Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-39-2020.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. C. XXXX/XX, B., 2/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H.. H. XXXX/ X, B., o zaplatenie sumy 238,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 238,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- Eur od 13.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 18.11.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 238,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- Eur od 13.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 medzi postupcom: Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými dňa 13.10.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení zákonov. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 238,25 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 200,- Eur, z riadneho úroku vo výške 15,29 Eur, z úroku z omeškania vo výške 3,25 Eur, z poplatkov vo výške 19,- Eur a sankčných poplatkov vo výške 0,71 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky nevykonali žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 238,25 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 200,- Eur a ostatného príslušenstva vo výške 38,25 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 13.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o postúpení zo dňa 12.12.2017, Prílohu k zmluve o postúpení, Zmluvu zo dňa
13.10.2016, Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.02.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Výzvu zo dňa 09.01.2016, Platobnú históriu, Oznámenie o postúpení zo dňa 05.01.2018, Pokus o zmier zo dňa 06.11.2019.
3. Žalovaným bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 16.12.2020 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). K žalobe sa žalovaní nevyjadrili.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 09.02.2021, keď súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinami, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka a žalovaní v 1. a v 2. rade uzatvorili na základe žiadosti zo dňa 13.10.2016, akceptovanej dňa 13.10.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazali platiť v mesačných splátkach vo výške 31,24 Eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby 27 %, pri RPMN 31,12 %, priemernej RPMN 31,71 %, výške odplaty 27 %, s dátumom prvej splátky 20.11.2016 a počtom splátok 7 a celkovou čiastkou, ktorú má klient uhradiť pri predpokladaných nákladoch vo výške 218,68 Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a cenník služieb. Nakoľko žalovaní úver riadne a včas nesplácali, právny predchodca žalobcu ich listom zo dňa 09.01.2017 vyzval na úhradu dlžnej sumy 82,08 Eur (č.l. 53 a č.l. 54). V zmysle výzvy sa žalovaní dostali do omeškania dňa 20.11.2016. Následne právny predchodca žalobcu žalovaným listom zo dňa 06.02.2017 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 04.02.2017 a vyzval ich na zaplatenie sumy 236,92 Eur (č.l. 31 a č.l. 32).
6. Právny predchodca žalobcu postúpil zmluvou zo dňa 12.12.2017 na žalobcu pohľadávku voči žalovaným, o čom žalovaných upovedomil listom zo dňa 05.01.2018 (č.l. 56). Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 15) vyplýva identifikácia pohľadávky voči žalovaným, ako poskytnutá suma 200,- Eur, zostatok istiny vo výške 200,- Eur, úrok vo výške 15,29 Eur, úrok z omeškania vo výške 3,25 Eur a poplatkov vo výške 19,71 Eur. žalovaní sa dostali do omeškania hneď s prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2016, nakoľko nezaplatili žiadnu sumu.
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej len „ZoBankách“) účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka) a žalovaní uzatvorili dňa 13.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej „zmluva“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaní ako spotrebitelia - fyzické osoby nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Taktiež nebolo sporné, že na základe zmluvy boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur, ktoré nesplácali riadne a včas v súlade so zmluvou, pričom do podania žaloby nezaplatili na istinu žiadnu sumu.
21. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu na nebankovú spoločnosť z banky, súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené aj podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., z
ktorého vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v spore, pričom v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný, nakoľko pohľadávka banky ako právneho predchodcu žalobcu bola na žalobcu postúpená v zmysle § 92 ods. 8 ZoBankách.
22. Súd skúmajúc včasnosť podania žaloby ex offo a prípadného premlčania nároku žalobcu (§ 54a OZ), dospel k záveru, že žalobcom uplatnená suma, a to žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2019, premlčaná nie je.
23. Samotná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto bolo povinnosťou žalovaných vrátiť poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, pričom žalovaní si uvedenú povinnosť nesplnili. Podľa výpisu z bankovej knihy predstavoval dlh na istine sumu 238,25 Eur a keďže žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa výšky pohľadávky žiadnym spôsobom nespochybnili (§ 151 CSP), v priebehu konania nepreukázali, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť sumu 238,25 Eur.
24. Keďže žalovaní peňažný záväzok včas a riadne nesplnili, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaných popri plnení istiny vo výške 238,25 Eur i úrok z omeškania zo žalobcom uplatnenej sumy istiny vo výške 200,- Eur, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 14.02.2017, pretože právny predchodca žalobcu dňa 06.02.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a určil lehotu na plnenie do 7 dní od vystavenia oznámenia. Zosplatnenie úveru nebolo medzi stranami sporné. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti vo výške 5% (0,00% + 5) ročne. Súd preto žalobcovi priznal popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 200,- Eur od 13.12.2017 (odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia, tak ako si žalobca uplatnil, pretože súd bol viazaný podanou žalobou.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 238,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- Eur od 13.12.2017 do zaplatenia.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V období od 19.01.2021 do 28.02.2021 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).