Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/145/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. nad B., XXX XX N. nad B., zákonne zastúpený matkou: M. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. nad B., XXX XX N. nad B., právne zastúpený: JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, so sídlom: Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 980 864, proti povinnému: E. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. nad B. XXX, XXX XX N. nad B., právne zastúpený: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka, so sídlom: Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Juraj Sabol, Exekútorský úrad so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, pod sp. zn. 279EX 143/17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 55,57 eur, ktoré budú voči povinnému vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. júla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 55,57 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.10.2017 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného 1.600,00 eur a bežného výživného vo výške 50,00 eur na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 24.11.2011. Súd dňa 26.10.2017 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi, so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vykonáva pod sp. zn. .

3. Povinný podal dňa 24.03.2020 v tejto veci v poradí už druhý návrh na zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na skutočnosť, že konajúci súd rozhodol o skoršom návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.11.2017 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. dňa 28.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2018, je návrh povinného na zastavenie zo dňa 24.03.2020 v poradí ďalším návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a teda taký, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ale zároveň aj po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2020 podľa zistení súdu vyplynula jeho obsahová totožnosť s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa

16.11.2017, v ktorom tiež povinný namietal duplicitu vymáhaného výživného z dôvodu obnovy spolužitia povinného s matkou oprávneného vo vymedzenom období, počas ktorého si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Súd s prihliadnutím na koncentračnú zásadu stanovenú podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku tieto povinným namietané dôvody na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodné.. Svoj záver odôvodnil tým, že o vyššie uvedených dôvodoch súd v tomto exekučnom konaní právoplatne rozhodol a to uznesením zo dňa 28.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2018, pričom povinný nevyužil svoje právo podať proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok, v dôsledku čoho nadobudlo uvedené rozhodnutie právoplatnosť, teda vlastnosť súdneho rozhodnutia spočívajúceho v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti tohto súdneho rozhodnutia tak, ako to predpokladá . Povinný v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie ako jedinú skutočnosť zakladajúcu rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, ktorá nastala po podaní prvého návrhu na za zastavenie exekúcie, označil rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , v ktorých súd na podklade rovnakých skutkových okolností zastavil exekúciu voči povinnému v celom rozsahu, resp. z časti. Súd v preskúmavanom rozhodnutí prisvedčil názoru povinného, že v konaniach, na ktoré povinný poukázal, boli prejednávané obdobné prípady. Zdôraznil ale, že ani iné rozhodnutie exekučného súdu v obdobnej veci nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a pod sp. zn. boli totožné návrhy povinného na zastavenie exekúcie naopak zamietnuté.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný dňa 17. 08. 2020 sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie. Voči oprávnenému si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy, ktorými podľa jeho názoru jednoznačne preukázal, že si vymáhané výživné voči oprávnenému splnil. V roku 2011 nežil v spoločnej domácnosti s matkou oprávneného asi jeden rok, prebiehalo rozvodové konanie a matka oprávneného podala návrh na určenie výživného. Nakoniec sa udobrili, obnovili spolužitie a začali opätovne spoločne hospodáriť a uspokojovať potreby svojich detí, vrátane oprávneného. S matkou oprávneného a s oprávneným žil následne od januára 2013 do januára 2017. Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 24. 09. 2012, ktorý oprávnený súdu predložil ako podklad pre vedenie exekúcie, zanikol momentom, kedy sa vrátil k rodine. S matkou oprávneného sú už právoplatne rozvedení a výživné určené súdom riadne plní. Doplnil, že boli vedené viaceré exekučné konania, pričom exekúcia vedená v prospech oprávneného Marca Jančára v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a v prospech oprávneného Damiána Jančára v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. bola na podklade rovnakej argumentácie povinného právoplatne zastavená, resp. zastavená v časti.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 21. 08. 2020 zotrval na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu ako aj na vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Pripomenul, že úhrady za ten ktorý mesiac na výživnom musia byť právne relevantným spôsobom preukázateľné bez akýchkoľvek pochybnosti zo strany povinného. Oprávnený zároveň poukázal na zákon o rodine, ktorý rozlišuje medzi platbami, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb celej rodiny založenej manželstvom, kde sú povinní obidvaja manželia podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov podieľať sa na nákladoch spojených s domácnosťou pri spoločnom hospodárení a platbami výživného na dieťa, ktoré sú judikované súdnym rozhodnutím v prípade, ak bolo vyživovacie právo maloletého zo strany toho ktorého rodiča ohrozené. V tomto exekučnom konaní bolo riadne preukázané, že povinný si neplnil za uplatnené obdobie výživné na oprávneného riadne a včas a exekučné konanie je preto vedené v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho zastavenie. Ďalej zdôraznil, že v danom prípade povinný podal „druhý“ návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, keď jeho predchádzajúci „prvý“ návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Pokiaľ povinný v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie opätovne namietal duplicitné vymáhanie výživného, nejedná sa o skutočnosť, ktorá nastala po podaní predchádzajúceho návrhu, pričom túto skutočnosť mohol povinný uplatniť skôr v prvom podanom návrhu na zastavenie exekúcie (čo povinný aj učinil). Relevantnými právnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi zastavenie exekúcie na základe ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len tie skutočnosti, ktoré vznikli medzi rozhodnutím súdu o predchádzajúcom (prvom) návrhu na zastavenie exekúcie a v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie. Okrem iného o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu duplicitného vymáhania výživného bolo už právoplatne rozhodnuté, a to uznesením zo dňa 28.02.2018, voči ktorému povinný nepodal opravný prostriedok (sťažnosť) a rozhodnutie nadobudlo dňa 10.04.2018 právoplatnosť, čím založilo prekážku res iudicata.

Prvé rozhodnutie súdu založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci a pokiaľ povinný podal opätovný návrh na zastavenie exekúcie z toho istého dôvodu, súd nemôže jeho návrhu vyhovieť, keďže v konaní ide o tých istých účastníkov (oprávnený a povinný) a rovnaký je aj predmet konania (spor o zastavenie exekúcie na základe rovnakého skutkového stavu). Na základe uvedených skutočností tak v celom konaní ako aj v podanom vyjadrení k sťažnosti povinného, má oprávnený za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza z riadneho a správneho právneho posúdenia veci samej. Žiadal preto, aby súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.07.2020 zamietol ako nedôvodnú. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy sťažnostného konania za vyjadrenie k podanej sťažnosti a to za jeden úkon právnej služby vo výške 55,57 eur (35,69 eur + režijný paušál 10,62 eur + DPH 20% v sume 9,26 eur).

6. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i

správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia a poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uvádzané dôvody sťažnosti, keďže povinný v podanej sťažnosti len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie.

15. Povinný v rámci svojej obrany proti exekúcii v poradí už druhom návrhu na zastavenie exekúcie predovšetkým namietal, že si svoju exekučne vymáhanú povinnosť voči oprávnenému splnil v celom rozsahu, o čom súdu predložil dôkazné prostriedky, pričom samotný exekučný titul o určení výšky jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému, zanikol momentom, kedy sa povinný vrátil k rodine a začal si plniť všetky svoje povinnosti, vrátane povinnosti vyživovať oprávneného. Oproti prvému návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že aj iné exekúcie vedené v prospech jeho ďalších detí (konania vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a sp. zn. ) boli z uvedených dôvodov zastavené, resp. zastavené v časti.

16. Je nutné predovšetkým zdôrazniť, že aj podľa názoru sťažnostného súdu všetky namietané skutočnosti (obnovenie manželského spolužitia od januára 2013 do januára 2017 s matkou oprávneného v spojení s plnením vyživovacej povinnosti v tomto období) museli byť povinnému známe už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. ku dňu 02. 11. 2017, kedy bolo podľa predloženej doručenky upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému. Všetky tvrdené skutočnosti, ktoré povinný uviedol v ostatnom návrhu na zastavenie exekúcie, teda mohli a mali byť uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd zároveň konštatuje, že z povahy tvrdených skutočností zároveň nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý nemohli byť uplatnené včas, teda v lehote 15 dní do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Z ust. § 61k ods. 1, ods. 2 vyplýva, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zatavenie exekúcie) však musí povinný uplatniť včas. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. To platí bez ohľadu na to, či je tento návrh v poradí prvým návrhom (v lehote 15 dní povinný žiadny návrh nepodal) alebo či je v poradí druhým návrhom (v lehote 15 dní povinný návrh podal). V ďalšom návrhu na zatavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Právnu skutočnosť (dôvod na zastavenie exekúcie) je možné považovať za uplatnenú včas iba vtedy, ak ju povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je tak zamietnutie návrhu. Sťažnostný súd musel v zmysle tohto výkladu citovaných zákonných ustanovení prisvedčiť názoru súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že ani jednu zo skutočností, ktoré povinný v opätovne podanom návrhu na zastavenie exekúcie označil ako dôvod zastavenia exekúcie, nie je možné považovať za uplatnenú včas a preto na žiadne z tvrdení povinného v poradí už druhom návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v podanej sťažnosti už exekučný súd prihliadať nemohol. Takýto výklad je plne v súlade s úmyslom zákonodarcu docieliť, aby návrhy podané po lehote 15 dní slúžili predovšetkým na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne. Súd v tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -13 zo dňa 3. marca 2020, kde v bode 31. ústavný súd uvádza: „ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“ Pokiaľ potom povinný v druhom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti vedúce k právnemu záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (prípadne po podaní posledného návrhu na zastavenie exekúcie), pričom nesporne nešlo o skutočnosti, ktoré

objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr, takýto návrh na zastavenie exekúcie exekučný súd nemohol považovať za dôvodný, keďže v zmysle koncentračnej zásady upravenej v § 61k ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku na žiadne z týchto tvrdení nemohol prihliadnuť.

17. Tento záver súdu umocňuje aj skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. februára 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2018, súd skorší návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Dôvodom podania skoršieho návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že v čase od januára 2013 do januára 2017 žil v spoločnej domácnosti s oprávneným a o oprávneného sa riadne staral, teda skutočnosti, ktoré povinný uviedol aj v aktuálne prejednávanom návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa zistení súdu aj skorší návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom súd považoval za preukázané, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie nemožno považovať za skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré povinný mohol a mal uplatniť v 15-dňovej lehote. Je potrebné zdôrazniť, že povinný konštatované uznesenie nenapadol sťažnosťou a tak nadobudlo právoplatnosť. Účinky nadobudnutia právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia zabraňujú existencii vzájomne si odporujúcich rozhodnutí (porovnaj ). Pokiaľ už raz súd v právoplatnom rozhodnutí dospel k záveru, že určitá skutočnosť nebola zo strany povinného uplatnená včas a preto jej v súlade s aktuálnou úpravou vykonávacieho konania nemožno pripísať relevanciu, nemôže súd v ďalšom svojom rozhodnutí dospieť k opačnému záveru. Ak súdy odstraňujú svojím rozhodnutím stav právnej neistoty, ktorá vznikla ohľadne určitého právne relevantného návrhu, nerobia tak ľubovoľne, ale v konaní poznávajú (zisťujú skutkový stav) veci a záväzne sa o ňom vyslovujú (právne ho hodnotia). Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť riešenia právnych otázok (v podobe vlastnosti právoplatnosti prijatých rozhodnutí), by vôbec bol popretý zmyslel rozhodovacej činnosti súdov. Pokiaľ potom povinný namietal, že súd nesprávne vyhodnotil ním uplatnené dôvody zastavenia exekúcie na podklade predložených dôkazov preukazujúcich riadne a včasné plnenie vyživovacej povinnosti k oprávnenému v spojení s tým, že spolužitie povinného a matky oprávneného bolo v spornom období obnovené, sťažnostný súd konštatuje, že svoj nedostatok procesnej aktivity v konaní o skoršom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný snaží nahradiť podaním opätovného návrhu na zastavenie exekúcie z rovnakých dôvodov, o ktorých už raz právoplatne súd rozhodol, že neboli uplatnené včas, čo je v rozpore práve so zásadou nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí a nepochybne aj s požiadavkou právnej istoty v právnych vzťahoch..

18. K argumentácii povinného súd ďalej uvádza, že ani odlišné rozhodnutia exekučného súdu v konaniach Okresného súdu Banská Bystrica vedených v neprospech povinného a v prospech jeho ďalších detí pod sp. zn. a sp. zn. na tomto závere nič zmeniť nemôžu, keďže im súd nemôže pripísať žiadne účinky vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii. Súdne rozhodnutia sú záväzné len pre účastníkov toho ktorého konania, tieto účinky nie je možné vzťahovať aj na konania prebiehajúce medzi inými subjektmi ( v spojení s ). Ani odlišný výsledok rozhodovacej činnosti v inej exekučnej veci preto nemohol založiť dôvod zastavenie prebiehajúcej exekúcie. V týchto konaniach bol podľa zistení sťažnostného súdu na viac návrh na zastavenie exekúcie povinným podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zo strany exekútora, preto súd na dôvody povinného uplatnené v podanom návrh na zastavenie exekúcie prihliadal ako na včas uplatnené. Rovnako nebolo možné prehliadnuť, že správne súd v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a pod sp. zn. bol naopak totožný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý.

19. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol žiadne (nové) skutočnosti odôvodňujúce v zmysle Exekučného poriadku zastavenie exekúcie. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinného podľa v spojení s a Exekučného poriadku pre jej nedôvodnosť zamietnuť (I. výroková veta rozhodnutia).

20. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu

zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti povinného rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Aj v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane nadväzujúceho sťažnostného konania sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Trovy oprávneného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 55,57 eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti po 35,69 eur, k tomu režijný paušál vo výške 10,62 eur a 20% DPH v sume 9,26 eur (20% zo sumy 46,31 eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal v uplatnenej výške podľa , , , , per analogiam v spojení s , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd bude postupovať v súlade s Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).