Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: I. D., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XX, J., zastúpenej: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 5.243,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. februára 2020, č.k. -480, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 5.243,74 eur spolu s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, vychádzajúc z premisy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov založených zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Uvedený záver odvodzoval od absencie údaju o dobe trvania zmlúv, termínu končenej splatnosti, nesprávnej RPMN a v neposlednom rade od neurčenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Žalobca v zmluvách taktiež videl množstvo neprijateľných zmluvných podmienok ako veľkosť písma, neoznačenie zmlúv názvom "spotrebiteľský úver", rôzne poplatky či duplicitné účtovanie sankčného i štandardného úroku. Po právnej stránke posúdil vec podľa o spotrebiteľských úveroch, , , , , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nakoľko išlo o spotrebiteľský spor bol ex offo (z úradnej povinnosti) sám povinný podrobiť predmetné spotrebiteľské zmluvy prieskumu. Meritom veci bol ale nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie, ktorý odvodzoval z bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverov. Podľa názoru žalobcu sú úvery splatené, pričom po odrátaní žalovaným neoprávnene účtovaných úrokov a poplatkov došlo k "ich preplateniu" - teda bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného o 5.243,74 eur; konkrétne na zmluve č. 1 (S.) o 2.977,82 eur a na zmluve č. 2 (U.) v sume 2.265,92 eur. Ako prvé posúdil samotnú možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pričom vychádzal z výpisov čerpania a úhrad žalobcu. Z výpisu čerpania zmluvy č. 1 vyplývajú úhrady žalobcu vo výške 13.940,86 eur pri debetnej transakcii mínus 18.683,16 eur. Z výpisu čerpania zmluvy č. 2 vyplývajú úhrady žalobcu vo výške 8.713,98 eur pri debetnej transakcii mínus 12.713,54 eur. Je potrebné dodať, že uvedené výpisy, a v konečnom dôsledku aj uvedené sumy, na jednej strane (debetná transakcia - položky účtované žalobcovi na úhradu ako dlžná suma) obsahujú aj rôzne poplatky a úroky účtované žalovaným a na

druhej strane (kreditná transakcia - úhrady žalobcu) rôzne zľavy na kartu taktiež poskytnuté žalovaným (teda suma, ktorá je v konečnom zúčtovaní započítaná ako úhrada žalobcom). Následne tak z týchto výpisov abstrahoval iba čisté výbery a úhrady žalobcu (teda bez úrokov, poplatkov, či zliav na kartu) so záverom, že na zmluve č. 1 čerpal žalobca sumu vo výške 15.605,66 eur, pričom uhradil sumu len 13.856,20 eur. To isté platí aj pri zmluve č. 2, kde žalobca čerpal finančné prostriedky vo výške 10.398,27 eur a uhradil iba 8.667,50 eur. Ak sú teda úhrady žalobcu ako dlžníka menšie ako jeho výbery, nemôže ani vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného ako veriteľa. Žalobca nesplatil ešte ani ním spotrebované (čerpané) finančné prostriedky. Uvedený záver vyplýva z jednoduchého matematického výpočtu čistých výberov a úhrad žalobcom; teda bez zahrnutia úrokov a poplatkov. Tento záver dáva navyše odpoveď aj na ďalšiu právnu otázku, a to bez nutnosti podrobného právneho prieskumu oboch zmlúv cez prizmu a nasl. , a síce, či je možné považovať dané úvery za bezúročné a bez poplatkov: ak by súd prieskumom oboch zmlúv zistil ich nedostatky so záverom o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa , tak aj tak nemá tento záver pre prejednávaný spor a požadované (tvrdené) bezdôvodné obohatenie žiadnu právnu relevanciu. To z dôvodu, že nie je splatená ani samotná istina. Pokiaľ samotné platby žalobcu nepostačujú na, od poplatkov a úrokov očistené, jeho výbery (čerpania), tak bezdôvodné obohatenie nemá z čoho vzniknúť, nakoľko sa žalovaný neobohatil. Stále totiž nie sú splatené ani samotné výbery (istina) žalobcu. Dodal, že v dôsledku neplatenia splátok žalobcom, žalovaný obidva úvery zosplatnil. Vytkol žalobkyni výpočet požadovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 5.243,74 eur, keď táto suma bola vypočítaná súčtom všetkých poplatkov a úrokov vyplývajúcich z výpisov, a to bez ďalšieho náležitého posúdenia či je vôbec žalobcom vyčerpaná suma aj splatená. Uvedený postup postráda oporu v právnych predpisoch, ale i logike. Ak si niekto požičia (vyberie) viac ako vráti, nemôže túto skutočnosť prekryť laxným odrátaním vyrubených úrokov a poplatkov a tento ich súčet bez ďalšieho následne požadovať na súde titulom bezdôvodného obohatenia. Takéto konanie potom môže javiť znaky špekulatívnej žaloby či rozporu s dobrými mravmi alebo zjavného zneužitia práva ( ). To, že je žalobca spotrebiteľ neznamená bezbrehú právnu ochranu, navyše s poukazom na absolútne všeobecnú argumentáciu a právne bezduchý odkaz na judikatúru súdov v oblasti spotrebiteľského práva (platí najmä na prvotné podania a odporujúce si vyjadrenia žalobcu). Pokiaľ nie je daný právny základ vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko k nemu nedošlo, je preto vo svojej podstate irelevantná argumentácia ohľadne neprijateľných podmienok či neplatnosti zmlúv. Nad rámec veci uviedol, že ani samotná existencia neprijateľných zmluvných podmienok (ak by bola súdom skonštatovaná) nemá za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy, a to s poukazom na a zásadou preferencie platného právneho úkonu pred neplatným. Vyhlásiť spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú ako celok by v tomto smere bolo možné iba ak by obsahovala neprimerané veľké množstvo neprijateľných podmienok, ktoré by znemožňovali jej ďalšiu existenciu - platnosť. Pripomenul, že žalobca podpísal samotné zmluvy, v zmluve č. 1 aj rozhodcovskú doložku. Žalobca taktiež podpísal i súhlasy so spracúvaním osobných údajov, štandardné informácie o úvere s indikatívnym výpočtom RPMN, informáciu o RPMN, informáciu o finančnom sprostredkovaní a v neposlednom rade i všeobecné obchodné podmienky. Tvrdenia žalobcu, že "obchodné podmienky sú nečitateľné alebo ich nepodpísal, lebo pri podpise zmluvy nebol čas na čítanie a tak nimi nie je viazaný", resp. jeho navzájom si odporujúce vyjadrenia na pojednávaniach nie sú uveriteľné ani v bežnej nadľahčenej či zveličujúcej konverzácii, nie to ešte vo výpovedi, resp. vyjadreniach pred súdom, navyše keď je žalobca ťažený dôkazným bremenom svojich tvrdení. Postoj žalobcu počas pravidelného čerpania pomerne veľkých súm preto nemožno považovať za neinformovaného a zneužitého spotrebiteľa, tak ako to v konaní tvrdil, ale za jeho ľahostajnosť a nezodpovednosť. Žalobca navyše v priebehu pojednávaní sám potvrdil, že uvedené zmluvy podpísal, ale ich nemá. Čo sa týka samotnej masy čerpaných finančných prostriedkov a jej splácania, žalobca na podporu svojich tvrdení neuviedol prakticky žiadne relevantné informácie. Vzhľadom na uvedené nepodrobil zmluvy požadovanému spotrebiteľskému prieskumu , nakoľko samotným výpočtom čistých výberov a úhrad žalobcu je možné bez akýchkoľvek pochýb ustáliť, že ten vybral viac ako splatil, a to bez zarátania úrokov či poplatkov do tohto výpočtu. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné skonštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v odôvodnení tohto rozhodnutia samo osebe nemá v tomto smere právny význam, a ani dôvod. Po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, nárok žalobcu posúdil ako nepreukázaný a nedôvodný, a preto žalobu zamietol. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, z

dôvodov uvedených v , , , , Mala za to, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď neposúdil a nerozhodoval o nároku ňou uplatnenom, namiesto toho posudzoval neuplatnený nárok žalovaného bez opory vo vykonávanou dokazovaní. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v tom, že súd jej uprel procesné práva, ktoré by si mohla uplatňovať v rámci procesnej obrany, v prípade, ak by žalovaný svoj nárok riadne uplatnil či už formou žaloby alebo iného návrhu. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže ako opakovane uvádza v odôvodnení rozsudku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej návrhom a jeho odôvodnením, preto za tým účelom ani nevykonával predložené dôkazy, naopak hodnotil skutkový stav a dôkazy k nároku, ktorý predmetom konania nebol. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nijako neskúmal, či suma vo výpisoch ňou predložených aj bola reálne vyčerpaná, keďže po celú dobu nevedela, že ňou toto je predmetom skúmania a hodnotenia súdu a nezaoberal sa nárokom ňou uplatneným, pričom sa po celý čas zameriavala práve na jeho preukazovanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd namiesto skúmania jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v dôsledku neoprávneného inkasovania príslušenstva úveru, skúmal nárok žalovaného na istinu úveru (bez podania návrhu a riadneho dokazovania) a návrhom žalobkyne sa absolútne vôbec nezaoberal. V tomto konaní neboli splnené procesné podmienky spočívajúce v riadnom podaní žaloby alebo iného návrhu a uplatnení nároku žalovaným potrebným na to, aby sa súd zaoberal jeho nárokom a bez ďalšieho sa odmietol zaoberať ňou uplatneným nárokom v riadnom žalobnom návrhu s odôvodnením. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, jednak procesné práva súvisiace s rozhodovaním o riadne uplatnenom nároku a podanom žalobnom návrhu, a jednak procesné práva, ktoré by žalobkyni vznikli, ak by si žalovaný svoje nároky riadne uplatnil a podal žalobu alebo iný návrh. Tým, že súd nerozhodoval o riadne uplatnenom nároku žalobkyne, ale o neuplatnenom nároku žalovaného hrubo zasiahol do jej hmotných ako aj procesných práv. Predmetom konania bol návrh žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 5.243,71 eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu, že Zmluvu o aktivácii S. Č.. XXXXXXXX X. K.S. X.XX.XXXX ("zmluva 1") a Zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty U. Č.. XXXXXXXX X. K. XX.X.XXXX ("zmluva 2"), uzavreté medzi účastníkmi konania, sú podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, sú bezúročné a bez poplatkov. Predmetom konania, ani len čiastočne nie je zaplatenie istiny úveru zo strany žalobkyne žalovanému, ako sa mylne domnieva súd. Predmetom konania je existencia nároku na príslušenstvo úveru a z toho vzniknutý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si svoj nárok žalobou neuplatnil. Zo strany žalovaného takýto nárok vznesený nebol, ani ako forma procesnej obrany ani ako vzájomný návrh. Zároveň nebola zo strany žalovaného vznesená námietka započítania, tak aby súd toto započítanie hodnotil a následne vykonával v odôvodnení. Žalovanému nič nebránilo si svoj nárok uplatniť a preukazovať. Je preto v rozpore s posudzovať tento neuplatnený nárok žalovaného bez riadne podanej žaloby či návrhu. Na preukazovanie tohto nároku žalovaného nebolo vykonávané dokazovanie. Žalobkyňa nemala možnosť sa k takémuto nároku, vyjadriť, uplatniť procesnú obranu, vzniesť hmotnoprávne námietky a posudzovať, či reálne takto prostriedky vyčerpala, či započítavanie jej úhrad zo strany žalovaného bolo v súlade so zákonom, či nedochádzalo k úročeniu kapitalizovanej istiny. Súd nijako neskúmal, či rozdiel medzi sumou žalobcom čerpanou a sumou žalobcom uhradenou netvoria len úroky a poplatky, na ktoré žalovanému nárok nevznikol. Súd svojou činnosťou nie je oprávnený nahrádzať a suplovať úkony žalovaného. Svojvoľným postupom sa súd vôbec nezoberal nárokom uplatneným žalobkyňou ako ani ňou uvedeným odôvodnením svojho nároku. Je to hrubý zásah do rovnosti účastníkov konania, práva žalobkyne domáhať sa svojich nárokov pred súdom ako i porušenie množstva procesných ustanovení. Opakovane uviedla, že uzavrela so žalovanou Zmluvu o aktivácii S. Č.. XXXXXXXX X. K.S. X.XX.XXXX ("zmluva 1") a Zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty U. Č.. XXXXXXXX X. K. XX.X.XXXX ("zmluva 2"). Na základe zmluvy 1 bol stanovený úverový rámec 2.400 eur a na základe zmluvy 2 bol stanovený úverový rámec 3.600 eur, ktoré boli následne navyšované na základe "žiadosti" žalobkyne, ktorú jej zaslala žalovaná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretých zmlúv, ktorých predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úverov poskytnutých žalovaným ako veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľské úvery formou revolvingu (na základe kreditnej karty). Pri tejto forme úveru je stanovený "len tzv. úverový rámec", teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška apod.) podkladom pre určenie RPMN. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, RPMN ako aj celkovej čiastky nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle , výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, RPMN a celková čiastka nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskej úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy 2 pod bodom II. Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t. j. výšky úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru, v danom prípade pre zmluvu 1 bol stanovený úverový rámec vo výške 2.400 eur a pre zmluvu 2 bol stanovený úverový rámec vo výške 3.600 eur, výšky splátok, v zmluve 1 stanovená štandardná mesačná splátka - pevná 80 eur a v zmluve 2 to bolo 120 eur, výšky dohodnutého úroku, v danom prípade 23,76% ročne v zmluve 1 a 22,80% ročne v zmluve 2, prípadne výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Tomuto má korešpondovať indikatívny výpočet RPMN uvedený v zmluvách. Z obsahu zmlúv vyplýva, že indikatívny výpočet RPMN má vychádzať pri zmluve 1 z úverového rámca 2.400 eur, počtu splátok 12, výška prvej až predposlednej splátky 200 eur a výška poslednej splátky 538,47 eura. Pri zmluve 2 vychádza z úverového rámca 3.600 eur, počtu splátok 12, výška prvej až predposlednej splátky 300 eur a výška poslednej splátky 785,29 eura. V zmluvách daná modelová situácia však nezohľadňuje parametre nastavené v zmluve, kde štandardná mesačná splátka predstavuje pevnú sumu (80 eur pre zmluvu 1 a 120 eur pre zmluvu 2) po celý čas splácania. Taktiež absolútne nie je možné zistiť, čo žalovaný zahrnul do výpočtu RPMN, ktoré poplatky, v akej výške, či nekapitalizoval istinu, ako dospel k uvedeným celkovým nákladom spotrebiteľa. Zákon pritom jasne stanovuje veriteľovi povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, čo v danom prípade veriteľ nesplnil. Avšak výška RPMN pri parametroch stanovených je 28,20% (údaj získaný z dostupných internetových kalkulačiek) pri zmluve 1 a 30,91% (údaj získaný z dostupných internetových kalkulačiek) pri zmluve 2. V zmluve je však rozpore s týmto uvedená ako výška štandardnej mesačnej splátky uvedená suma 80 eur a RPMN 25,18% pre zmluvu 1 a suma 120 eur a RPMN 24,09% pre zmluvu 2. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, ktorú musí spotrebiteľ platiť, je rovnako ako RPMN obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výška splátky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj výška RPMN uvedená v zmluve nie je správna a nezodpovedá údajom, ktoré žalobca použil pri výpočte a nezodpovedá ani parametrom úverovej zmluvy, podľa ktorých by výška splátky mala byť 80 eur pri zmluve 1 a 120 eur pri zmluve 2, avšak výpočet RPMN počíta s 11 splátkami vo výške 200 eur a poslednou splátkou vo výške 785, 29 eur pri zmluve 1 a s 11 splátkami vo výške 300 eur a poslednou splátkou vo výške 538,47 eur pri zmluve 2. Ako dospel k výške poslednej splátky v oboch prípadoch nie je možné zistiť z údajov v zmluvách. Účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý veriteľ označí ako RPMN, resp. ako výšku splátky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne vyhovel požiadavke zákona. Údaje o RPMN výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, a celkovej čiastke nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené v indikatívnom výpočte nemajú vo vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto nie je naplnená požiadavka obligatórnej náležitosti v zmluve v zmysle . V prípade žalobkyne došlo k porušeniu , keď žalovaný neuvádza výšku, počet ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, uvádza len výšku štandardnej splátky, avšak pri indikatívnom výpočte RPMN používa úplne iné vstupné údaje, pričom nie je zrejmé, koľko z toho sú úroky a koľko poplatky. Práve na prípade žalobkyne a jej zmlúv sa preukazuje dôvodnosť, opodstatnenosť a nevyhnutnosť uvádzať v zmluvách výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Účelom zakotvenia obligatórneho charakteru údaja priemernej hodnoty RPMN a výšky, počet a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je to, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, mal možnosť porovnať tento údaj (vypovedajúci o priemernej výške RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre obdobné typy úverov) s údajom - výškou RPMN, pri ktorej mu je poskytovaný úver od dodávateľa, s ktorým uzatvára predmetnú zmluvu a posúdi, či poskytnutý úver je pre neho výhodný alebo nie (v porovnaní s inými poskytovateľmi obdobných úverov). Absencia týchto údajov v zmluvách, resp. uvedenie nesprávnych údajov preto znemožňuje spotrebiteľovi vyhodnotiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru, a preto neuvedenie alebo nesprávne uvedenie týchto obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje podľa ods. písm. a/ za bezúročný a bez poplatkov. V zmluvách uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou je ako termín konečnej splatnosti uvedené: "v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti". V zmluvách tak nielenže absentuje uvedenie konkrétneho dátumu či jasný a zrozumiteľný spôsob jeho určenia, termín konečnej splatnosti je uvedený alternatívne bez možnosti sa dopočítať k termínu končenej splatnosti zmluvy. Nemožno od priemerného spotrebiteľa očakávať, že z uvedeného by vedel určiť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zákon, ako vyslovenú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve musí byť uvedený. Nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom. Ak sa takýto údaj v zmluve jednoznačne uvedený dátumom nenachádza, tak treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Mala za to, že poplatky účtované žalovanou sú výslovne poplatky za správu pôžičky, a teda ide o plnenia, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenia. Ide o poplatok za správu účtu a administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytovaním úveru, ďalej ide o poplatky za upomienky, ktorých výška je stanovená veriteľom podľa jeho vlastnej predstavy. Tieto poplatky sú v neprimeranej výške a veriteľ požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa v rozpore s ustanovením a. Mala za to, že účtovať štandardný úrok a aj sankčný úrok znamená vlastne sankcionovať dvakrát porušenie povinnosti splniť dlh včas. Niet dôvodu na to, aby žalovaná ako veriteľ inkasoval úroky a aj sankčné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Predmetné zmluvy neobsahujú náležitosti podľa ustanovenia , teda dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, náležitosti podľa ustanovenia , teda ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, náležitosti podľa ustanovenia , teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, náležitosti podľa ustanovenia , teda správnu ročnú percentuálna miera nákladov, čím v zmysle ustanovenia , sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a a v zmysle ustanovenia , sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti so zmluvou 1 sa žalovaná obohatila na úrokoch a poplatkoch o sumu vo výške 2.977,82 eur a v súvislosti so zmluvou 2 sa žalovaná obohatila na úrokoch a poplatkoch o sumu vo výške 2.265,92 Eur. Žalovaná sa tak celkovo bezdôvodne obohatila na úrokoch a poplatkoch na úkor žalobkyne o sumu vo výške 5.243,74 eur. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že vyhotovenie rozsudku je ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované, pričom obsahuje opis prednesov a vyjadrení žalobcu i žalovaného, spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú a ktoré boli vzaté do úvahy pri rozhodovaní súdu vo veci samej, taktiež vyčerpávajúce informácie o vykonanom dokazovaní. Rozsudok tak dáva jasné a argumentačne podložené odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci. S ohľadom na znenie odvolania žalobcu je možné uviesť, že pramení jedine v neochote žalobcu akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie. Vo svojom odvolaní

tak žalobca v podstate len opakuje svoj pohľad na vec a za ,,každú cenu" sa snaží nájsť v odôvodnení rozsudku údajné nedostatky, ktoré by mali mať za následok jeho revíziu či zrušenie v odvolacom konaní. Takými nedostatkami a už vôbec nie takej intenzity však rozsudok určite netrpí. Posudzované zmluvy o úvere sú v plnom súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi, neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky, v dôsledku čoho žalovaný oprávnene prijal plnenie od žalobcu, a teda žalobcovi jednoducho nevznikol žiadny nárok na bezdôvodné obohatenie ako to opakovane vo svojich vyjadreniach tvrdí. Bol to práve žalobca, ktorý si opakovane neplnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému. Navrhoval preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5.243,74 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, za tým účelom vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonom predpísaným spôsobom dokazovanie, zistil z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré zákonom predpísaným spôsobom z hľadiska právneho posúdenia veci vyhodnotil správne tak, že nevzhliadol v danom prípade podmienky pre aplikáciu v spojení s o spotrebiteľských úveroch a podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na vec aplikujúce ustanovenia (, , ) aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe nevyhovel; z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre prijatie právneho záveru. Odvolanie žalobkyne nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalobkyňou neboli uplatnené novoty ( ; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesného útoku), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa , 6. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.200,06 eur. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila vo výške 286,25 eur zo zmluvy 1; na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec 3.600 eur; tak, že od čerpaných peňažných prostriedkov bez úrokov a poplatkov v sume 10.438,27 odpočítala zaplatené splátky s úrokmi a poplatkami v sume 10.771 eur, na základe čoho jej vznikol preplatok 332,73 eur a po odpočítaní bonusu, konečný preplatok v sume 286,25 eur. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila vo výške 913,81 eur zo zmluvy 2; na základe

ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec 4.200 eur; tak, že od čerpaných peňažných prostriedkov bez úrokov a poplatkov v sume 15.705,66 odpočítala zaplatené splátky s úrokmi a poplatkami v sume 16.669,13 eur, na základe čoho jej vznikol preplatok 963,47 eur a po odpočítaní bonusu, konečný preplatok v sume 913,81 eur. 8. Na čl. 223 si žalobkyňa vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia v sume 11.540,86 eur zo zmluvy č. 1 ako rozdiel medzi úhradou 13.940,86 a výškou úverového rámca 2.400 eur. Na čl. 222 si žalobkyňa vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia v sume 4.847,50 eur zo zmluvy č. 2 ako rozdiel medzi úhradou 8.447,50 eur a výškou úverového rámca 3.600 eur. Následne vyčíslila svoj nárok zo zmluvy č. 1 v sume 11.540,95 (čl. 295,296) a zo zmluvy č. 2 vo výške 4.947 eur (čl. 282). Na čl. 367 vyčíslila žalobkyňa svoj nárok zo zmluvy č. 1 vo výške 2.977,82 a zo zmluvy č. 2 vo výške 2.265,92 eur a žiadala tak priznať spolu sumu 5.243,74 eur. Žalobkyňa si v tomto prípade vypočítala výšku bezdôvodného obohatenia tak, že spočítala všetky poplatky a úroky, ktoré jej boli účtované vychádzajúc z výpisov účtov. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade zisťoval, či na strane žalovaného došlo plnením žalobkyne k vzniku bezdôvodného obohatenia. Správne vychádzal z výšky výberov žalobkyne z kreditnej karty, teda bez poplatkov a úrokov, a z výšky jej úhrad, pričom mal preukázané, že úhrady žalobkyne sú menšie ako výbery, a že teda žalobkyňa nezaplatila žalovanému ani len ňou spotrebované (čerpané) finančné prostriedky. Takýto spôsob výpočtu je ustálený súdnou praxou pre zisťovanie bezdôvodného obohatenia na strane veriteľa v prípadoch, ak dlžník zaplatil veriteľovi viac ako bol povinný, pretože sa úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu, o ktorú dlžník preplatil istinu úveru. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a je preto bez právneho významu, či je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový. 10. Súd prvej inštancie sa zaoberal žalobkyňou žalobou uplatňovaným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa neopodstatnene namieta, že konajúci súd sa v rozpore s predmetom konania zaoberal nárokom žalovaného, hoci si zaplatenie istiny úveru neuplatnil ako formu procesnej obrany, vzájomný návrh či započítanie. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany v konaní bránil tvrdením, že žalobkyňa ani na jeden úver nesplatila, ani len to, čo si požičala, a preto sú jej tvrdenia o vzniku bezdôvodného obohatenia nepodložené. Predmetom dokazovania v konaní preto bola skutočnosť, koľko žalobkyňa čerpala finančných prostriedkov na základe kreditných kariet a koľko finančných prostriedkov žalovanému uhradila. Vykonanie dokazovania v tomto smere je zrejmé zo žalobkyňou predkladaných výpočtov, z výpisov z účtov, ako i z priebehu pojednávania zo dňa 06.02.2019. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie listinami na pojednávaní dňa 05.04.2019 a 10.01.2020, pričom na pojednávaní dňa 05.04.2019 v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru uviedol, že žalobkyňa musí súdu vierohodne preukázať výšku žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa tak mala možnosť sa vyjadriť k listinným dôkazom a uplatniť prostriedky procesného útoku na preukázane bezdôvodného obohatenia. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že nevedela, čo je predmetom skúmania a hodnotenia súdu a že súd nevykonal predložené dôkazy. 11. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. To platí aj pre výklad a používanie procesnoprávnych predpisov. Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. 12. V súlade s princípom "rovnosti zbraní" každá procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. Podstata tohto princípu spočíva v tom, že všetky strany súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich. V súlade s právom na kontradiktórne konanie musia mať procesné strany príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj oboznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Na druhej strane ale právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto ani neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva. 13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci žalobkyni poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie zásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie dôkazy predložené

žalobkyňou nepovažoval za hodnoverné, resp. významné pre konečné rozhodnutie v danej veci a ani to, že sa vo svojich právnych záveroch priklonil k argumentácii žalovaného. Závery súdu prvej inštancie vychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania a postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého k týmto záverom dospel, je založený na rešpektovaní zásad spravodlivého procesu, vrátane zachovania princípu rovnosti strán, keď stranám bolo za rovnakých procesných podmienok umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv. Nič nenasvedčuje ani tomu, že by konajúci súd niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil, šikanoval či diskriminoval a opodstatnenosť námietky žalobkyne týkajúcej sa nezabezpečenia rovnakého postavenia stranám v konaní obsah spisu nepotvrdzuje. Žalobkyni bola v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania poskytnutá možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju neznevýhodňovali vo vzťahu k protistrane. Súd konal o tom, čo bolo predmetom konania tak, ako ho žalobkyňa skutkovo vymedzila v podanej žalobe, a preto žalobkyňa nedôvodne namieta, že bolo hrubo zasiahnuté do jej hmotných ako aj procesných práv tým, že súd konal o neuplatnenom nároku žalovaného. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).