Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-601-2010.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Er/601/2010
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: N. konsolidačná, a.s., U. XX, XXX XX G. proti povinnému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX V. N., o vymoženie XXX,XX D. s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Z.. F.. H. S., D. úrad, S. XX, XXX XX H., pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 5Er/601/2010-29 zo dňa 17.08.2020 vyšší súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť ktorú odôvodnil tým, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK. Podľa tohto ustanovenia je pre priznanie nároku na paušálne trovy rozhodujúce, že exekúcia bola v CRE zapísaná, pokiaľ nebola, zákona výslovne uvádza, že v takom prípade súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov. Oprávnený má zato, že gramatickým výkladom § 7 ods. 1 ZoUNEK je možné dospieť k záveru, že námietky proti výške paušálnych trov nie je možné podať ale samotný nárok na ich náhradu je už spochybniteľný, nakoľko tu môže nastať situácia, ktorú predpokladá § 6 ods. 4 ZoUNEK. ZoUNEK vo svojich ustanoveniach nerieši presný čas, kedy bola resp. kedy mala byť exekúcia zapísaná do CRE. Upravujú to iné právne predpisy, § 211a ods. 1 a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis do CRE do 30.06.2016. Z dôvodovej správy k ZoUNEK vyplýva, že strata nároku súdneho exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísanie starej exekúcie do CRE podľa ustanovení Exekučného poriadku. Podľa dôvodovej správy k ZoUNEK bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť vznik povinnosti oprávneného nahradiť paušálne trovy starej exekúcie poverenému exekútorovi v prípadoch, keď stará exekúcia nebola zapísaná do CRE v súlade s ustanovením § 243d os. 3 Exekučného priadku, t.j. do 30.06.2016. Je potrebné poukázať na to, že tu nejde o retroaktívne pôsobenie zákona, ZoUNEK totiž nespája určité právne následky so skorším porušením povinnosti ale s objektívne zistiteľnou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v minulosti a síce, či stará exekúcia bola k 30.06.2016 zapísaná do CRE alebo nebola zapísaná, pričom ak zapísaná nebola, v takom prípade súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov nemá. Táto zákonná úprava, teda nijakým spôsobom nepôsobí do minulosti ale výhradne do budúcnosti. Včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania, ktoré musí mať súd jednoznačne preukázané. Z uznesenia nevyplýva, či exekútor vo svojom vyjadrení predloženom súdu uviedol, že v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, exekučné konania bolo zapísané v CRE do 30.06.2016, a či zápis nejakým spôsobom aj preukázal. Oprávnený poukázal na jednu zo základných všeobecných zásad civilného sporového konania, že ten kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia preukázať. Ak teda zákonné ustanovenie § 6 ods. 4 ZoUNEK obsahuje negatívne vymedzenie nároku na náhradu trov starej exekúcie a stanovuje, že ak stará exekúcia nebola k 30.06.2016 zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor uplatňujúci svoj súkromnoprávny nárok musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. Oprávnený má za to, že ak sa súdny exekútor ani nepokúša preukázať včasný zápis do CRE ale len tvrdí, že námietky sú nedôvodné, z uvedeného vyplýva, že predmetná exekúcia v CRE zapísaná nebola. Slovenská konsolidačná, a.s. nemá možnosť preukázať, kedy bola predmetná exekúcie zapísaná do CRE a s ohľadom na vyššie uvedené má za to, že to nie ani jej povinnosťou, pretože dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade súdneho exekútora. Oprávnený zdôraznil, že CRE pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát o exekučnej činnosti súdnych exekútorov, ktorého súčasťou je aj dátum prvotného zápisu exekúcie do CRE, ako aj dátum každej zmeny zapisovaných údajov. Samotná skutočnosť, že tento udaj o dátume prvotného zápisu exekúcie do CRE nie je podľa § 211 ods. 1 Exekučného poriadku súčasťou verejne dostupných údajov o exekúciách zapisovaných do CRE, nie je a nemôže byť na ťarchu oprávneného pri posudzovaní podmienok vzniku súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie. Tvrdenie, že predmetná exekúcia nebola zapísaná v CRE oprávnený v podaných námietkach uviedol ako svoju obranu voči uplatnenému nároku vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov o tom, že exekúcia v CRE zapísaná bola. Je to práve súdny exekútor, ktorý uplatňuje svoj súkromnoprávny nárok, a preto ho musí v konaní preukázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom uznesení, že námietky proti paušálnym trovy nie sú prípustné. V neposlednom rade, Slovenská konsolidačná, a.s., je subjektom verejnej správy hospodáriaca s verejnými prostriedkami, ktorej príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu, preto je nútená namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči jej spoločnosti a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.
3. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril, že s názorom oprávneného nemožno súhlasiť, nakoľko nemožnosť podania námietok proti paušálnym trovám vyplýva jednoznačne z § 7 ods. 1 ZoUNEK. Súdny exekútor má za to, že ide subjektívny, svojvoľný a nesprávny výklad ustanovení ZoUNEK, podľa ktorého sa oprávnený domnieva, že ide o relatívnu právnu úpravu a nie absolútnu právnu úpravu neprípustnosti podania námietok proti paušálnym trovám. Neobjektívne a nesprávne závery oprávneného vychádzajú so subjektívneho názoru oprávneného, nemajúceho oporu v zákone, sú všeobecné a opierajúce sa iba o teoretické dôvody, resp. sú podané v nesprávnom čase po ukončení legislatívneho procesu, pretože tieto námietky mal právo podať oprávnený už ako pripomienky v legislatívnom procese, a to najmä preto, že povinnosťou oprávneného ako rozpočtovej organizácie bolo v nadväznosti na hospodárenie s prostriedkami SR bolo pripomienkovať predkladaný zákon v legislatívnom procese. Oprávnený sa svojím konaním vyhýba zaplatiť paušálne trovy, zbytočne a nadmieru zaťažuje exekútora ale najmä súdy. Súdny exekútor poukázal na to , že proti výzve na úhradu paušálnych trov exekúcie nie je námietka prípustná. Oprávnený opiera svoju sťažnosť aj o systém rozdielneho vykazovania údajov v CRE a v informačnom systému súdneho manažmentu, čo sa týka počtu starých exekúcii. Ide o dôkaz toho, že oprávnený nedostatočne odôvodnil svoje námietky v sťažnosti, pretože ide o nezrovnalosť štatistických údajov, ktoré nemajú žiadny význam a nepreukazujú porušenie zákona. Nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s tvrdením oprávneného, že dôkazné bremeno v prípade negatívneho vymedzenia nároku na paušálne trovy, t.j. že exekútor je povinný preukázať skutočnosť, že došlo k zápisu do CRE do 30.06.2016,. Aj v tomto prípade ide o subjektívny výklad práva, pretože dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočnosti zaťažuje vždy toho účastníka, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuj pre seba priaznivé právne dôsledky. V súvislosti s dôkazným bremenom súdny exekútor poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017. Exekútor má za to, že v predmetnom konaní spadá dôkazne bremeno výlučne na ťarchu oprávneného a má za to, že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Oprávnený tvrdí, že nevie preukázať kedy bola exekúcia zapísaná do CRE a preto je dôkazné bremeno na exekútorovi, čo je vedomá nepravda, pretože oprávnený mohol kedykoľvek po 30.06.2016 preveriť, či je jeho exekúcia zapísaná v CRE postupom upraveným v § 211a ods. 5 a 6 Exekučného poriadku. Exekútor poukázal aj na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR vo veciach týkajúcich sa ZoUNEK, na uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 220/2020-18 zo dňa 12.05.2020. sp. zn. IV. ÚS 216/2020-18 zo dňa 26.05.2020 a sp. zn. IV ÚS 160/2020-28, zo dňa 13.05.2020. Súdny exekútor navrhol sťažnosť oprávneného odmietnuť v celom rozsahu.
4. Prezident Slovenskej komory exekútorov vo svojom liste adresovanom predsedom súdov uvádza, že údaj o tom kedy, bola exekúcia do registra zapísaná, zákon neuvádza. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základy odbornej analýzy. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR exekútorovi a ani komora nemôžu spracúvať také údaje, ktoré nám zákon spracúvať neukladá. Takýto postup by sa nepriečil iba zákonu a Ústave SR ale zrejme aj právu Európskej únie. Dátum zápisu exekúcie teda nemá žiadnu právnu relevanciu pretože Slovenská komora exekútorov ho nemôže spracúvať, a teda nemôže ani garantovať jeho správnosť. Ak by sa dátum zápisu do CRE mal stať údajom, ktorý je treba spracúvať, bola by potrebná príslušná legislatívna zmena. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná v CRE, bola upravená až zákonom ZoUNEK s účinnosťou od 01.01.2020. Odhliadnuc od toho, že exekútorovi v starých exekúciách vždy patrí náhrada hotových výdavkov v skutočnej výške a nie iba ich paušálna náhrada, zákon nemôže ukladať sankcie za prípadne nesplnenie povinnosti z minulosti, pretože by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Zápis v CRE z hľadiska ZoUNEK možno preto posudzovať najskôr k 01.01.2020. Navyše postup pre prípady exekúcií nezapásaných do CRE dodnes upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v CRE, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne komora, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.
5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Súd sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené.
12. Oprávnený v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu tvrdil, že súd sa nezaoberal § 6 ods. 4 ZoUNEK. Na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia súd uvádza z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že sa zaoberal predmetným ustanovením. Z lustrácie v CRE mal za preukázané, že exekúcia bola riadne zapísaná v CRE v čase rozhodovania súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Treba podotknúť, že oprávnený svoje tvrdenie o tom, že k zapísaniu exekúcie do CRE nedošlo včas nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, pričom sa odvoláva na to, že nemôže ani pri maximálne vynaloženej snahe verifikovať, že k zápisu do CRE došlo zákonom predpísaným spôsobom. Súd k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že nemá žiadnu možnosť zistiť, resp. preveriť, k akému dátumu bola stará exekúcia zapísaná v centrálnom registri exekúcií (o čom svedčí aj list prezidenta Slovenskej komory exekútorov). V zmysle § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do CRE nezapisuje a ako z listu prezidenta Slovenskej komory vyplýva, ani Slovenska komora exekútorov tento údaj nespracúva.
13. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a v súvislosti s týmto výkonom má exekútor postavenie verejného činiteľa. Na výkon exekučnej činnosti sa teda vzťahuje disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora, ako aj právne predpisy a princípy regulujúce zodpovednosť za výkon verejnej moci. Pokiaľ bol teda orgánom verejnej moci (súdnym exekútorom) pri výkone tejto moci vydaný
právnymi predpismi upraveným postupom príslušný akt aplikácie práva (upovedomenie o zastavení starej exekúcie), exekučný súd nemá žiadny dôvod bez predloženia konkrétnych a relevantných dôkazov zo strany účastníka exekučného konania a priori pochybovať o správnosti a zákonnosti predmetného postupu súdneho exekútora. Predmetná námietka oprávneného by mala relevanciu len v takom prípade, ak by oprávnený svoje tvrdenie relevantným spôsobom preukázal, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.
14. Právne normy nemôžu pôsobiť spätne, súd má za to, že ZoUNEK nemôže spájať určité právne následky s už skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity). Uvedené je odôvodnené aj s ohľadom na to, že minimálne od 1. apríla 2017 majú oprávnený aj povinný bezplatný prístup do tohto CRE a mohli na nedostatok vedenia starej exekúcie spočívajúci v absencii registrácie v CRE súdneho exekútora upozorniť a žiadať ho o zjednanie nápravy. Námietky proti paušálnym trovám (ako takým) nie sú prípustné (§7 ods. 1). Niet zrejme sporu, že porušovanie zákonných lehôt súdnym exekútorom zakladá disciplinárnu zodpovednosť.
15. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. k. IV. ÚS 216/2020-18 zo dňa 26.05.2020 konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava ZoUNEK nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. Aj v režime podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného, dokonca vo výške skutočných trov súdneho exekútora.
16. K tvrdeniu oprávneného, že je subjektom verejnej správy hospodáriaci s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a preto je nútení namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, súd uvádza, že koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania.
17. Navyše je potrebné dodať, že oprávnenému nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnosť oprávneného nebola dôvodná a súd ju, vychádzajúc z § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti výroku uznesenie, ktorým súd sťažnosť zamietol nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách konania o sťažnosti nie je prípustné odvolanie.