Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12P-31-2020.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci navrhovateľky/manželky/ matky: W. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Č., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 47 248 700, proti odporcovi/manželovi/ otcovi: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 30 794 536, takto
rozhodol:
I. Manželstvo W. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, a L. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, s a r o z v á d z a.
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v nasledovnom znení:
IIa) Maloletá I. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
IIb) Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IIc) Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. Y., nar. XX.XX.XXXX:
- každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 15:30 hod. do nedele do 15:30 hod., ibaže otec minimálne 90 dní vopred matke písomne oznámi, že žiada, aby styk v príslušnom kalendárnom mesiaci prebehol v druhý víkend daného kalendárneho mesiaca a to od piatka od 15:30 hod. do nedele do 15:30 hod., matka je povinná takúto žiadosť otca akceptovať. Vyššie uvedená úprava styku sa neuplatní v nižšie uvedených obdobiach, kedy sa prednostne uplatní nasledovná úprava styku:
- počas vianočných sviatkov a novoročných sviatkov v nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15:30 hod. do 29.12. do 15:30 hod., a v párny kalendárny rok od 29.12. od 15:30 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 12:00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty od 15:30 hod. bezprostredne predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin do nasledujúcej soboty do 15:30 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 15:30 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:30 hod.,
- počas letných prázdnin od prvej júlovej soboty od 15:30 hod. do tretej júlovej soboty do 15:30 hod., od prvej augustovej soboty od 15:30 hod. do tretej augustovej soboty do 15:30 hod.. III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. Y., nar. XX.XX.XXXX, sumou 210,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Manželka návrhom na začatie konania doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.04.2020 žiadala, aby súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a mal. I., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom mal. dieťa by zastupovala a spravovala jeho majetok matka, otec by bol zaviazaný platiť výživné na mal. dieťa vo výške 230 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku, otec by mal právo na styk s mal. I. po telefonickej dohode s matkou a súd by otca zaviazal nevycestovať do zahraničia vrátane štátov EÚ s mal. dieťaťom bez písomného súhlasu matky. Na pojednávaní navrhovateľka zmenila výšku požadovaného výživného na 300 EUR mesačne. Hoci navrhovateľka vo svojom dodaní žiadala o schválenie dohody rodičov vo vzťahu k ich rodičovským právam a povinnostiam na čas po rozvode, z jej podania ako aj z absentujúceho súhlasu odporcu je zrejmé, že nešlo o dohodu, ale o jej návrh ako by mal súd rozhodnúť.
2. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, manželstvo s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a z manželstva pochádza jedno mal. dieťa - I.. Manželstvo uzatvorili asi po dvojročnej známosti, mali sa radi a rozumeli si. Počas manželstva chodil manžel často na služobné cesty. Najprv bývali u manželových rodičov v Z., potom s v roku 2017 za ich finančnej pomoci nadobudli v Z. 3 izbový byt. Po presťahovaní do neho sa ich vzťah začal blížiť k nule. V júli 2018 sa s dcérou odsťahovala do Č., kde momentálne aj s mal. dcérou žije u svojich rodičov. Po odsťahovaní sa jej život zmenil k lepšiemu, našla si stabilnú prácu, je kľudnejšia a mal. dcéra nepočúva sústavné hádky. Manžel žije s novou partnerkou v L.. V ich manželstve už nastal hlboký a vážny rozvrat ako aj celkové odcudzenie medzi nimi. Nežijú už vo vzájomnej zhode, vzájomnom citovom zblížení, intímne sa nestýkajú a nemožno už v žiadnom prípade hovoriť o žiadnej vzájomnej manželskej opore, dôvere a pomoci. Ich manželstvo je už len formálnou záležitosťou. Po odsťahovaní odporcu zo spoločnej domácnosti uzavrela s manželom ústnu dohodu, na základe ktorej jej manžel prispieva na výživu mal. I. sumou 100 EUR, čo ani zďaleka nepokryje potreby a výdavky.
3. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil. Súhlasil aj so zverením mal. I. do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s dcérou aspoň na jeden víkend v mesiaci a polovicu času prázdnin. Výživné na mal. dieťa navrhol vo výške 130 EUR, pričom maximálna hranica, ktorú by vedel akceptovať bola 150 EUR mesačne. S návrhom na vycestovanie mal. I. do zahraničia len so súhlasom matky nesúhlasil.
4. Svoje vyjadrenie manžel odôvodnil tým, že po uzatvorení manželstva sa rozhodli žiť v spoločnej domácnosti v Z. u manželových rodičov, pretože inú možnosť ani nemali, keďže na vlastné bývanie nemali prostriedky. Z dôvodu potreby finančného zaistenia rodiny odchádzal často na služobné cesty. Manželka však nebola schopná nájsť si prácu. Keďže v tom čase bývali u jeho rodičov, neobstojí ako dôvod prečo manželka nemala prácu ten argument, že manželka sa musela venovať mal. dcére. Keď jeho rodičia videli, že sa ich manželstvo ocitá v kríze, rozhodli sa im pomôcť a darovali im rodinné pozemky, ktoré manžel obratom predal a kúpili si s manželskou byt v Z.. Ukázalo sa však, že manželka nie je schopná samostatne viesť domácnosť. Uvedomoval si neudržateľnosť situácie a s ohľadom na mal. dcéru súhlasil, aby sa manželka s mal. dcérou odsťahovali k manželkiným rodičom. Na styku s dcérou sa otec nedohaduje s manželkou, ale s dcérou, čo mu nevyhovuje. Dodržiava ústnu dohodu a manželke prispieva na výživu dcéry sumou 100 EUR mesačne a zároveň sa snaží dcére kupovať veci podľa jej potreby a jeho finančných možností.
5. Okresný súd Bratislava III vec postúpil na Okresný súd Námestovo z dôvodu miestnej príslušnosti, ktorá bola určená v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku, keďže bolo zistené, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Z., t.j. v obvode Okresného súdu Námestovo.
6. Uznesením č.k. 12P/31/2020-18 zo dňa 30.07.2020 ustanovil súd maloletému dieťaťu za kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, IČO: 30 794 536. Kolízny opatrovník správu zo šetrenia pomerov mal. dieťaťa nepredložil, avšak z vyjadrení účastníkov počas celého konania vyplynulo, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť pre mal. I. počas
doby, keď je s daným rodičom, adekvátne životné podmienky, ktoré zodpovedajú jej potrebám. Vo vzťahu k výživnému kolízny opatrovník navrhol sumu 200 EUR až 250 EUR mesačne.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis - najmä návrhom na začatie konania, rodným listom mal. I., sobášnym listom, lustráciami v Sociálnej poisťovni, odpoveďou Obvodného súdu pre Prahu 7, odpoveďou Českej správy sociálneho zabezpečenia na dožiadanie, sumarizáciou výdavkov na mal. dieťa, internetbankingovými potvrdeniami o výške matkou poberanej mzdy, mzdovým výmerom otca, pracovnou zmluvou otca, výpisom z bankového účtu otca za obdobie 10/2020 až 12/2020, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Z., čestným prehlásením súčasnej partnerky otca, inzerátmi nájmu bytov v L. - W., potvrdením o úhrade za služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv k bytu v Z., zmluvou o dodávke elektriny do bytu v Z., leasingovým splátkovým kalendárom, potvrdením o úhrade platieb mobilnému operátorovi, potvrdeniami o kúpe diaľničných známok (SR + ČR).
8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z.. V prípade oboch ide o prvé manželstvo. Pochádza z neho jedno dieťa: mal. I., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo je už niekoľko rokov narušené, čo v júli 2018 viedlo k odsťahovaniu sa manželky spolu s mal. I. k matkiným rodičom do Č., okr. U., kde aj v súčasnosti bývajú. Manžel v súčasnosti žije so svojou priateľkou a jej mal. dieťaťom v obci Z., okr. L. - P., Č.. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Obaja súhlasia s rozvedením manželstva.
11. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k názoru, že manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd má preto za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o rozvode manželstva.
12. Podľa čl. 5 Zákona o rodine: Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
18. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou
19. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti, zastupovaniu mal. dieťaťa, spravovaniu jeho majetku a úprave styku toho rodiča, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s mal. dieťaťom rodičia dospeli k rodičovskej dohode, ktorú súd pokladal za takú, ktorá je v najlepšom záujme mal. dieťaťa a preto ju zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine schválil. Režim styku s mal. dieťaťom bol upravený takým spôsobom, aby otcovi, ktorý pracuje systémom dlhých a krátkych týždňov umožnil stretávanie sa mal. dieťaťom.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
26. Súd zaviazal otca, ako rodiča ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, na úhradu výživného na toto mal. dieťa. Súd akceptoval ako oprávnené výdavky na mal. dieťa: výdavky na lekára, pohotovosť, očného lekára, zubára a lieky: 16 EUR/mesiac, drogéria: 10 EUR/mesiac, škola, školské pomôcky, krúžky, strava v škole, cestovné náklady do školy: 35 EUR/mesiac, jedlo: 150 EUR/mesiac, školská taška a školské pomôcky: 12 EUR/mesiac, oblečenie: 60 EUR/mesiac, knihy, hry, darčeky: 10 EUR/mesiac, výlety, exkurzie a dovolenka: 20 EUR/mesiac, športové a voľnočasové aktivity: 12 EUR/ mesiac, mobilný telefón: 10 EUR/mesiac, poistka: 25 EUR/mesiac, vreckové: 10 EUR/mesiac, náklady
na bývanie: 50 EUR/mesiac. Súd čiastočne neuznal výdavky mal. I. vyčíslené matkou vo vzťahu k jedlu doma (matkou uvádzaná suma 217 EUR/mesiac, pričom obedy v škole boli započítané vo výdavkoch na školu), oblečeniu (matkou uvádzaná suma cca 100 EUR/mesiac), výdavky na darčeky a výdavky na bývanie, ktoré súd uznal len vo výške polovice matkou uvádzanej sumy 100 EUR/mesiac, ktorú platí svojim rodičom za bývanie. Vážnejšie zdravotné problémy mal. I. nemá. Oprávnené výdavky na mal. dieťa sú preto cca 420 EUR/mesiac. Matka spolu s mal. I. bývajú u matkiných rodičov. Čistý priemerný mesačný príjem matky za rok 2020 po započítaní daňového bonusu na mal. dieťa bol cca 880 EUR. Iné príjmy neboli zistené. Čistý mesačný príjem otca bol zistený vo výške cca 900 EUR. Iné príjmy neboli zistené. Vo vzťahu k výdavkom rodičov, súd považoval nimi prezentované výdavky v zásade za akceptovateľné a účelné, avšak okrem nižšie uvedených výdavkov. Vo vzťahu k sume cca 500 EUR (13.000 CZK), ktorou otec prispieva svojej súčasnej partnerke na chod domácnosti súd uvádza, že ide o značne nadštandardný príspevok, avšak pokiaľ je v ňom zahnuté bývanie otca, jeho strava, elektrina, atď. ešte akceptovateľný. Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou otca, že pokiaľ by si prenajal byt platil by cca 600 EUR/mesiac len nájomné. Je súčasťou rozumného hospodárenia, že rodičia si zabezpečia také bývanie, ktoré spĺňa síce určité štandardy, ale zodpovedá aj ich finančným možnostiam. Príkladom je matka, ktorá si vedela pre seba aj mal. dcéru zabezpečiť bývanie za 100 EUR/mesiac. Bolo tiež zistené, že manželia vlastnia 3-izbový byt v Z., ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Reálne však byt využíva len otec a to prioritne na jeho pobyty s mal. dcérou v obci Z., kde žije otcova rodina. Tento byt je len veľmi príležitostne využívaný na iné účely, napr. formou bartra, keď osoba krátkodobo ubytovaná v tomto byte poskytne svoj byt na rekreáciu otca s mal. I. v inej dovolenkovej lokalite. Otec uhrádza za byt mesačne 150 EUR, čo predstavuje poplatok za služby spojené s bytom a príspevok do fondu opráv a tiež elektrickú energiu 15 EUR/mesiac. Cestná vzdialenosť Z. - Č. je 352 km a Č. - Z. je 264 km, čo je v zásade porovnateľná vzdialenosť, je preto spochybnený argument otca, prečo by sa malo stretávanie s mal. dcérou realizovať práve v Z.. V celkovom kontexte, najmä prihliadnuc na príjmy otca, výdavky, ktoré má s bytom v Z. a vzájomné vzdialenosti Z. - Č. - Z., súd nepovažuje uvedený spôsob využívania nehnuteľnosti v držbe otca za hospodárny a má za to, že znižuje príjmy otca, ktoré by inak mohli byť použité na zvýšenie životnej úrovne mal. I.. Pokiaľ by otec byt prenajímal, či už krátkodobo alebo dlhodobo, vedel by minimálne vykryť náklady spojené s bytom a pravdepodobne by mal aj čistý príjem z prenájmu. Rodičia pôvodne žili v Z., okr. O., v súčasnosti už matka spolu s mal. dcérou žijú v Č., okr. Senec, a otec v Č. G., okres L. - P.. Nemožno konštatovať, že miesto kde v súčasnosti žijú im bolo vnútené, zvolili si ho s prihliadnutím na životné okolnosti. Nemožno preto do plnej miery zohľadňovať vo výške výživného náklady otca, ktoré mu vznikajú s dochádzaním za mal. dcérou. Súd preto tieto náklady otca zohľadnil len čiastočne. Otcom uvádzané tvrdenie, že on už žije v inej rodine, kde jeho partnerka má mal. dieťa, nezakladá otcovu vyživovaciu povinnosť k partnerkinmu dieťaťu. Jedinou vyživovacou povinnosťou otca k mal. dieťaťu je vyživovacia povinnosť voči mal. I.. Súd pri určení výživného zohľadnil aj ten fakt, že mal. I. je zverená do osobnej starostlivosti matky. Na základe uvedených úvah preto súd určil výšku výživného tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
27. Vo vzťahu k návrhom účastníkov, ktorým súd nevyhovel, súd nerozhodoval výrokom o ich zamietnutí, nakoľko v tomto konaní išlo o komplexnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pri ktorej súd nebol viazaný návrhmi účastníkov konania. Súd len pre úplnosť dodáva, že požiadavke matky podmieniť vycestovanie (nie presťahovanie) mal. I. do zahraničia, a to aj do krajiny Európskej únie, v ktorej otec reálne býva, súhlasom matky, nie je v zmysle ustálenej judikatúry možné vyhovieť.
28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právo jedného účastníka na náhradu trov konania voči druhému účastníkovi podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku II. tohto rozhodnutia (§ 122 CMP).
V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. lehoty uvedené v tomto poučení na vykonanie procesného úkonu účastníkom konania do 28.02.2021 neplynú.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.