Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoE/65/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1 mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R. T., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XX, L. F., K.: XX XXX XXX, pre vymoženie 390,81 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -19 zo dňa 28.10.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol vo výroku I. tak, že zastavil exekúciu, vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eura, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku III. vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. V odôvodnení uviedol, že zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by podľa sudu bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre úplnosť uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Konštatoval tak, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie z dôvodu uvedenom v . Oprávnený v odvolaní namietal, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní v sume 390,81 eura bola v plnom rozsahu uhradená povinným, čiastočne súdnemu exekútorovi a čiastočne priamo v pokladnici oprávneného. Dňa 31.10.2013 došlo k úhrade od exekútorského úradu v sume 46,54 eura, dňa 31.08.2017 k úhrade od povinného v pokladni oprávneného v sume 83,71 eura a dňa 13.09.2017 došlo k úhrade od povinného v pokladni oprávneného v sume 260,54 eura. Uviedol, že o úhradách povinného do pokladne oprávneného bol poverený súdny exekútor bezodkladne informovaný prostredníctvom automatizovaného systému. Súdny exekútor i tak pokračoval v exekúcii a podnet na jej zastavenie podal z dôvodu nemajetnosti povinného a to až 23.04.2018. Oprávnený je toho názoru, že vymožením pohľadávky exekúcia končí, nie je možné ju zastaviť z dôvodu nemajetnosti tak, ako to navrhol súdny exekútor. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Keďže povinný si nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne, v lehote stanovenej exekučným titulom, návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený

dôvodne. Oprávnený teda nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod pre prelomenie zásady vyjadrenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Dodal, že stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora, predstavuje riziko, ktoré exekútor ako podnikateľský subjekt nesie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že exekúciu nesprávne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie i napriek skutočnosti, že vymáhaná pohľadávka vo výške 390,81 eura v predmetnom exekučnom konaní bola zo strany povinného úplne uspokojená. Domnieva sa, že v tomto prípade je dôvodné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

6. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví , ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

10. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX - XXXXXX zo dňa 30.07.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera, Exekútorský úrad Bratislava vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 390,81 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX- XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 05.06.2013. Dňa 23.04.2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že zistil, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie.

11. Súd exekúciu zastaví aj v prípade, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané ( Exekučného poriadku). Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konanie, nie je dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný splní celú pohľadávku, resp. jej časť, súdny exekútor od vykonávania exekúcie v tomto rozsahu upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu.

13. Z odvolania oprávneného vyplýva, že od povinného mala byť vymožená suma vo výške 390,81 eura, a to úhradami od exekútorského úradu v sume 46,56 eura zo dňa 31.10.2013 a úhradami 83,71 eura v pokladni oprávneného zo dňa 31.08.2017 a 260,54 eura v pokladni oprávneného zo dňa 13.09.2017. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo udelené na vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy vo výške 390,81 eura a trov exekúcie súdneho exekútora. Podľa oprávneného mal byť informovaný o úhradách povinného prostredníctvom automatizovaného systému aj súdny exekútor. Vo svojom podnete na zastavenie exekúcie však súdny exekútor uviedol, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie.

14. Uvedené skutočnosti z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú a tieto skutočnosti (úhrady povinného v prospech vymáhanej pohľadávky) naznačujú, že záver súdu prvej inštancie o tom, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorým by mohli byť uhradené trovy exekúcie, je nesprávny.

15. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť vec v intenciách tvrdení oprávneného, že po začatí exekučného konania malo zo strany povinného dôjsť k uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, vyzvať povereného súdneho exekútora na preukázanie skutočnosti, či došlo zo strany povinného k uskutočneniu platieb počas exekúcie a v prípade, ak áno, zvoliť tomu zodpovedajúci zákonný postup aj vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní i z hľadiska námietok vznesených oprávneným v jeho odvolaní.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).