Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26P-29-2024.pdf
PDF · 66.79 KB
Case nature
Subarea
26P/29/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. G., narodená XX.XX.XXXX, R. G., narodená XX.XX.XXXX a R. G., narodená XX.XX.XXXX, matky: R. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, T.a, a otca: H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, T., toho času bytom B.E. XX, XXX XX T. H., J. S., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej R. G., narodenej XX.XX.XXXX, maloletej R. G., narodenej XX.XX.XXXX a maloletej R. G., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté“) sa návrhom zo dňa 05.04.2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa ustanovenia článku 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Dohovor“), premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
7. Podľa ustanovenia článku 9 Dohovoru, ak ústredný orgán, ktorému bola doručená žiadosť podľa článku 8, má dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza na území iného zmluvného štátu, postúpi žiadosť v priamom styku a urýchlene ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom podľa okolností dožadujúci ústredný orgán alebo žiadateľa.
8. Podľa ustanovenia článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
9. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“), vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
10. S poukazom na skutočnosti tvrdené v návrhu, súd konštatuje, že najprv je nutné ustáliť, ktorá krajina je krajinou obvyklého pobytu maloletých detí. Matka vo svojom návrhu tvrdí, že pred dvomi rokmi začali chodievať do J., žili na striedačku aj na Slovensku, aj v J.. Neboli v J. oficiálne, deti tam nechodili do škôlky, ani nepoberali žiadne príspevky. Otec tam chcel ostať žiť natrvalo. Matka s presťahovaním nesúhlasila. Z návrhu je ďalej zrejmé, že v dôsledku rodičovského konfliktu medzi matkou a otcom, maloleté sú aktuálne na území J. a to od novembra 2023. Vzhľadom na to, že matka nedoložila žiadne potvrdenie o návšteve predškolských zariadení maloletými, kto je lekárom maloletých a v ktorej krajine, či z ktorého úradu sú jej vyplácané rodičovské príspevky, súd konštatuje, že v konaní je potrebné najprv vyriešiť otázku krajiny obvyklého pobytu maloletých, ktorá je predmetom konania o návrat maloletého dieťaťa.
11. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým dieťaťom a s tým súvisiaci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť otca k maloletým). Z tohto dôvodu súd posudzoval právomoc slovenského súdu v spojení s ustanoveniami článku 12 Dohovoru a § 24 ods. 1 a 3 ZMPSaP, teda podľa miesta obvyklého pobytu maloletých, ktorý je predmetom konania o návrate maloletých detí. Z návrhu je zrejmé, že maloleté sa aktuálne nachádzajú v J. a teda ak sa matka domnieva, že deti sú neoprávnene držané v J., musí si svoje právo uplatniť pred J. justičnými orgánmi.
12. Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky, a preto súd podľa ustanovenia § 9 CSP v spojení s ustanovením § 161 ods. 1 a 2 CSP, vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.