Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. O. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 16 566,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -169 zo dňa 11. júla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin, č. k. -169 zo dňa 11. júla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 16 566,97 eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia v sume 6,94 eur a 9,99 % riadny úrok zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy 16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy 16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 433,33 eur od 19. 10. 2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z omeškania je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súd povoľuje žalovanej istinu v sume 16 566,97 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 500,- eur, splatných vždy k 20.-temu dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej splátky. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď bolo nesporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver v sume 20 000,- eur s dohodnutými zmluvnými úrokmi vo výške 9,99 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96-tich pravidelných mesačných splátkach v sume 305,88 eur s prvou splátkou 15. 08. 2016 a s konečnou splatnosťou 15. 07. 2024. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 10,46 %, priemerná RPMN vo výške 10,53 %. Zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti a pre žalovanú ako spotrebiteľa bola zrozumiteľná. So zmluvnými podmienkami bola žalovaná oboznámená a tieto porušila tým, že nesplácala poskytnutý úver riadne a včas. Preto žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu, na ktorú výzvu ale nereagovala, z ktorého dôvodu žalobkyňa pohľadávku zosplatnila. Preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. januára 2020 sp. zn. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 566,97 eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia v sume 6,94 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018

do 08. 11. 2018, zo sumy 16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z omeškania je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súd povoľuje žalovanej istinu v sume 16 566,97 eur spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 60,- eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 500,- eur, splatných vždy k 20.-temu dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej splátky. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver. Nie je pritom potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Teda ani odvolaciemu súdu neprináležala konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ však súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca má nárok aj na zmluvné úroky po splatnosti úveru, s týmto nesúhlasil. Mal za to, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa ObchZ. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť si úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Po jednorazovom spoplatnení bude mať nárok len na úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné žalobcovi priznať ani úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. V časti splácania dlhu v splátkach sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a .

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol čo do nároku na zmluvný úrok vo výške 9,99 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy 16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia podal podľa ust. dovolanie žalobca a navrhol, aby ho najvyšší súd v tejto časti zrušil a vec mu vrátil podľa ust. na ďalšie konanie, keďže právna otázka, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru, v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, vychádzajúc z toho, že otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrovalo, absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. V priebehu dovolacieho konania najvyšší súd uznesením sp. zn. nastolenú právnu otázku vyriešil, keď uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy . Zmluva o úvere je v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení o zmluve o úvere a nasledujúce. Ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať ( ). Z ustanovenia a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy

o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v veta prvá je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia , , či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

5. Dovolací súd sa v predmetnej veci stotožnil s uvedeným záverom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ktorou žalobu vo zvyšku zamietol, zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého odvolací súd je viazaný jeho právnym názorom ( ).

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

7. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj z právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí, ktorým je súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd viazaný ( ), krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil, keďže sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami (že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí), ktoré sú pre jeho rozhodnutie vzhľadom na závery dovolacieho súdu podstatné a právne významné, z ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a vzhľadom na princíp dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého po zopakovaní dokazovania vo veci opätovne rozhodne vysporiadajúc sa so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi skutočnosťami a v nadväznosti na ne aj námietkami žalobcu, tak aby jeho odôvodnenie spĺňalo kritériá ust. a bolo preskúmateľné.

10. Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého doterajšieho konania ( ).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).