Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Pc-4-2020.pdf
PDF · 123.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou, v právnej veci navrhovateľky 1/ L.. O. O., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, D. 2/ O.. H. S., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D. 3/ R. M., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, L., všetky navrhovateľky v konaní zastúpené O.. M. B., advokát so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom proti odporcovi H. G., nar. X.X.XXXX, bytom O. W. nad S., t. č. Y.-F. n. o., X. XXX, X., o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľkám 1/, 2/, 3/ voči odporcovi n e u r č u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľky návrhom doručeným súdu dňa 17.2.2020 žiadali aby súd neurčil ich vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Uvedený návrh odôvodnili tým, že ich spomienky na spolužitie s odporcom ako otcom sú veľmi bolestivé. Od útleho detstva prevládajú negatívne skúsenosti spojené s alkoholom, telesnými trestami, vulgárnym vyjadrovaním a psychickým týraním. O ich výchove ako detí nemôže byť zo strany odporcu ani reč. Od detstva sa im venovala len mama, ktorá sa vždy snažila celú situáciu zachrániť a ochrániť ich pred fyzickým týraním. Agresivita odporcu sa prejavovala aj pri bežných aktivitách, ako boli domáce úlohy, domáce práce, pričom pod vyhrážkou ďalšieho telesného trestu im odporca zakazoval o tom hovoriť pred mamou. Keď mal odporca zlú náladu alebo mu chýbal alkohol, tak si to vybíjal na nich deťoch. Napríklad ich v mrazivej zime vyhnal z domu len v pyžame a prezuvkách so smeťami. Takýchto praktík mal veľa. Opitého ho často zdvíhali zo zeme a po príchode domov nasledoval opäť telesný trest v podobe bitky a kriku. Boli to pre nich veľmi ponižujúce skúsenosti. Ako deti sa hanbili pred susedmi, kamarátmi a spolužiakmi. Bitky sa stupňovali až do momentu odpadnutia alebo pomočenia. Keď mu jedna z nich odmietla kúpiť cigarety, zlomil jej za to nos. Vyhrážaniu z jeho strany zabitím a samovraždou sa im tiež nevyhli. Navonok sa pritom odporca javil ako veľmi zábavný a spoločenský človek, ale keď sa zavreli dvere na byte, začal psychický teror. Či mali čo jesť a čo si obliecť ho vôbec nezaujímalo. Tak ako priniesol výplatu domov, tak ju aj na druhý deň odniesol a nielen svoju, ale postupne aj maminu. Nikdy nevedeli, čo bude ďalší deň. So strachom chodili zo školy domov. Mama v tej dobe pracovala ako servírka a často krát sa stávalo, že nebola doma, keď ju najviac potrebovali. Tieto veci boli ich bežnou súčasťou ešte pred rozvodom. Po rozvode začala ďalšia etapa zamykania dverí na detskej izbe, kde s nimi musela existovať aj mama. Kopanie do dverí a vulgárne nadávanie boli bežné praktiky odporcu, či už to bolo cez deň alebo v noci. Vyspať sa bolo veľmi náročné. Agresivita sa stupňovala a samé sa domov ani neodvážili, vždy čakali jedna na druhú. Odporca im robil aj ďalšie problémy, ktorými im znepríjemňoval žitie v jednom byte. Či už to bolo znefunkčnenie pračky, televízoru, mikrovlnky alebo vyprázdnenia potravín z chladničky. Všetko si museli schovávať. Nielen, že sa zamykali v izbe, ale aj v kúpeľni, kde ich sledoval cez kľúčovú dierku a vykrikoval vulgarizmy. Mama sa ich snažila uchrániť aj pred tým, ako fyzicky napádal ju a pred rozvodom sa to celé iba vystupňovalo. Stali sa
svedkami toho, ako ju chytil pod krk, pridusil a odhodil. Útočil aj od chrbta, kedy sa nemohli brániť, ako keď napadol mamu a tak silno ju udrel do hlavy, až odpadla. Tým čím sú dnes, nevďačia odporcovi, ale iba ich mame. To celé malo vplyv na ich životy a dodnes má. Najmladšia z nich (navrhovateľka 3/), kvôli odporcovi ušla z domu. V súčasnosti už majú všetky tri usporiadané životy, založili si milujúce rodiny a bezpečný domov. Svojim deťom chcú dať krajšie detstvo, než mali ony pri odporcovi. Jediné šťastie bola a je pre nich ich mama, ktorá ich podporila a stála pri nich.
2. Výzvou zo dňa 23.1.2020 ich mesto W. nad S. vyzvalo, aby ako dcéry odporcu podľa § 66 zákona o rodine uhradili čiastku 550,- EUR za obdobie od 22.1.2020 do 22.2.2020, pričom ďalšie zabezpečenie sociálnych služieb majú konzultovať s CSS F., X. X., a ak tomu nevyhovejú, tak mesto W. nad S. uplatní svoju pôsobnosť a v správnom konaní rozhodne o ich povinnosti zaopatrených plnoletých detí platiť úhradu za sociálne služby, čím majú byť navýšené náklady v danej veci. Uvedenej výzve nerozumejú a nechápu, prečo by si mali voči odporcovi plniť vyživovaciu povinnosť, keď on sám si ju riadne neplnil, a práve naopak, svojím správaním voči nim ako vlastným pokrvným deťom poprel všetky právne ako aj morálne zásady starostlivosti o deti. Preto takúto povinnosť namietajú. Pokiaľ mesto W. nad S. potrebovalo v súvislosti s odporcom súčinnosť, tak túto mu ako najbližšia rodina poskytli, najmä sa jednalo o vystavenie osobných dokladov tak, aby si odporca mohol požiadať o dôchodok. V žiadnom prípade však nežiadali o zabezpečenie sociálnej služby v zariadení pre odporcu, ako sa to nepravdivo uvádza vo výzve z 23.1.2020, keďže po veľmi zlých skúsenostiach a traumách z minulosti je odporca pre nich úplne cudzím človekom. Vedia nepopierajú, že je ich otcom, ale to je všetko. Nič k nemu necítia a pre pokazené detstvo ani už nikdy cítiť nebudú.
3. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že ho mrzí, že si jeho dcéry odnášajú z ich spoločné spolužitia tieto trpké spomienky a zážitky a dúfa, že mu budú môcť raz odpustiť. Dúfa, že si spomenú aj na iné spomienky s ním spojené.
4. Na podaný návrh reagoval aj Mestský úrad W. nad S. ktorý uviedol, že odporca je občan odkázaný na pomoc inej osoby so stupňom odkázanosti č. VI. Nemá vlastný príjem, čaká na rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku. Sociálnu službu mu hradí mesto W. nad S. z rozpočtu mesta, ktoré zabezpečilo poskytovanie sociálnej služby odporcovi v zariadení F., X.. Odporca si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom plnil, tak by si ju mali plniť aj ony voči nemu.
5. Na vyjadrenie mestského úradu reagovali navrhovateľky, ktoré v stanovisku zo dňa 7.12.2020 poukázali na znenie § 73 ods. 6 a 8 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách z ktorého je zrejmé, že uvedený zákon pozná situáciu, keď prijímateľ sociálnej služby nemá taký príjem, ktorý by postačoval na úhradu za sociálnu službu, no napriek tomu mu táto sociálna služba bude poskytnutá, teda jej poskytnutie nemôže mu byť odopreté z dôvodu nedostatočného príjmu. Poskytli mestu W. nad S. všetku potrebnú súčinnosť k tomu, aby odporca získal príslušnú dávku, na ktorú mal vzhľadom na odpracované roky nárok, teda dôchodok, a to sprostredkovaním vystavenia občianskeho preukazu, bez ktorého odporca nemohol o dôchodok požiadať. Po jeho vystavení mesto W. nad S. začalo vo veci konať a zabezpečilo mu priznanie dôchodcovskej dávky. Preto aj keď sa odporca voči navrhovateľkám v minulosti správal tak, ako sa správal, pričom zo súčasného pohľadu môžu jednoznačne tvrdiť a trvať na tom, že ich ako svoje deti odporca týral, tak aj napriek týmto veľmi negatívnym skúsenostiam s odporcom mestu W. nad S. poskytli potrebnú súčinnosť, bez ktorej by odporca nemohol poberať od Sociálnej poisťovne dôchodok. Mesto W. nad S. im vyčíta, že sa o neho ako deti nestarajú. V písomnom návrhu na súd jednoznačne a v dostatočnej miere popísali, ako sa k nim odporca celý život správal, ako ich "vychovával". Mesto W. nad S. tieto ich nesporné tvrdenia bez akéhokoľvek dôvodu ignoruje, nerozumejú ako mohlo mesto v svojom vyjadrení napísať, že si odporca plnil vyživovaciu povinnosť voči nim. Skutočnosť bola pritom presne opačná, vyživovaciu povinnosť si voči nim riadne neplnil. Ako alkoholik prepil celú výplatu, ktorú priniesol domov. Postupne míňal všetky peniaze. Privyrábal si aj na "fuškách" a z tých peňazí nikdy nič nevideli, teda okrem opitého odporcu. Odporca mal dokonca súdom nariadené prispievať jednej z nich na štúdium na vysokej škole. Ani toho nebol schopný. Nevedia, prečo pracovníci mesta W. nad S. zavádzajú a hovoria nepravdu. Mesto W. nad S. vôbec nepozná ich pomery a situáciu. Nemá najmenšie právo súdiť ich a písať nepravdy na ich adresu. Obete domáceho násilia by mali byť ušetrené od ďalšej psychickej ujmy, namiesto toho sa však mesto postavilo na stranu odporcu, len kvôli mestskému rozpočtu. Systém by mal ľudí v núdzi chrániť a nie na nich útočiť. Skutočnosti, ktoré v návrhu popísali, potvrdzujú aj lekárske správy a nálezy predložené samotným odporcom. Žalúdočné vredy, nekrózy prstov a ďalšie vážne zdravotné následky boli spôsobené výlučne odporcovým ťažkým alkoholizmom.
6. V tejto súvislosti súd uvádza, že na vyjadrenie Mestského úradu W. nad S. zo dňa 20.03.2020 (čl. 25) súd neprihliadal, nakoľko mestský úrad nie je účastníkom predmetného konania. Ako vyplynulo z vyjadrenia odporcovho ošetrujúceho lekára O.. U. P. - odporca nebol zbavený svojprávnosti, je mobilný s pomocou dvoch osôb a je spôsobilý samostatne konať pred súdom (čl. 33).
7. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020 vykonal súd dokazovanie výsluchom navrhovateliek. Uvedené výpovede navrhovateliek (t. j. zápisnica z pojednávania) spolu s otázkami na odporcu a vyjadrením navrhovateliek vo vzťahu k vyjadreniu Mestského úradu W. nad S. boli doručené odporcovi na vyjadrenie. Odporca na tieto listiny žiadnym spôsobom nereagoval, napriek tomu, že ich prevzal do vlastných rúk. Na pojednávaní konanom dňa 9.2.2021 vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu/ ako aj listinami tvoriacimi obsah spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7C/200/2003 a 19C/108/2006 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Navrhovateľka 1/ vo výpovedi uviedla, že ony od začiatku a v podstate stále mali s odporcom veľmi ťažký život, ponižoval ich, hovoril im, že sú chudery, nech skapú. Taktiež cez kľúčovú dierku ich v kúpeľni špehoval a vykrikoval po nich. Bil ich tak, že sa od strachu až pomočovali. V prípade, že doniesli zlé známky zo školy, museli ísť do kuchyne po varechu a s tou ich potom zbil. Toto celé sa časom stupňovalo až tak, že keď boli väčšie tak sa zamykali v izbe. Spočiatku spolu s mamou si odkladali peniaze z výplaty do spoločnej kasy, no neskôr ich už všetky brával odporca a míňal na svoje potreby. Prvý bicykel, ktorý mala jej kúpila mama z peňazí, ktoré si pred odporcom ukrývala do rôznych skrýš, ako napr. do modlitebnej knižky atď. Chodil aj na fušky, no peniaze z týchto zárobkov taktiež do spoločnej domácnosti nedoniesol. O spoločných dovolenkách nemôže byť ani reči a to nie že k moru, ale o žiadnych. Na prvú dovolenku išli keď už aj ona zarábala, platili ju spolu s mamou. Zobrali na túto dovolenku aj odporcu ale tam tiež po nej len vykrikoval, nech mu donesie pivo. V čase keď táto situácia vrcholila v súvislosti s rozvodom ich rôzne psychicky vydieral napr. tým, že im prišiel ukázať tabletky, že sa ide otráviť do spálne. Odišiel, ale potom prišiel o chvíľu za nimi, že prečo za ním neprišli. Ľudia ich upozorňovali, že opitý leží na chodníku, tak ho išli zdvihnúť. Hanbili sa pred spolužiakmi ako aj susedmi. Keď ho v takomto stave doniesli domov aj z toho bolo zle. Požičiaval si peniaze od kadekoho, aj od jeho brata a keď ich ten prišiel pýtať naspäť tak všetky museli čakať nastúpené v byte na chodbe, niekedy aj do 22.00 hod.. Vyhadzoval ich z domu, posielal vyniesť smeti v snehu len v papučkách, nemohli sme sa ani obliecť. Následne sa rodičia rozviedli. Spolu s mamou mu hľadali náhradné ubytovanie, taktiež bol aj vyplatený z bytu. Toto náhradné ubytovanie mu našli, prenajímateľom bola spoločnosť Prometeus a nájomná zmluva bola z 06.09.2005. Zaplatili za neho aj zálohu, no keďže tam došlo k poškodeniu vecí, z tejto zálohy im nebolo vrátené nič. Vo vzťahu k telesným trestom uviedla, že ich bíjaval varechou. Keď sestre zlomil nos a ona sa ho spýtala prečo, povedal že si sama buchla hlavu o stôl. Voči nej nebol odsúdený za trestný čin. Voči nej mu nebola uložená vyživovacia povinnosť. Medzi ľuďmi bol odporca veľmi zábavný človek, no doma to bol presný opak, on keď dostal amok z deficitu alkoholu, bolo to neopísateľné. Odporca pil alkohol každý deň, ak sa aj stalo, že nejaký deň vynechal, bolo z dôvodu že bolo pred výplatou a on nemal peniaze. Kazil im veci, napríklad pračku, alebo na Vianoc im znefunkčnil televízor, boli zamknuté v izbe, tam mali televízor a on im znefunkčnil ten kábel, ktorý viedol k nemu. Prečo takto odporca konal, nevie, domnieva sa, že len aby bolo zle, stále im hovoril, že sú chudery a že skončia na ulici. Odporca je pre ňu cudzí človek, odkedy odišiel z domu sa raz videli a to v čase keď kočíkovala svojho syna, no to sa len obišli ako cudzí ľudia. Odporca nemá záujem ani o svoje vnúčatá.
9. Navrhovateľka 2/ vo výpovedi uviedla, že ony už ráno vstávali so strachom, nevedeli čo ich čaká, nevedeli ako to bude prebiehať kým sa dostanú do školy. Všetko robili pomaličky, potichučky, aby odporcu nezobudili. Ono to bolo akoby bol stále opitý a vtedy bol zlý. Do školy chodievali samé, chodili do rovnakej školy, takže chodili spolu. Po škole sa vždy čakali, báli sa ísť samé domov. Keď prišli, išli hneď do izby, aby boli spolu a tam si potichučky robili úlohy a čakali čo bude. Vyzerali z okna, či už odporca ide, či nejde, či ide rovno, alebo ho tacká. Ak náhodou prišla domov skôr mama, to bolo lepšie a bolo to ako sviatok. Keď však následne prišiel odporca, vznikali medzi rodičmi hádky a to aj kvôli nim, lebo mama ho k nim nechcela pustiť. Ak neprišla prvá mama, stále len sledovali rôzne signály a indície, na ktoré už boli vycvičené, ako napr. výťah či zastaví na našom poschodí, alebo pôjde ďalej, ak zastaví na našom poschodí, či bude znieť hrmot, keď bude z neho vychádzať, ako bude odomykať dvere, toto všetko boli signály, ktoré im indikovali čo sa bude diať. Ohľadom telesných trestov uviedla, že to nebola len varecha, ale aj remeň, topánky aj žufanka, lyžica, skrátka, čo chytil v byte, tým nás bil. Z toho ako
ich odporca bíjaval mali aj modriny, ale to bola doba, keď sa takéto veci ešte neriešili. Chodievali aj na rodinné oslavy, no bolo to hrozné, pretože na nich sa odporca vždy opil a ony boli tie ktoré ho museli doviesť domov a čakať čo bude. Odporca mal voči nej vyživovaciu povinnosť, táto bola stanovená aj súdom, no túto si riadne neplnil. Niečo jej zaplatil ale potom už neplatil vôbec. Najskôr jej volal, že nemá, že si to doplatí neskôr, ale nedoplatil a nemalo zmysel to dávať na súd. Z toho ako ich odporca bíjaval sa aj pomočila, mala vtedy približne 11 rokov a stalo sa to tak, že odporca ich vždy poslal pre to náradie s ktorým ich chcel zbiť a ona odpadla vlastne cestou pre tento nástroj. Alkoholické nápoje užíval neustále. Odporca neustále znefunkčňoval veci v domácnosti, nakoľko mal pocit, že to čo kúpil on to je iba jeho. Niečo také ako spoločná domácnosť, to nefungovalo. Takto si napr. zobral rádio, mikrovlnku, TV, fritézu do spálne a zamkol si to tam, aby to nemohli používať. Odporca je pre ňu cudzí človek, nestretávajú sa, nejavil záujem a ani nejaví, o nich ani o vnúčence. Má pocit, že ako mohol ušiel do Českej republiky, možno sa bál ohľadom toho výživného, čo si voči nej neplnil.
10. Navrhovateľka 3/ vo svojej výpovedi uviedla, že to čo sa dialo sa nedá opísať, tam sa človek od rána do večera len bál, napr. aj vôbec si srknúť z teplej polievky, to ak sa náhodou stalo, už mali žufanku na čele. Niekedy v čase keď navštevovala strednú školu, sa vrátila zo školy domov a chcela sa najesť. Odporca samozrejme z kuchyne na balkón vykrikoval na mamu, že je ku..., chudera kvašovská, na čo povedala, že tu sa človek nemôže ani v kľude najesť. Na to ju chytil a otrieskal jej hlavu o stôl. Potom chodila s chrastou pod nosom a rozrazenou perou. No ony boli na takéto správanie zvyknuté, pre ňu to bolo normálne a ony si mysleli, že je to všade tak. Bála som sa kam to až zájde a tak ušla z domu. Prestala si vážiť samú seba, aj bola odsúdená za drobné krádeže, vôbec nerozmýšľala nad tým čo bude, nachvíľu sa odcudzila aj so sestrami. Už je to ale dobré, našli si k sebe cestu a je rada, že ich má a že držia spolu. Skrátka bitky a pomočovanie boli u nich na dennom poriadku. Voči nej nebola odporcovi uložená súdom vyživovacia povinnosť, nebol odsúdený za trestný čin voči nej hoci vtedy keď jej zlomil nos ho chcela udať na políciu, no mamina ju poprosila, aby nechodila. Odporca pil hádam každý deň, on mal alkoholizmus aj psychopatiu dokopy. Jeho to bavilo, jeho skrátka bavilo dokazovať im, že on je ten silný. Vo vzťahu k odporcovi cíti veľkú nenávisť, nakoľko on ubližoval im a ubližoval aj mame. Do času kým mohla mama trpieť potichu, tak aj trpela a to za zavretými dverami ju bíjaval v spálni, ale keď boli väčšie už bíjaval aj ich.
11. Z rodných listov vyplýva, že navrhovateľky sú dcérami odporcu.
12. Z prepúšťacej správy Interní kliniky 3. LF UK a Thomayerovy nemocnice v Prahe k 9.12.2019, prijímacej správy Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica zo dňa 9.12.2019 a z prepúšťacej správy NsP Ilava, n.o. zo dňa 22.1.2020 súd zistil, že odporca bol v 12/2019 preložený z internej kliniky Praha na neurologické oddelenie NsP Pov. Bystrica. Počas hospitalizácie na int. Odd. Praha realizované boli komplexné vyšetrenia s následným vývojom centrálnej ľavostrannej hemiparézy, dyzartrie. CT mozgu bez známok ak. ischémie či hemoragie, USG karotídy bez známok hemodynamicky závažnej stenózy. Podávaná antikoagulačná terapia s následným krvácaním, melénou, hematúriou. Za účelom pokračovania liečby a k rehabilitácii bol pacient preložený na ODCH Ilava. Klinický stav pacienta sa postupne upravil, hybnosť sa zlepšila. Pokračovali v doporučenej terapii a ošetrovateľskej liečbe. Počas hospitalizácie bola pre nález baktérii v moči podávaná antibiotická terapia. Pacient bol postupne vertikalizovaný za pomoci G aparátu, t. č. pacient prejde okolo postele sám, za pory prejde kratšie vzdialenosti, pretrváva chabá paréza. Stav odporcu vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, pomoc a usmernenie pri bežných činnostiach. Mesto Dubnica nad Váhom vyhotovilo posudok o odkázanosti na sociálnu službu, s tým, že stupeň odkázanosti odporcu je č. VI. Rozhodnutím zo dňa 9.1.2020 Mesto Dubnica nad Váhom rozhodlo, že odporca spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Následne výzvou zo dňa 23.1.2020 vyzvalo Mesto Dubnica nad Váhom navrhovateľky 1/
- 3/ na úhradu za poskytovanú sociálnu službu odporcovi v zmysle vyživovacej povinnosti podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V opačnom prípade uplatní mesto svoju pôsobnosť a v správnom konaní rozhodne o povinnosti navrhovateliek v správnom konaní platiť úhradu za sociálne služby.
13. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7C/200/2003 súd zistil, že sa jedná o rozvodový spis rodičov navrhovateliek, a teda ich matky a odporcu. Návrh na rozvod podala matka navrhovateliek a ako dôvody uviedla povahové vlastnosti odporcu a jeho sklony k požívaniu alkoholu. Často sa stáva, že prichádza domov pod vplyvom alkoholu a je voči nej a dcéram vulgárny a agresívny. Ona aj dcéry sa mu preto vyhýbajú, boja sa ho. V alkoholickom opojení sa často vyhráža jej aj dcéram (najmladšia dcéra preto hneď po skončení strednej školy odišla z domu). Odporca používa vulgárne nadávky. Tieto
prejavy správania sa v nej budia obavy a preto s ňou doma musí byť vždy jedna z dcér. Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2004 navrhovateľka zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Odporca uviedol, že si vypije ako každý iný. Čo sa týka vulgárností, je to obojstranné. Navrhovateľku nikdy neudrel, čo sa týka dcér, niektorá dostala ale nie tak, aby jej ublížil. Rozsudkom č. k. 7C/200/2003-13 zo dňa 13.2.2004, právoplatným dňa 5.3.2004 bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
14. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19C/108/2006 súd zistil, že sa jedná o návrh na určenie výživného navrhovateľky 2/ voči odporcovi. V návrhu okrem iného uviedla, že odporca si voči nej plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne - počas školského roka 2005/2006 uhradil výživné len za 3 mesiace a od decembra 2005 jej výživné neuhradil vôbec. Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2006 odporca uviedol, že je pravdou, že navrhovateľke dlhuje za predchádzajúce obdobie výživné. Na uvedenej pojednávaní došlo k schváleniu zmieru uznesením č. k. 19C/108/2006-18 právoplatným 7.10.2006, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať navrhovateľke 2/ na výživu sumou 2 500 Sk mesačne s účinnosťou od 1.9.2006.
15. Rozhodnutím Obvodného úradu v Trenčíne, odbor všeobecnej vnútornej správy bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §-u 49 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch, na tom skutkovom základe, že dňa 11.2.2005 v presne nezistenom čase v mieste trvalého bydliska, vybral z automatickej práčky sitko zachytávajúce nečistoty, čím znemožnil svojej bývalej manželke O. G. pranie v práčke a v ten istý deň okolo 17.00 hod keď bývalá manželka sitko žiadala vrátiť, kričal na ňu a oplzlo jej nadával a keď ho na jeho správanie upozornila dcéra - navrhovateľka 2/, taktiež jej oplzlo nadával, čím ju urazil na cti. Za uvedený priestupok bola odporcovi uložená pokuta 300 Sk. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odporca sa k uvedenému skutku priznal.
16. Ďalšie navrhnuté dôkazy súd nevykonal. Súd nežiadal spis č. j. 150/2005-00934-Tu z Obvodného úradu v Trenčíne nakoľko rozhodnutie o priestupku tvorí obsah spisu. Taktiež nevykonal dôkaz výsluchom matky navrhovateliek a to aj vzhľadom k súčasnej epidemiologickej situácii s ohľadom na vek a zdravotný stav svedkyne ako aj s ohľadom na to, že tento výsluch nebol potrebný pre rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 66 zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
19. Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
20. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak.
22. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z., prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť len časť úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak. Prijímateľ sociálnej služby podľa prvej vety nie je povinný ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu platiť zvyšnú časť úhrady za sociálnu službu.
23. Podľa § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. 42) Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z., ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.
25. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení výrok rozhodnutia spočívajúci v neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa (v tomto prípade navrhovateliek 1/ - 3/) vyplýva priamo z dikcie zákona ( §73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z.). V zmysle uvedeného sa navrhovateľky domáhajú uplatnenia svojho práva v súlade so zákonom, nakoľko v opačnom (obvyklom) prípade by odporca ako navrhovateľ nemusel podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľkám nikdy.
26. Právo a povinnosť vychovávať svoje deti zaberá v hierarchii rodičovský práv prvé miesto. Zákonodarca okrem iného vyjadril túto prioritu a spoločenský význam rodičovskej výchovy aj v systematike zákona. O výchove detí hovorí vždy na prvom mieste. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje aj čl. 41 Ústavy SR. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú starostlivosť. Rodiča majú povinnosť brániť negatívnym vplyvom, ktoré môžu v modernej spoločnosti na dieťa pôsobiť. Rodičia majú výchovu dieťaťa smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových a fyzických schopností, k výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam, k výchove zameranej na prípravu dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa.
27. Z ustanovenia § 66 zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov, súlad s dobrými mravmi.
28. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Pre prekážku rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Z textu ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť.
29. Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii vyššie uvedených právnych predpisov súd zistil, že účastníci sú v rodinnoprávnom vzťahu (dcéry - otec), navrhovateľky sú schopné samé sa živiť, sú
vydaté a majú svoje vlastné domácnosti. Odporca bol na základe posudku ktorý dalo vypracovať Mesto Dubnica nad Váhom zaradený do VI. stupňa odkázanosti a splnil podmienky na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Výška dôchodku odporcu nepokrýva náklady jemu poskytovaných sociálnych služieb. Súd ďalej na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru že uloženie vyživovacej povinnosti navrhovateľkám voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
30. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že odporca ako otec navrhovateliek tieto nevychovával, neučil sa s nimi, nestaral sa o ne v žiadnom smere, nebol im oporou v čase dospievania. Naopak, už od útleho detstva im svojím správaním vytváral doma prostredie plné agresie, alkoholu, ničenia vecí, vulgárnych nadávok a fyzických trestov. Z výpovedí navrhovateliek vyplýva, že odporca ich dlhodobo bíjaval a to až tak že sa pomočovali. Navrhovateľke 3/ buchol tak hlavou o stôl, že jej rozrazil peru, vyhadzoval ich z domu, posielal vysypať smeti v snehu len v papučkách, nadával im. Bíjaval ich varechou, remeňom, topánkami, „žufankou“, lyžicou, skrátka čímkoľvek čo chytil do ruky. Celé toto obdobie sa podpísalo aj na ich psychickom vypätí. Navrhovateľka 2/ keď ju odporca poslal pre nástroj ktorým ju mal zbiť, toto už nezvládla a odpadla. Mala vtedy 11 rokov. Je až nepredstaviteľné aby sa dospelý človek, naviac v postavení rodiča, ktorý má svojim deťom vytvoriť bezpečný domov, správal spôsobom aký popisovali navrhovateľky. Traumatické zážitky navrhovateliek s odporcom boli natoľko silné, že si ich v dušiach ponesú navždy, bez ohľadu na to koľko času od týchto udalostí uplynulo. Uvedené bolo zrejmé aj zo samotného pojednávania keď už len spomínanie na praktiky odporcu spôsobovalo navrhovateľkám silné psychické vypätie. Správanie odporcu ako oprávneného možno preto jednoznačne charakterizovať ako správanie, ktoré spôsobilo stratu práva priznať mu od navrhovateliek výživné.
31. Súd záverom zdôrazňuje, že návrh ako aj výpovede navrhovateliek boli odporcovi doručené do vlastných rúk, pričom žiadne z opísaných udalostí odporca nepoprel ani nerozporoval.
32. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, a teda tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.