Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-4-2021.pdf
PDF · 122.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 304,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/104/2019-97 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/104/2019-110 zo dňa 21. októbra 2020, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/104/2019-97 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/104/2019-110 zo dňa 21. októbra 2020 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 304,65 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 304,65 eur od 27.12.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
2. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 304,65 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nárok odôvodnil tým, že dňa 7.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volvo V50, EVČ: KS XXXDH, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému I. K.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 8013816099. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 2.012,22 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180231. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.12.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 11.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1.647,57 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora boli uhradené primerané náklady na opravu vozidla pre neautorizovaný servis. Práce a lakovacie práce boli priznané v sume 19,17 eur bez DPH, lakovací materiál bol priznaný v sume 156,65 eur bez DPH a paušálna čiastka 50 eur ako nepreukázaná položka priznaná nebola. Nepriznaná suma 304,65 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.1.2019.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa svojho nároku domáha na tom skutkovom základe, že dňa 19.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda FABIA, EVČ: KE XXXDZ, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej Q.. E. L.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 9566491196. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 1.112,20 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180229. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.1.2019 žalovaný oznámil poškodenej, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 983,78 eur. Nepriznaná suma 128,42 eur mala byť poškodenou postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2019. Žalovaný tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje
- napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená bola teda dlžníkom žalobcu a nemohla tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež argumentoval, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje i konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku a aj samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na tvrdenia uvedené v oznámení o poistnom plnení, v ktorom riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia plnenia a teda žalobca sa z neho dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo plnenie krátené. Žalovaný namietal napokon aj dôvodnosť nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania argumentujúc tým, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a teda do omeškania by sa mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe je škodová udalosť špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, nakoľko je uvedené, kedy k nej došlo, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené a aj pod akým číslom ju žalovaný zaregistroval. Ďalej je špecifikované, kto je poškodeným, s uvedením jeho dátumu narodenia a trvalého pobytu. S poukazom na uvedené mal za to, že žaloba obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Súčasne zdôraznil, že žalovaný uznal jeho nárok, resp. nárok poškodeného na náhradu škody a sporný ostal len rozsah náhrady. Preto opis priebehu nehody nepovažoval za rozhodujúci. Obranu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitosti žaloby preto považoval za bezpredmetnú. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že ku škode na vozidle došlo už samotnou škodou udalosťou a nie jeho opravou a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné, či poškodený uhradil servisu faktúru za opravu vozidla. Poškodený ako veriteľ mal pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému ako dlžníkovi a túto vo výške krátenej sumy poistného plnenia za opravu vozidla postúpil na žalobcu. Žalobca ďalej citoval ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. predstavujúce hmotnoprávny základ nároku poškodeného, v súvislosti s ktorým zdôraznil, že poškodený z dopravnej nehody má priamy
zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. K obrane žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú ako postupník uzavrel s poškodeným ako postupcom, obsahuje jasné označenie jej účastníkov a identifikáciu postupovanej pohľadávky, ktorá je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky a dôvodu vzniku. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Ohľadne námietok žalovaného k nároku žalobcu na úrok z omeškania dôvodil, že vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom je, že pokiaľ v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., nevylučuje to aplikáciu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 442 ods. 1; 797 ods. 3; 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, právo na poistné plnenie, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a výšku úroku z omeškania. Ďalej podľa §§ 4 ods. 4; 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) o práve poisteného voči poisťovateľovi a o povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v žalobe opísal skutkový stav dostatočne, keď uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, identifikoval poškodené motorové vozidlo aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým ju žalovaný zaregistroval. O tvrdených skutočnostiach predložil aj listinné dôkazy. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý súdu ukladá vyzvať stranu na doplnenie podania v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Keďže žaloba mala všetky náležitosti podľa § 132 CSP a nasl. CSP a žalovaný zároveň nepredložil dôkazy, ktoré by umožňovali uplatňovaný nárok identifikovať inak, ako to spravil žalobca, procesnú obranu žalovaného, že žalobca nešpecifikoval základné údaje ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.
7. Vo vzťahu k nároku žalobcu súd prvej inštancie argumentoval, že má svoj právny základ v § 15 ods.1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nárok na plnenie vznikol poškodenému okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Nie je pritom podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.
8. K procesnej obrane žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a všetky zákonom stanovené náležitosti. Nepochybne z nej vyplýva, kto na koho postupuje pohľadávku, aká je výška postupovanej pohľadávky a aký je právny dôvod jej vzniku. Súd prvej inštancie citoval § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a aké sú jej obligatórne náležitosti - označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
9. Vo vzťahu k dôvodom krátenia plnenia žalovaným a k výške nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že autoservisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné alebo nezmluvné (resp. autorizované alebo neautorizované), ak podnikajú legálne, tak preferovanie a zvýhodňovanie niektorých z nich je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje jej kvalitu. Poukázal pritom, že žalobca si účtoval za normohodinu lakovacích prác 25 eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 20 eur s DPH. Pritom v porovnaní s predloženými cenníkmi iných autoservisov v regióne, kde podniká žalobca, je žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác približne rovnaká alebo výhodnejšia (t.j. nižšia). Konštatoval preto, že neuznanie zvyšných nákladov za prácu servisu nebolo zo strany žalovaného dôvodné. Žalovaný nepreukázal, že výška ceny normohodiny prác účtovaná žalobcom je nadhodnotená, resp. je neobvyklá v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla, preto ani obranu žalovaného k dôvodom krátenia plnenia nepovažoval za dôvodnú.
10. Z dôvodov uvedených v odsekoch 6. - 9. tohto uznesenia uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 304,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 27.12.2018 do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla (nahlásil škodovú udalosť a predložil žalovanému faktúru č. P180231). Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka, je poistné splatné do 15 dní. A keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 11.12.2018, do omeškania s plnením sa dostal dňom 27.12.2018.
11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok titulom náhrady škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného, ktorá bola spôsobená dňa 19.10.2018 na motorovom vozidle Škoda FABIA, EVČ : KH. ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej Q.. E. L.. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, no z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Do omeškania by sa tak mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím o náhrade škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby
poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že s názorom žalovaného o arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasí, keďže arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Uvedené však nemožno tvrdiť o napadnutom rozsudku, ktorý obsahuje dostatok dôvodov aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. Preto obranu žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Vo vzťahu žalovaným namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu dôvodil, že žalovaný v odvolaní, tak ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného vozidla), ktorú v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca akcentoval, že nárok na náhradu škody vniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. Práva skutočnosť, ktoré podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Preto tvrdenie žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu, podľa neho neobstojí. Súčasne poukázal na potrebu aplikácie princípu preferencie platnosti právnych úkonov s tým, že neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Ohľadne úrokov z omeškania dôvodil, že žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom na to, že nárok na zaplatenie istiny 304,65 eur mu žalovaný neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol mu plnenie riadne a včas a dostal sa preto s plnením do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí mu v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania dostal. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 11. novembra 2018, na ktorého závery žalovaný poukazuje, žalobca uviedol, že tento nemožno aplikovať na prejednávaný prípad aj z toho dôvodu, že úrok z omeškania si uplatnil podľa špeciálnej právnej normy - zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo žalovaným citovanej právnej vety predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto rozhodnutí nezaoberal tým, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 7.12.2020.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola splnená vecná procesná podmienka, keďže nie je zrejmé, aká žaloba je podkladom pre konanie, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.7.2019 boli upomínacím súdom v rámci jedného elektronického podania žalobcu prijaté dve rozdielne žaloby. Na č.l. 2 - 4 spisu sa nachádza prvá žaloba obsahujúca údaje vyplnené v elektronickom formulári, ktorou žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 128,42 eur s úrokom z omeškania od 27.1.2019 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného, ktorá bola spôsobená dňa 19.10.2018 na motorovom vozidle Škoda FABIA, EVČ : R. ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej Q.. E. L. (ďalej len „Žaloba 1“). Na č.l. 6 - 8 spisu sa nachádza druhá žaloba, ktorou žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 304,65 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 27.12.2018 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného, ktorá bola spôsobená dňa 7.11.2018 na motorovom vozidle Volvo V50, EVČ : R., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému I. (ďalej len „Žaloba 2“). Z obsahu príloh vyplýva, že sa týkajú škodovej udalosti označenej v Žalobe 2.
17. Upomínací súd bez toho, aby ustálil, ktorá z dvoch žalôb podaných žalobcom v rámci jedného podania je podkladom pre upomínacie konanie, platobným rozkazom sp. zn. 34Up/939/2019 zo dňa 13.8.2018 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi 304,65 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.12.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 99,68 eur. Z uvedeného je zrejmé, že podkladom pre rozhodnutie upomínacieho súdu bola Žaloba 2. Spolu s platobným rozkazom doručil žalovanému do vlastných rúk aj obe žaloby s prílohami. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom ale svoju procesnú obranu smeroval voči skutkovým tvrdeniam žalobcu vymedzeným v Žalobe 1, t.j. odôvodneniu nároku vznikom škodovej udalosti zo dňa 19.10.2018, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle Škoda FABIA, EVČ : R., ktoré patrilo poškodenej Q.. E. L.. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol ďalšie skutkové a právne tvrdenia, z ktorých obsahu je však zrejmé, že sa vzťahujú na Žalobu 2.
18. Po postúpení veci Okresnému súdu Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, súd prvej inštancie v súlade s § 167 ods. 4 CSP doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu a nariadil vo veci pojednávanie. Postupoval tak bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, ktorá zo žalôb je podkladom pre konanie.
19. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.9.2020 vyplýva, že súdom prvej inštancie bol na pojednávaní oboznámený obsah spisu, teda tak Žaloba č. 1 z č.l. 1 - 6 spisu ako aj Žaloba 2 z č.l. 8 spisu. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie zároveň vyhovel v celom rozsahu Žalobe 2 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 304,65 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Vo vzťahu k Žalobe 1, ku ktorej žalovaný smeroval svoju procesnú obranu (odpor), nebol súdom prvej inštancie prijatý žiaden rezultát, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania.
20. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný v ňom vychádza rovnako ako v odpore proti platobnému rozkazu zo skutkového stavu týkajúceho sa škodovej udalosti vymedzenej v Žalobe 1.
21. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky.
22. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
23. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
24. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Uvedené má za následok, že odvolací súd spravidla nemôže pri rozhodovaní o odvolaní prihliadať na iné pochybenia súdu prvej inštancie ako sú tie, ktoré boli uplatnené odvolateľom v lehote na podanie odvolania. Výnimku z uvedeného ale predstavuje povinnosť odvolacieho súdu prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok a to aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Je tomu tak preto, lebo prihliadať na ich splnenie je súd povinný v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania.
25. Procesné podmienky predstavujú zákonné a objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky (okrem výnimiek vyplývajúcich z §§ 5 ods. 1, 41 CSP) ex offo a to kedykoľvek počas konania, teda od začatia konania až do jeho skončenia.
26. Odborná literatúra rozdeľuje procesné podmienky na štyri základné skupiny : a) procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b) procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie zástupcu strany), c) vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania a splnenie
poplatkovej povinnosti), d) negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie) (pozri napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 606 - 609).
27. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
28. V prejednávanom spore sú obsahom súdneho spisu dve rozličné žaloby, pričom každá z nich vychádza z opisu iného skutkového deja, z ktorého žalobca vyvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva a rozdielny je aj ich petit. Pritom žaloba je základným procesným úkonom žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Žalobca v nej predmet konania individualizuje tým, že uvedie skutkové tvrdenia a ich právnu subsumpciu.
29. Z prostriedkov procesnej obrany a z odvolania žalovaného je zrejmé, že ako podklad pre konanie nevníma tú žalobu, čo súd prvej inštancie. Keďže táto zmätočnosť nebola súdom prvej inštancie odstránená, v spore nie je riadne ustálený žalobný nárok ani žalobný dôvod.
30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebola splnená vecná procesná podmienka konania, keďže nie je zrejmé, ktorá konkrétna žaloba ako jednoznačný procesný úkon smerujúci k ochrane subjektívneho práva žalobcu je podkladom pre konanie. Uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Odvolacími dôvodmi, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, keďže je nepochybné, že žalovaný v odvolaní vychádza z odlišného žalobného nároku a dôvodu ako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
32. V ďalšom konaní bude ťažiskovou úlohou súdu prvej inštancie ustáliť, ktorá zo žalôb je podkladom pre konanie a sporovým stranám zákonom stanoveným procesným postupom poskytnúť priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k takto konkretizovanému a individualizovanému nároku žalobcu. Súd prvej inštancie pri tomto postupe bude vychádzať z platnej právnej úpravy aj z názoru odvolacieho súdu, ktorým je v ďalšom konaní viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne významnými otázkami i argumentmi sporových strán.
33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 363 ods. 3 CSP). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).