Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-50-2020.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: xxxxxxx právne zastúpeného: xxxxxx proti žalovanému: xxxxxx právne zastúpenému: xxxxxx, o zaplatenie sumy vo výške 2 689,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.06.2020, sa právna predchodkyňa žalobcu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy. 2. Právna predchodkyňa žalobcu svoju žalobu odôvodnila tak, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorá neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, v dôsledku čoho je úver, poskytnutý na základe nej, bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný sa preto na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to o žalovanú sumu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatila na základe uzavretej zmluvy o úvere, a istinou poskytnutého úveru. 3. Právna predchodkyňa žalobcu namietala, že v uzavretej zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková výška poskytnutého úveru a z tohto dôvodu je v nej nesprávne uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov a výška odplaty prekračuje jej najvyššiu prípustnú výšku. 4. Vo vzťahu k celkovej výške poskytnutého úveru právna predchodkyňa žalobcu namietala, že predmetom financovania poskytnutého úveru ako viazaného spotrebiteľského úveru bola časť kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela s obchodnou spoločnosťou xxxxxxxxxxx. Žalovaný však do celkovej výšky poskytnutého úveru zahrnul aj náklady na doplnky a služby. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že predmetný úver bol poskytnutý na zaplatenie časti kúpnej ceny tovaru a služieb, ktorých dodávateľom je tretia osoba, a to vo výške uvedenej v kúpnej zmluve, uzavretej právnou predchodkyňou žalobcu s ňou, ako aj vo vystavenej faktúre, ktorou bola vyúčtovaná táto kúpna cena. 6. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 7. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. 10. Podľa § 2 písm. g) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 11. Súd vykonal dokazovanie uzavretou zmluvou o úvere, kúpnu zmluvou a faktúrou zo dňa xxxxxxxxxx. 12. Na základe nesporných tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd zistil, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy obchodná spoločnosť xxxxxxxxxxxxxxxxx, ako predávajúci predala právnej predchodkyni žalobcu ako kupujúcej osobné motorové vozidlo vrátane doplnkov a služieb podľa vystavenej faktúry za kúpnu cenu vo výške xxxxxxxxxxx €, pričom časť tejto kúpnej ceny vo výške xxxxxxxxxxxxxx € právna predchodkyňa žalobcu zaplatila tejto obchodnej spoločnosti v hotovosti a časť vo výške xxxxxxxxxxxx € mala byť financovaná poskytnutým úverom na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. 13. Z uzavretej zmluvy o úvere súd zistil, že úver bol poskytnutý vo výške xxxxxxxxxxx € na financovanie osobné motorové vozidlo vrátane doplnkov a služieb, poskytovaných dodávateľom vozidla. 14. Súd teda zistil, že plnenia, ktoré sú predmetom financovania poskytnutého úveru neboli dojednané medzi stranami sporu, ale medzi právnou predchodkyňou žalobcu a treťou osobou. Prijímateľom úhrady za tieto plnenia nebol žalovaný, ale táto tretia osoba. Predmet financovania poskytnutého úveru a jej dodávateľ jednoznačne vyplýva z uzavretej kúpnej zmluvy, z vystavenej faktúry, ako aj z uzavretej zmluvy o úvere. Nie je preto možné konštatovať, že úhrady za uvedené plnenia predstavujú náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom, ale ide o súčasť celkovej výšky poskytnutého úveru. 15. Keďže jediným dôvodom nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a neprípustnej výšky odplaty zaň mala byť podľa tvrdení žalobcu nesprávne uvedená celková výška poskytnutého úveru, možno na základe uvedených skutočností uzavrieť, že ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v uzavretej zmluve o úvere uvedená správne a výška odplaty zaň nie je neprípustná. Neexistuje tu preto dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Na strane žalovaného teda nedošlo ani k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 16. Ďalšie navrhované dokazovanie súd nevykonal, nakoľko na zistenie uvedeného skutkového stavu nebolo potrebné a tento zistený skutkový stav bol dostatočný na rozhodnutie veci. Predovšetkým súd nepovažoval za nevyhnutné vykonanie dôkazu výsluchom právnej predchodkyne žalobcu, nakoľko objasnenie procesu uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere by nemalo vplyv na vyššie uvedené závery súdu. 17. Pre úplnosť súd uvádza, že odvolávanie sa žalobcu na stanovisko NBS a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 je bezpredmetné, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, úhrady za poskytnuté plnenia nie sú nákladmi spotrebiteľa spojenými s poskytnutým úverom. Rovnako nedôvodné je odvolávanie sa žalobcu na rozsudok Okresného súdu Rožňava, nakoľko tento svoje rozhodnutie odôvodnil nejasným vymedzením predmetu uzavretej zmluvy o úvere, v tomto konaní je však obsah a predmet uzavretej zmluvy o úvere, ako aj kúpnej zmluvy jasný a zrozumiteľný. Takisto súd neprihliadol na ďalšie rozhodnutia okresných súdov, ktoré označil žalobca, nakoľko nimi nie je viazaný a nie je v nich žiadnym spôsobom zrejmý dôvod sankcionovania poskytovateľa úveru za prípadné konanie dodávateľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd naopak poukazuje už na svoj skorší rozsudok zo dňa xxxx, č. k. xxxxx, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa xxxx, č. k. xxxxxx, ktorým v obdobnej veci rozhodol rovnako ako v tomto konaní. 18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Vo veci mal plný úspech žalovaný, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. 20. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.