Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-67-2020.pdf
PDF · 75.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, o zaplatenie sumy vo výške 231,87 € takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 231,87 €. II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorú odôvodnil tak, že jeho právnemu predchodcovi vznikol proti žalovanému nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo počas opravy jeho poškodeného vozidla, avšak tento mu poskytol len jej časť, sa žalobca domáhal nezaplatenej časti tejto náhrady vo výške žalovanej sumy. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žaloba je neúplná, že nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení ani z Občianskeho zákonníka, že právny predchodca žalobcu žalobcovi platne nepostúpil pohľadávku na poskytnutie tejto náhrady a že žalobca si obdobné nároky z postúpených pohľadávok uplatňuje opakovane, preto ide o neoprávnené podnikanie. 3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2019. 4. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 31.10.2019 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody, a to aj priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na základe zákona o povinnom zmluvnom poistení, a že v rámci tohto práva si právny predchodca žalobcu proti žalovanému uplatnil aj náhradu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 1 833,96 €, pričom žalovaný poskytol žalobcovi túto náhradu len vo výške 1 602,09 €. 5. Medzi stranami sporu zostali sporné právny dôvod vzniku nároku právneho predchodcu žalobcu na náhradu nájomného za náhradné vozidlo a platnosť postúpenia pohľadávky na túto náhradu. 6. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 7. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla 8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
9. Zákon o povinnom zmluvnom poistení ani Občiansky zákonník síce výslovne neuvádza nájomné za náhradné vozidlo ako škodu vzniknutú pri poistnej udalosti, avšak je nepochybné, že poškodený nárok na náhradu tohto nájomného má, samozrejme za predpokladu, že jeho vynaloženie si poistná udalosť vyžiadala. Uvedené potvrdzuje jednak ustálená súdna prax, jednak žalobcom tvrdené a žalovaným nepopreté, a preto nesporné metodické usmernenie členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 17/2002. Už sama nemožnosť užívať poškodené vozidlo je pritom opodstatneným dôvodom na nájom náhradného vozidla, keďže sa ním nahrádza zaužívaný sociálny komfort poškodeného. Právnemu predchodcovi žalobcu teda proti žalovanému vznikol aj nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo. Sám žalovaný pritom žalobcovi poskytol časť uplatnenej náhrady nájomného za náhradné vozidlo. 10. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu proti žalovanému na náhradu nájomného za náhradné vozidlo teda súd považuje za preukázanú, a to v uplatnenej výške, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. 11. Žalovaný ďalej namietal platnosť postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na náhradu nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi. Uviedol, že právny predchodca žalobcu bol dlžníkom žalobcu, nakoľko žalobca mal proti nemu pohľadávku na zaplatenie tohto nájomného, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu nemal proti žalovanému žiadnu pohľadávku, keďže žalobcovi vyúčtované nájomné nezaplatil. Súd tieto námietky žalovaného považuje za účelové a nezakladajúce sa na správnom právnom posúdení veci. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla proti žalovanému pohľadávka na náhradu škody pred jej postúpením žalobcovi. Škoda mu totiž vznikla okamihom vzniku jeho záväzku na zaplatenie nájomného. Už vznikom tohto záväzku vznikla na jeho majetku škoda - zmenšenie tohto majetku. K zaplateniu nájomného za náhradné vozidlo pritom došlo pri postúpení pohľadávky na jeho náhradu, a to započítaním proti pohľadávke právneho predchodcu žalobcu na odmenu za toto postúpenie. V tejto súvislosti súd považuje za nedôvodnú takisto námietku žalovaného o neoprávnenom podnikaní žalobcu. Postúpenie pohľadávky je riadnym a plne odôvodneným inštitútom občianskeho práva a samo o sebe nie je možné ho považovať za neoprávnené podnikanie, a to ani v prípade, že k postúpeniu pohľadávky došlo vo viacerých prípadoch. 12. Pre úplnosť súd uvádza, že námietky žalovaného o neúplnosti žaloby považuje tiež za nedôvodné. Prípadnú neúplnosť žaloby vyhodnocuje súd pred začatím konania vo veci samej a len ako podmienku na ďalšie konanie. Ak súd náležitosti žaloby považuje za dostatočné na ďalšie konanie, v konaní musí riadne pokračovať. Ak by aj náležitosti žaloby dostatočné neboli, súd je povinný žalobcu vyzvať na ich doplnenie a o takto doplnenej žalobe ďalej konať. Keďže súd o žalobe žalobcu konal, a to aj so žalovaným, jej náležitosti sú jednoznačne dostačujúce na toto konanie. Navyše, neúplnosť žaloby môže byť dôvodom na jej odmietnutie, keďže však k nemu nedošlo, nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. V upomínacom konaní, v ktorom sa konalo o tejto žalobe, je pritom v prípade, že strany sporu sú účtovnými jednotkami, postačujúce predloženie faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy a vyhlásenie žalobcu, že uplatnenú pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve, čo žalobca aj urobil. Podrobnejšie skutkové tvrdenia, ktorých nedostatok žalovaný namietal, napokon žalobca aj uviedol. 13. Súd teda mal preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo v uplatnenej výške, že tento nárok prešiel postúpením pohľadávky na žalobcu a že žalovaný ho uspokojil iba čiastočne. Žaloba je teda dôvodná a súd jej v plnom rozsahu vyhovel. 14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Vo veci mal plný úspech žalobca, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. 16. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).