iným spôsobom nenahraditeľné údaje nemá pre posúdenie veci relevanciu. Ďalej uviedol, že argumentačne opomenutý zostal zo strany žalovaného namietaný záver správneho orgánu prvého stupňa o používaní nedovoleného zariadenia určeného na účelové vyradenie záznamového zariadenia (tachografu). Toto „zistenie“ nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak existujú rozdiely v záznamoch tachografu a GPS, znamená to podľa žalobcu primárne to, že minimálne jeden zo systémov neposkytuje správne údaje. Dokazovanie za účelom zistenia, ktorý systém to je, uskutočnené nebolo a prvostupňový správny orgán bez ďalšieho konštatoval, že boli použité nedovolené zariadenia. Podľa žalobcu sa bude jednať o technický problém, pričom bez ďalšieho dokazovania nemôže správny orgán určiť, že vadným systémom je záznamové zariadenie. Hoci existujú rozdiely medzi zistenými údajmi z tachografu a systému GPS, nemožno vylúčiť ani vadnosť údajov poskytnutých systémom GPS, na čo žalobca poukazoval už v podanom odvolaní. Vzhľadom k uvedenému žalobca zotrval na podanej žalobe ako i prejednaní veci bez nariadenia pojednávania.
5. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.02.2021.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 194 ods. 1 SSP v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), ako aj postup žalovaného, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Žilina vykonal v dňoch 13.08., 10.09., 12.09., 21.09., 27.09., 09.10., 10.10., 16.10., 19.10., 22.10 a 24.10.2018 inšpekciu práce u
žalobcu. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov, upravujúcich najmä pracovný čas vodičov a dodržiavanie ustanovení zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave a na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že predmetom hlavnej činnosti zamestnávateľa (žalobcu) je nákladná cestná doprava. Zamestnávateľ (žalobca) v súčasnosti zamestnáva 15 zamestnancov, z toho 1 ženu a 2 ZPS. Pri výkone inšpekcie práce bolo zamestnávateľom (žalobcom) predložené: výpis z Obchodného registra vložka č. 58400/L, osvedčenie o odbornej spôsobilosti 4843, zoznam vozidiel a zoznam zamestnaných vodičov, pracovné zmluvy vodičov, školenie zamestnancov, stiahnuté údaje z vozidlových jednotiek a kariet vodičov za kontrolované obdobie 01.03.2018 - 31.05.2018, údaje z GPS - globálneho lokalizačného systému. Pri výkone inšpekcie práce nebolo predložené napriek tomu, že bolo žiadané: stiahnuté údaje v digitálnej podobe z karty vodiča: L. (nar. XX.XX.XXXX) za obdobie 01.03. - 31.05.2018, z vozidlových jednotiek motorových vozidiel s EVČ: ZA542HO za obdobie 01.03. - 31.05.2018 a ZA654Ho za obdobie 01.03. -31.05.2018. Predmetom výkonu inšpekcie práce - kontroly v organizácii bolo najmä: a) dodržiavanie denných, týždenných časov a dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy, b) dodržiavanie prestávok v práci, c) dodržiavanie denných a týždenných dôb odpočinku, poskytovanie náhrad za skrátenie týždenných dôb odpočinku, d) správne používanie záznamových listov, obsluha záznamového zariadenia, e) skopírovanie a uchovávanie údajov z vozidlovej jednotky, z karty vodiča a výtlačkov zo záznamového zariadenia, f) evidencia zdravotnej spôsobilosti zamestnaných vodičov. Zistené nedostatky sú konkretizované v bodoch 1. až 8. v časti B) protokolu, pričom v bode 9. označenom Ďalšie nedostatky z oblasti sociálnej legislatívy v doprave - zo strany zamestnávateľa sa uvádza, že dopravný podnik do ukončenia inšpekcie práce 24.10.2018 na požiadanie inšpektora práce neposkytol na výkon inšpekcie práce dokumenty a údaje týkajúce sa organizácie pracovného času, a to stiahnuté údaje z karty vodič: W. (nar. XX.XX.XXXX) za obdobie 01.03. - 31.05.2018 a stiahnutie údaje z vozidlových jednotiek motorových vozidiel s EVČ: ZA542HO za obdobie 01.03. - 31.03.2018 a ZA654 HO za obdobie 01.03. - 31.05.2018, čím porušil § 31 ods. 2 zákona NR SR č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. V bode 10. sa konštatuje, že dopravný podnik nezabezpečil správnu činnosť a vhodné používanie záznamových zariadení motorových vozidiel v kontrolovanom období od 01.03.2018 do 31.05.2018, údaje o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku zo záznamových zariadení motorových vozidiel, napr. ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sú v mnohých prípadoch odlišné v porovnaní s predloženými údajmi z GPS lokalizačného systému (globálny systém určenia polohy - elektronická kniha jázd), ktorý dopravný podnik používa na zisťovanie polohy motorových vozidiel, stavu prejdených kilometrov alebo doby státia, pričom pohyby (jazdy) vybratých motorových vozidiel v období od 01.03.2018 do 31.05.2018, zaznamenané GPS lokalizačným systémov nie sú zaznamenaná v záznamových zariadeniach motorových vozidiel (tachografoch): ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS, na základe zistení, ktoré inšpektorát práce v protokole aj špecifikoval. Z vyššie uvedených skutočností podľa inšpektorátu práce vyplýva, že na záznamových zariadeniach motorových vozidiel ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sa v kontrolovanom období od 01.03.2018 do 31.05.2018 v uvedených časových úsekoch používali nedovolené zariadenia určené na účelové vyradenie záznamového zariadenia (tachografu)z činnosti. Účelom takejto manipulácie so záznamovými zariadeniami bolo formálne zabezpečiť dodržiavanie predpísaných časov vedenia, prestávok a odpočinkov vodičov zmysle článkov 6 až 89 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorými sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. V kontrolovanom období 01.03.2018 - 31.05.2018 dopravný podnik RELIMO, s.r.o. nezabezpečil správne fungovanie a používanie digitálnych tachografov vo vozidlách ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS, čím porušil článok 32 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy. V bode 11. inšpektorát práce konštatoval, že dopravný podnik nezabezpečil správne používanie digitálnych tachografov a kariet vodičov v motorových vozidlách (riadenie bez vloženej karty vodiča) ZA032FO v dňoch 17.04., 18.04. a 30.04.2018, ZA065FN v dňoch: 05.03., 12.03., 14.03., 16.03., 17.03., 18.03., 19.03., 20.03., 27.03., 06.04., 10.04., 14.04., 07.05., 14.05., 26.05., 27.05.a 28.05.2018, ZA123FS v dňoch: 14.03., 25.03., 14.04., 25.04., 30.04., 01.05., 03.05., 04.05., 08.05., 17.05. a 25.05.2018, ZA831FS v dňoch: 19.09., 22.03., 23.03., 26.04., 30.04., 03.05., 09.05.,
11.05., 20.05. a 21.05.2018, čím porušil článok 32 bod 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave. Obsah protokolu bol dňa 24.10.2018 prerokovaný s konateľkou spoločnosti Jarmilou Rechtoríkovou, ktorá v časti vyjadrenia štatutárneho zástupcu ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole uviedla len „Beriem na vedomie“. V časti Opatrenia inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce nariadil v bodoch 1. až 9. prijať opatrenia proti opakovaniu nedostatkov do 15 dní od prevzatia protokolu, v bodoch 10. a 11. ihneď od prevzatia protokolu a zamestnávateľovi uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote do 7 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
9. Následne na to Inšpektorát práce Žilina dňa 29.01.2019 oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty č. 19/2019-IZA-2.2/pok/oz/M a v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účastníka konania poučil, že má možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 8 dní od doručenia tohto oznámenia, pričom v prípade, že sa v uvedenej lehote nevyjadrí, pri rozhodovaní sa bude vychádzať z vyššie uvedených podkladových materiálov, ktoré má Inšpektorát práce v Žiline k dispozícii a na základe ktorých predbežne navrhuje uložiť pokutu vo výške 5.000,- Eur. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 29.01.2019 vyjadril podaním, doručeným Inšpektorátu práce Žilina dňa 11.02.2019. Uviedol v ňom, že ak sú nejaké chybičky, tak pripúšťa, že sú to chyby len vodičov a to D. M., G. L., C. R., C. G., H. F., C. H., L. W., V. A., ktorí boli školení každý mesiac pri preberaní výplat osobne, a to ES č. 561/2006, ES 165/2014 a tiež zákon ČR č. 111/1994 a ktoré sú zamestnancami aj podpísané. Ďalej uviedol, že žiadne iné veci nepripadajú do úvahy, ani podozrievanie inšpektorov práce z nejakých príkazov na vodičov, resp. zabudované nejaké zariadenia. Všetci vodiči boli od nich prepustení dohodou, okrem p. L. ktorý bol v tom čase pred dôchodkom. Ďalší 29 vodiči, ktorých vymenoval, boli riadne preškolení a kontrolovaní. Od vstupu kontroly vykonanej inšpektorátom práce bude zamestnanec okamžite prepustený za obzvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka p. L. W., došlo pravdepodobne k zlyhaniu v tej dobe novej účtovníčky, za čo bola prepustená v rámci skúšobnej doby. Nesúhlasí s uložením pokuty, lebo zo strany inšpektorátu práce nie sú žiadne dôkazy o ich úmyselných chybách. V ďalšej časti popisuje udanie na GP Bratislava o preverení dvoch českých spoločností a dodal, že v rokoch 2017 a 2018 zamestnávali až 70 pracovníkov a štátu odviedli na daniach a odvodoch 300.000,- Eur, preto by bolo dobré, aby si aj inšpektorát práce uvedomil túto vec a podľa toho sa aj rozhodoval. 10. Následne na to prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. za porušenie ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. a za porušenie článku 32 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 04.02.2014 o tachografoch v cestnej doprave (na skutkovom základe, uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu) uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur. Na základe odvolania žalobcu druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil, pričom konštatoval zmenu ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019 a nové znenie účinné od 01.04.2019 podľa § 37 ods. 3 písm. i) zákona č. 462/2007 Z. z., keďže ako odvolací orgán žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu dňa 03.06.2019.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene niektorých zákonov kontrolu dopravného podniku možno vykonať aj v priestoroch kontrolných orgánov, a to preskúmaním dokumentov, údajov alebo iných dokladov, ktoré dopravný podnik na požiadanie poskytol kontrolnému orgánu na účely vykonania kontroly. Dopravný podnik je povinný na požiadanie kontrolného orgánu poskytnúť potrebné dokumenty a údaje týkajúce sa organizácie a pracovného času.
Podľa § 34 ods. 1 písm. b) citovaného zákona inšpektorát práce vykonáva kontroly v dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú prvky uvedené v prílohe č. 1.
Podľa § 37 ods. 3 písm. h) citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2019 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50.000,- Sk do 500.000,- Sk, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.7) 7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Nariadenie rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej dopravy (mimoriadne vydanie Ú. z. EÚ 5/zv. 4) v platnom znení.
Podľa § 37 ods. 3 písm. i) zákona č. 462/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2019 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50.000,- Sk do 500.000,- Sk, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi7) 7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Nariadenie rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej dopravy (mimoriadne vydanie Ú. z. EÚ 5/zv. 4) v platnom znení.
Podľa prílohy č. 1 časť B citovaného zákona - Kontroly v dopravných podnikoch - predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú okrem prvkov podľa časti A aj tieto prvky: 1. doba týždenného odpočinku a časy jazdy medzi dobami odpočinku, 2. dodržiavanie dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy, 3. záznamové listy, údaje z vozidlovej jednotky jázd karty vodiča a výtlačky zo záznamového zariadenia. Pri zistení porušenia predpisov je súčasťou kontroly zisťovanie možnej spoluzodpovednosti podnecovateľov alebo vedľajších účastníkov dopravného reťazca, najmä prepravcov, odosielateľov, zasielateľov alebo dodávateľov vrátane preverenia, či sú zmluvy o poskytnutí dopravnej služby v súlade s osobitnými predpismi7) 7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Nariadenie rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej dopravy (mimoriadne vydanie Ú. z. EÚ 5/zv. 4) v platnom znení.
Podľa článku 32 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 04. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy - Správne používanie tachografov: Dopravné podniky a vodiči zabezpečenia správne fungovanie a používanie digitálnych tachografov a kariet vodiča. Dopravné podniky a vodiči, ktorí používajú analógové tachografy, zabezpečia ich správne fungovanie a správne používanie záznamových listov.
Podľa Kapitoly III., Článok 10, bod 5.a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, Dopravný podnik, ktorý používa vozidlá vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/85, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia: ii) zabezpečí, aby sa všetky údaje stiahnuté z vozidlovej jednotky a z karty vodiča uchovávali po dobu najmenej 12 mesiacov po ich zaznamenaní a aby boli tieto údaje na žiadosť inšpekčného úradníka prístupné priamo alebo na diaľku z priestorov podniku.
Podľa § 7 ods. 3 písm. a) bod 2. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i) citovaného zákona inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu17a) 17a) Napríklad § 37 zákona č. 462/2007 Z. z., § 21 ods. 3 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb -
podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odvodené prirodzeno - právnymi predpismi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. V tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „presným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt.
13. Rovnako tak podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.02.1991 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Pretože administratívne trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a analogicky aj zo zásad trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014).
14. Námietku žalobcu, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa považovali nepredloženie údajov z karty vodiča a tachografov k uvedeným vozidlám ZA542HO a ZA654HO za závažné porušenie, hoci im nič nebránilo vykonať kontrolu prostredníctvom údajov z GPS, ktoré k dispozícii mali a ktoré na kontrolu u iných vozidiel a osôb i použili, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na skutočnosť, že sám žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Inšpektorátu práce Žilina IPZA_ KHIP/ROZ/2019/587-3065, č. 19/2019-IZA-2.2/pok/R/M zo dňa 05.03.2019 namietal práve to, že systém GPS nemôže byť braný ako hodnoverný dôkaz pre posúdenie, či vozidlo stálo alebo sa hýbalo, toto zariadenie vo vozidlách nemá slúžiť na kontrolu plnenia vnútroštátnych a európskych predpisov, ale iba pre potreby a účely dopravného podniku, a preto nemôžu mať záznamy z neho objektívnu dôkaznú hodnotu. Vzhľadom na to, ako túto námietku ako nedôvodnú vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí žalovaný, žalobca účelovo pristúpil k tvrdeniu, že dodal údaje, hoci nie zo zdrojov, ktoré inšpekcia požadovala, lebo nič jej nebránilo vykonať kontrolu prostredníctvom údajov z GPS, ktoré k dispozícii mali a ktoré na kontrolu vozidiel a osôb použili, nakoľko sa u vodiča L. a vozidiel s EVČ: ZA 542 HO a ZA 654 HO potýkal s technickým problémami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na prílohu č. 1, časť B - Kontroly v dopravných podnikoch, bod 3 zákona č. 462/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú okrem prvkov v časti A aj záznamové listy, údaje z vozidlovej jednotky a z karty vodiča a výtlačky zo záznamového zariadenia, pričom z protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IZA-25-10-2.2/P-A25,27-18 zo dňa 24.10.2018 vyplýva, že napriek tomu, že od žalobcu boli vyžiadané, tento nepredložil stiahnuté údaje v digitálnej podobe z karty vodiča L. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2018 až 31.05.2018, z vozidlových jednotiek motorových vozidiel s EVČ: ZA542HO za obdobie od 01.03.2018 až 31.05.2018 a ZA654HO za obdobie od 01.03.2018 do 31.05.2018. Okrem toho správny súd poukazuje i na samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.11.2018 vo veci opatrení proti zisteným nedostatkom kontrolou Inšpektorátu práce Žilina, v ktorej žalobca sám uviedol, že okrem iných vozidiel i vo vozidlách ŠPZ ZA542HO a ZA654HO, ktoré boli odpredané v 08/2018, v týchto autách bolo zistené, že niektorí vodiči, ktorí jazdili v týchto vozidlách, si vypínali pravdepodobne tachograf tým, že pod prístrojovou doskou prerušili na krátky čas spojovaciu el. spojku, ktorá prepája tachograf v kabíne s čidlom na prevodovke vozidla. Skutočnosť, či pri sťahovaní kariet vodičov žalobca zistil, že toto zariadenie na sťahovanie kariet vodičov a tachografov v motorových vozidlách je vadné, nezbavuje žalobcu deliktuálnej zodpovednosti a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalobca žiaden relevantný dôkaz o tejto skutočnosti nepredložil. Správne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a skutočnosť, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Správy súd sa s týmto záverom žalovaného v celom rozsahu stotožnil. Podľa článku 33 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 sú dopravné podniky zodpovedné za zabezpečenie primeranej odbornej prípravy svojich vodičov a poskytnutie pokynov týkajúcich sa správneho fungovania tachografov bez ohľadu na to, či sú digitálne alebo analógové, vykonávajú pravidelné kontroly na zabezpečenie správneho využívania tachograchov vodičmi a nepodnecujú ich priamo ani nepriamo na zneužívanie tachografov. Samotný dopravný podnik má vo svojom záujme vykonávať kontrolu správneho používania tachografov
vodičmi a zisťovať prípadnú manipuláciu s tachografmi. Keďže počas výkonu inšpekcie práce bolo dôslednou komparáciou údajov jednoznačne preukázané, že na záznamových zariadeniach motorových vozidiel EVČ ZA032FO, ZA065FN, ZA123FS a ZA831FS sa v kontrolovanom období od 01. marca 2018 do 31. mája 2018 vo vyššie uvedených časových úsekoch, ktoré špecifikoval prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia, používali nedovolené zariadenia určené na účelové vyradenie záznamového zariadenia (tachografu) z činnosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalobcu o nenáležite zistenom skutkovom stave s tým, že takýto skutkový záver nespĺňa podmienku spravodlivého rozhodnutia obzvlášť, keď mylný záver správny orgán zaradil do skupiny priťažujúcich okolností. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalovaný k administratívnemu spisu pripojil aj priestupkový spis KRPZ, Oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol č. p. KRPZ-ZA- KDI5-P-1/2018 obsahujúci aj záznam o podaní vysvetlenia F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa o. i. vyjadril ako sa robili zásahy do záznamového zariadenia tachografu v čase, keď pracoval ako vodič vo firme RELIMO. Správny súd zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý bez akýchkoľvek pochybnosti svedčí spáchaní iného správneho deliktu žalobcom na základe zabezpečených dôkazov (§ 46 Správneho poriadku). Rovnako žalovaný postupoval pri svojom rozhodovaní o odvolaní v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie (jeho vecnú správnosť a zákonnosť) v celom rozsahu, po jeho preskúmaní vyvodil správny právny záver, a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
15. Správny súd zároveň konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (a v konečnom dôsledku ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) netrpí vadou nepreskúmateľnosti a zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vysporiadal s odvolacími dôvodmi podstatnými pre danú vec, jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k jeho rozhodnutiu, poskytol dostatočný výpočet všetkých relevantných skutočností, ktorými sa zaoberal a ktoré v postačujúcom rozsahu vyhodnotil a svoje závery riadne a presvedčivo odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol žalovaný vedený pri jeho vydaní, obsahuje relevantné ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný dospel k svojim záverom o naplnení znakov skutkovej podstaty posudzovaného správneho deliktu. Správny súd stotožniac sa so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy, ako aj s ich právnym posúdením, konštatuje, že v konaní ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancii postupovali v danej veci v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver. Správne orgány odôvodnili nielen dôvod, pre ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, ale aj výšku uloženej pokuty. V preskúmavanej veci nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019 (v znení účinnom od 01.04.2019 podľa § 37 ods. 3 písm. i) zákona č. 462/2007 Z. z.) inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 1.659,69 Eur do 16.596,95 Eur ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žalobca porušil ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. a tiež porušenia článku 32 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 Z. z. zo dňa 04.02.2014 o tachografoch v cestnej doprave. V preskúmavanej veci nebola pokuta uložená potom zjavne v neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, keďže bola uložená v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľov deliktu. Správny súd konštatuje, že uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), v ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd aj výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v zmysle § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. podľa ktorého inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v
systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.
16. V súvislosti s návrhom žalobcu na sankčnú moderáciu, keď žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd za použitia ustanovenia § 198 SSP pokutu vo výške 5.000,- Eur uloženú rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 05.03.2019 IPZA_KHIP/ROZ/2019/587-3065 č.: 19/2019-IZA-2.2/pok/R/M potvrdeným rozhodnutím Národného inšpektorátu práce zo dňa 03.06.2019 č.: PO/BEZ/2019/3314, O-125/2019 zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť na rovnakom skutkovom základe za uvedené porušenia pokutu vo výške 2.000,- Eur, správny súd uvádza nasledovné: Zákon pre uplatnenie sankčnej moderácie ustanovuje tri dôvody, ktoré sa viažu na spôsob rozhodovania správneho súdu, a to a) neprimeranosť sankcie povahe skutku, b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu a c) dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním veci. Pod neprimeranou sankciou povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Dôvody takéhoto pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k spáchanému skutku. Neprimeranosť sankcie povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý od okolností konkrétneho prípadu, pričom práva veda a judikatúra majú mať snahu vymedziť aspoň všeobecné axiómy, ktoré by sa v tomto smere mali zohľadňovať. Neprimeranosť sankcie môže mať objektívny i subjektívny rozmer, musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Významným ukazovateľom v tomto smere sú majetkové pomery páchateľa a dosah uloženej sankcie na jeho pracovnú činnosť či zamestnanie, alebo podnikanie, plnenie záväzkov alebo finančnú a sociálnu situáciu atď. (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1Afs 1/2012 z 03.04.2012). Pod neprimeranou sankciou sa pritom v zásade rozumie druh a výška sankcie, ktorá navonok nie je v rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti za príslušný správny delikt v širšom zmysle bolo možné takúto sankciu v predmetnej výške uložiť. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žalobca sankčnú moderáciu, ktorej sa domáha, neodôvodnil ani neprimeranosťou sankcie povahe skutku, ani likvidačným charakterom sankcie pre žalobcu a ani skutočnosťou, že dosiahnutie účelu správneho trestania je možné aj samotným prejednaním veci. Výška uloženej pokuty v posudzovanej veci je nepochybne výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje teda určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť. Správny orgán bol povinný sa týmito hľadiskami v zmysle ustanovenia § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. zaoberať, čo bolo i v posudzovanom prípade. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pričom žalovaný tiež svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. Ako už bolo vyššie uvedené, preventívna úvaha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie), ale postih musí mať silu odradiť od zákonného postupu a iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu, v opačnom prípade by totiž postih delikventa postrádal akýkoľvek zmysel (viď napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16.11.2004, č. j. 10Ca 250/2003-48). S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur zodpovedá stavu veci a zákonu, nie je neprimeraná povahe skutku a nemá ani likvidačný charakter pre žalobcu, preto žiadosť žalobcu na sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP a contrario zamietol.
17. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako plne nedôvodné, žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.