Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CbZm-19-2016.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18CbZm/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX Š. Y., t. č. Ú. W. U. U. E. Ú. W. U. M. I. L. T., V.. W. X, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 5.418 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.418 € spolu so 6 %-ným úrokom ročne zo zmenkovej sumy 5.400 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Na základe žalobcom predloženej zmenky a na základe jeho písomného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX vydal tunajší súd dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz č. k. XXCbZm/XX/XXXX-XX, ktorým žalovanému uložil, aby do 3 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 5.418 € so 6 %-ným úrokom ročne zo sumy 5.400 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal u podpísaného súdu odôvodnený odpor.
2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobca okrem žaloby podal aj trestné oznámenie, v dôsledku čoho bol dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XT/XX/XXXX-XXXX vyhlásený rozsudok, v ktorom súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 4.000 € bez úrokov. Predmetná zmenka bola predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom sa vyjadrili obe strany a bolo zistené, že reálne bola pri jej podpise vyplatená suma vo výške priznanej škody a zmenka je len predmetom zmluvy o tichom spoločenstve. S poukazom na uvedené preto žiadal žalobu zamietnuť.
3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCbZm/XX/XXXX-XX bol zrušený platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. XXCbZm/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Žalobca, ako aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, fotokópie zmenky, platobného rozkazu, odporu, rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
6. Z obsahu žalobcom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou sa žalovaný ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi zmenkovú sumu 5.400 € so splatnosťou XX.XX.XXXX a miestom platenia T.. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené T., XX. E. XXXX a zmenka doposiaľ indosovaná nebola.
7. Žalobca vo svojich prednesoch odmietol tvrdenie žalovaného, poukazujúc na skutočnosť, že trestné konanie, v ktorom mu bola priznaná náhrady škody, nemá súvis s občianskoprávnym konaním, pričom do rozsudku v trestnej veci neboli zahrnuté úroky a ďalšie nepredvídateľné výdaje súvisiace s vecou. Ako súčasne uviedol, v priebehu roka XXXX žalovanému požičal finančné prostriedky na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke vo výške 4.000 €. Žalovaný mu tvrdil, že predmetné finančné prostriedky investuje a následne mu ich zhodnotené vráti, čo však napriek naliehaniu nesplnil. Následne žalovaný na zabezpečenie požičanej sumy vystavil predmetnú vlastnú zmenku, opatrenú doložkou „bez protestu“. Zmenku po splatnosti žalobca predložil na platenie žalovanému, ktorý na výzvy vôbec nereagoval a zmenkovú sumu do dnešného dňa nezaplatil. Preto postihom v súlade s ustanovením § 48 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového žiadal od žalovaného okrem zmenkovej sumy aj šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti - teda odo dňa XX.XX.XXXX, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 18 €.
8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XT/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uznal žalovaného vinným okrem iného aj z toho, že ako jediný konateľ konajúci za spoločnosť H., L.. C.. I.., L. L. Š. XX, XXX XX Š. Y., K.: XX XXX XXX, v období rokov XXXX a XXXX vylákal pod zámienkou investovania a výhodného zhodnotenia finančných prostriedkov cestou spoločnosti J. O. M. N., K. F. Z., so sídlom Z. Q. Z., V. U., L.. U. E. M. J. od N. Y. bez uzatvorenia zmluvy v mesiaci R. XXXX sumu 4.000 €, pričom doposiaľ žiadne peniaze nevrátil, čím tak pre N. Y., bytom V. XXX, spôsobil škodu v uvedenej výške a po rozhodnutí o vine a treste uložil žalovanému podľa § 287 ods. l Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu aj poškodenému žalobcovi vo výške 4.000 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
9. Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
10. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
11. Podľa čl. I. § 48 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenový a šekový, ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
12. V občianskom súdnom konaní, posilnenom zásadou kontradiktórnosti, majú účastníci dôkaznú povinnosť, vyplývajúcu im z ustanovení článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), t. j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena.
13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
15. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
19. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, mal súd za preukázané, že v tomto konaní je možné žalobcovi priznať právo vyplývajúce mu z predloženej zmenky iba v čiastočnom rozsahu.
20. Ako vyplýva z ustanovenia čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona, tento paragraf ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností a vzťahov, z ktorých zmenka povstala.
21. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v podanom odpore bolo úlohou súdu v konaní preskúmať kauzálne námietky vznesené žalovaným, ktoré súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako dôvodné.
22. Postupom podľa § 17 zmenkového a šekového zákona, argumentom a contrario, vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné ako tzv. kauzálne námietky, založené na vzťahoch, z ktorých zmenka povstala.
23. Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu. Vlastná zmenka predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nielen existenciu zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu, pričom pre určenie, aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú, je podstatný práve jej skriptúrny obsah, teda forma, akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili.
24. Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal spôsobilý zmenkový dlžník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlžník zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna úprava pripúšťa. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom, v dôsledku čoho súd konštatuje, že nie je možné posúdiť právne vzťahy zo zmenky výlučne abstraktne, teda samotné predloženie zmenky v súlade s jej abstraktným charakterom bez ďalšieho ešte nezakladá úspech a priznanie nároku. To súvisí so skutočnosťou, že v tomto konaní boli legitímne uplatnené kauzálne námietky zo strany žalovaného, pričom aj cez tvrdenú funkciu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu zo strany žalobcu došlo k nastoleniu potreby skúmania kauzality.
25. Žalobca skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa tvrdenej kauzy ničím nespochybnil ani ich vyslovene nepoprel, iba v podstate poukázal na jej formálnu abstraktnosť a zabezpečovaciu funkciu, na
zabezpečenie požičanej sumy, ako aj na doposiaľ nepriznané úroky, prípadne ďalšie nepredvídateľné výdaje súvisiace s vecou.
26. V konaní o námietkach dlžníka k nárokom zo zmenky dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, teda ak chce byť žalovaný v konaní úspešný, musí ich preukázať. Formálna abstraktnosť zmenky totiž znamená, že zmenka jej vystavením zakladá abstraktný a nesporný záväzok, právo v nej inkorporované vzniká nezávisle od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia a jej majiteľ nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej zmenky. Zmenkový zákon pritom žalovanému síce priznáva námietky založené na jeho osobných vzťahoch k majiteľovi zmenky a pri neindosovanej zmenke teda aj kauzálne námietky voči prvému majiteľovi (remitentovi) zmenky, avšak v takom prípade žalovaná osoba (podpísaný) musí dokazovať, že záväzok jej z kauzálneho vzťahu celkom alebo z časti nevznikol, a preto zmenečný nárok majiteľa zmenky nie je dôvodný.
27. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v tomto konaní cestou kauzálnych námietok spochybňoval kauzálny vzťah, a to vzhľadom na súdom právoplatne priznaný nárok žalobcu na náhradu škody v rámci konania pod sp. zn. XT/XX/XXXX, v ktorom sa kryje priznané plnenie v rozsahu 4.000 € s nárokom vyplývajúcim z predmetnej zmenky, nakoľko na základe nesporných tvrdení strán konania oba uplatnené nároky, teda zo zmenky, aj nárok na náhradu škody, vychádzajú zo zmluvy o pôžičke sumy 4.000 € v priebehu roka XXXX, teda z rovnakej právnej skutočnosti. Keďže kauzálny záväzok, zabezpečený zmenkou, bol rozhodnutím v predmetnom trestnom konaní právoplatne vysporiadaný v rozsahu 4.000 €, žalobca sa tak domáha de facto duplicitnej náhrady kauzálneho záväzku žalovaného v uvedenom rozsahu, čo je neprípustné. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na ostatné nároky žalobcu zo zmenky, teda na dôvodnosť zvyšnej zmenkovej sumy vo výške 1.418 €, 6 %-ných zmenkových ročných úrokov zo zmenkovej sumy 5.400 € odo dňa nasledujúcom po zročnosti zmenky (XX.XX.XXXX) do zaplatenia, ako aj na odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (XX €), podľa ustanovení § 48 zákona č. 191/1950 Zb.
28. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané skutočnosti týkajúce sa kauzy predmetnej zmenky a jej zabezpečovací charakter bol dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) zo strany žalovaného v rozsahu 4.000 € úspešne spochybnený, resp. vylúčený, a teda žalovaný v danom rozsahu úspešne uniesol dôkazné bremeno námietky kauzality tejto zmenky. Na základe uvedeného preto súd, po osvedčení rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa predmetného právneho vzťahu, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v rozsahu nad sumu 1.419 € a príslušenstva zo zmenky v konaní neúspešný, avšak v čase podania žaloby (XX.XX.XXXX) ešte nemohol mať vedomosť o výsledku rozhodovania o nároku na náhradu škody v trestnom konaní (právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX), a teda v čase podania žaloby bol žalovaný nárok dôvodný, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za úkony právnej služby uskutočnené v konaní v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, ku dňu právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.