Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-4-2020.pdf
PDF · 184.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., prechodný pobyt G. XXXX/X, XXX XX E., V. P., zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 711 103 7494 0 zo dňa 04.03.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 28.11.2019, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava dňa 06.12.2019, požiadal žalobca o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej žiadosti žalobcu, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.11.2019. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy na základe žalobcom predložených odborných nálezov špecifikovaných v Zápisnici o ústnom pojednávaní bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite zo dňa 28.11.2019 (ďalej aj „Odborný posudok“) so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 35 % so záverom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V Odbornom posudku o invalidite sú uvedené všetky odborné nálezy, ktoré predložil žalobca, s označením druhu vyšetrenia, lekára, dátumu vyšetrenia a záverom vyšetrenia. Predmetný Odborný posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 711 103 7494 0 zo dňa 12.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.11.2019 zamietnutá podľa § 71 Zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica z 28.11.2019 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „PSVZČ“) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Následne uviedol,
že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 28.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil so stanovenou MPSVZČ, podrobne opísal svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadal o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojil fotokópie odborných lekárskych nálezov: lekársky nález z psychiatrickej ambulancie MUDr. U. C. z r. 2019 (bez čitateľného dátumu) a lekársky nález z psychiatrickej ambulancie MUDr. U. C. zo 14.11.2018. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 23.01.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu žalobcu nevyhovel a predložil kompletný posudkový list posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, pričom na deň 06.02.2020 bolo nariadené ústne pojednávanie, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní zo 06.02.2020, z ktorej vyplýva, že predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby doplnenia kontrolného psychologického vyšetrenia za účelom zhodnotenia postprocesuálnych zmien osobnosti, psychotických prejavov a organických zmien centrálneho nervového systému, keďže žalobca bol naposledy vyšetrený psychológom v novembri 2018. Následne bol žalobca pozvaný opätovne na posúdenie zdravotného stavu na deň 27.02.2002, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní, v rámci ktorého boli vyhodnotené nasledovné lekárske nálezy: psychiatrické vyšetrenia - MUDr. C. zrealizované od 17.10.2018 do 14.11.2018 a vyšetrenia zrealizované od 12.12.2018 do 27.11.2019, psychologické vyšetrenia Mgr. U. z 15.11.2018, pľúcne vyšetrenie MUDr. X. z 06/2019, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novopredložené lekárske nálezy - vyšetrenia: psychiatrické vyšetrenie MUDr. C. zo dňa 05.02.2020, psychologické vyšetrenie Mgr. U. z 19.02.2020 a pľúcne vyšetrenie MUDr. X. z 02/2020, ktoré boli predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na základe vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu, ako aj na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný posudok zo dňa 27.02.2020, pričom po posúdení zdravotného stavu žalobcu uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Duševné choroby a poruchy správania. Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi - stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položka 2, písm. a) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., čomu zodpovedá MPSVZČ 35 %. Za iné zdravotné postihnutie nebola zvýšená percentuálna MPSVZČ. Z Odborného posudku vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 711 103 7494 0 zo dňa 04.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 23.01.2020, pričom tento posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27.02.2020. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca je od októbra 2018 v liečbe psychiatra pre pocity napätia, strachu s udávaním religióznych a megalomanických bludných obsahov v myslení. Pri psychologickom vyšetrení, ktoré mal urobené dňa 15.11.2018 psychológ nepopisuje výraznejšie poruchy myslenia. Intermilentné zážitky imponujúce ako intrapsychické poruchy vnímania psychológ hodnotil ako akútny psychotický stav, ale nevedel jednoznačne oddiferencovať, či sa jedná o dekompenzáciu schizotypovej osobnosti alebo o ochorenie z okruhu schizofrénie. Známky organického poškodenia centrálneho nervového systému a ani afektívnu poruchu psychológ pri svojom vyšetrení nezistil. Kontrolné psychologické vyšetrenie zrealizované vo februári 2020 svedčí pre prítomnosť
psychotického stavu, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim psychologickým vyšetrením je už jasnejšie demonštrovaný napriek liečbe. Opäť neboli zistené známky organického poškodenia centrálneho nervového systému. Psychiater navrhol účastníkovi konania v októbri 2019 hospitalizačnú liečbu za účelom diagnostického doriešenia religióznych a megalomanických bludov. Žalobca s hospitalizáciou nesúhlasil. V priebehu roka psychiater nedospel k jednoznačnému dodiagnostikovaniu ochorenia, ktoré hodnotí ako pretrvávajúcu bludovú poruchu, pri ktorej je jednoznačne indikovaná hospitalizácia a dobrovoľný nástup na liečbu u psychotického ochorenia je neštandardný. Pri nedodiagnostikovanom psychickom ochorení, ktoré je zatiaľ hodnotené ako pretrvávajúca bludová porucha, je MPSVZČ 35 %. Opakovane je účastník konania vyšetrovaný pneumológom pre pocit sťaženého dýchania. Mal opakovane urobené funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré je bez ventilačnej poruchy. Emfyzém pľúc potvrdený pri CT vyšetrení je bez dynamiky od r. 2017. Uvedené ochorenie je posudkovo nezávažné, nezvyšuje MPSVZČ. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu pretrvávajúca bludová (paranoidná) porucha, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s MPSVZČ 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. MPSVZČ žalobcu je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: psychiatrické vyšetrenia od 17.10.2018 do 14.11.2018, od 12.12.2018 do 27.11.2019, zo dňa 05.02.2020, psychologické vyšetrenia zo dňa 15.11.2018 a zo dňa 19.02.2020, pľúcne vyšetrenia bez uvedenia dátumu z júna 2019 a zo dňa 20.02.2020 a vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dňa 27.02.2020. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania (žalobcu) posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú MPSVZČ potvrdil na 35 %, a preto účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na ust. § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, pričom výkon lekárskej posudkovej činnosti je v zák. č. 578/2004 Z.z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to aj na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný následne poukázal na ust. § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 zák. č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súčasne poukázal na ust. § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalovaný následne konštatoval, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, bolo prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli podľa žalovaného dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov žalovaný zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Žalobca uviedol, že s rozhodnutiami žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy nesúhlasí. Poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy posudzoval zdravotný stav žalobcu na základe jeho žiadosti s tým, že žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že žalobca nie je invalidný, keďže nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto nespĺňa podmienky podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. O odvolaní rozhodol žalovaný s tým, že v rozhodnutí sa ako „nóvum“ uvádza, že žalobca nespĺňa aj podmienku nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Táto podmienka v pôvodnom rozhodnutí absentuje, a preto žalobca voči nej v odvolaní nenamietal. Uvedená skutočnosť, ako aj nedostatočné, resp. žiadne bližšie odôvodnenie tejto časti rozhodnutia robí podľa žalobcu rozhodnutia nepresvedčivými a nepreskúmateľnými a žalobca ich preto považuje za nezákonné. Žalobca poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 28.10.2019, v ktorom posudkový lekár stanovil MPSVZČ na 35 % pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy. Žalobca namietal, že jeho zdravotný stav bol lekárom žalovaného posúdený zľahčujúcim spôsobom, pričom neboli zohľadnené ďalšie diagnózy v anamnéze, ani záver ošetrujúceho lekára - psychiatra, že žalobca nie je schopný učiť sa nové pracovné úlohy, ako aj držať pracovné tempo, jeho pracovný potenciál je redukovaný, a preto nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto závery prijal ošetrujúci lekár už pri diagnostike 14.11.2018 a zopakoval to aj pri kontrolných vyšetreniach 27.11. a 23.12.2019 doložených k odvolaniu žalobcu. Prvostupňový orgán verejnej správy, ale aj žalovaný už disponoval aj posledným psychologickým nálezom Psychologickej ambulancie Brezno z 19.02.2020, ktorý potvrdzuje, že žalobca trpí psychotickým stavom, ktorý napriek liečbe psychofarmakami je už jasnejšie demonštrovaný a ktorý „narúša spôsob fungovania pacienta, jeho prežívanie a znižuje výkonnosť a narúša kvalitu života“. Týmto podľa žalobcu psychologické vyšetrenie v podstate potvrdzuje závery psychiatra o neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Aj keď v Odbornom posudku o invalidite z 28.11.2019 je namietané, že žalobca bol vyšetrený psychiatrom v októbri 2018 a už v decembri 2018 predložil dokumentáciu k posúdeniu invalidity, rozhodujúcou je skutočnosť, že ku dňu vykonania posudzovania a vydania Odborného posudku o invalidite trval dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu viac ako rok, čím bola naplnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu pretrváva do dnešného dňa a v mesiaci marec 2020 mal byť žalobca hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni Hronovce, k čomu však (ku dňu podania žaloby) vzhľadom na pandémiu nedošlo. Žalobca tvrdil, že z charakteru ochorenia, jeho priebehu, vývoja a doby trvania má žalobca dostatočným spôsobom za preukázané, že sa jedná o zdravotnú ujmu, privodzujúcu mu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne vyšší pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako ju ohodnotil posudkový lekár žalovaného. Žalobca zopakoval, že jeho zdravotný stav bol posudkovým lekárom žalovaného posúdený zľahčujúcim spôsobom. Žalobca poukázal na ust. § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a tvrdil, že Lekársky odborný posudok z 28.11.2019 nespĺňa kritérium objektívneho posudzovania jeho zdravotného stavu a postráda objektivizovanie odborných nálezov pre účely prijatia záveru o MPSVZČ. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100 %.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 23.06.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Poukázal na žalobné námietky uvedené v žalobe a následne sa k nim vyjadril. Žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa
posúdenia jeho zdravotného stavu považuje žalovaný za neopodstatnenú z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa s otázkou posúdenia zdravotného stavu podrobne vysporiadal v Odbornom lekárskom posudku z 27.02.2020, ktorý je obsahom rozhodnutia žalovaného, tak ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku. Zdôraznil, že pri nedodiagnostikovanom psychickom ochorení, ktoré je zatiaľ hodnotené ako pretrvávajúca bludová porucha je MPSVZČ 35 %. Námietku žalobcu, že neboli zohľadnené ďalšie diagnózy v anamnéze považoval žalovaný za nedôvodnú, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného uviedol, že žalobca bol opakovane vyšetrovaný pneumológom pre pocit sťaženého dýchania, pričom mal opakovane urobené funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré je bez ventilačnej poruchy, emfyzém pľúc potvrdený pri CT vyšetrení je bez dynamiky od r. 2017, v dôsledku čoho bolo uvedené ochorenie vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a ako také, ktoré nezvyšuje MPSVZČ. Žalovaný poukázal zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 2 tohto rozsudku) na príslušné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 578/2004 Z.z., z ktorých vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou spisovou posudkovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými nálezmi a správne za rozhodujúce zdravotné poistenie žalobcu určil pretrvávajúcu bludovú (paranoidnú) poruchu, ktorú zaradil do príslušnej kapitoly prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s MPSVZČ 35 % z percentuálneho rozpätia 35-45 %. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je ako nóvum uvedené, že žalobca nespĺňa aj podmienku nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a to bez bližšieho zdôvodnenia. Žalovaný uviedol, že už v prvostupňovom rozhodnutí bol v časti odôvodnenie odcitovaný aj § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalovaný ďalej poukázal na § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že v § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sú uvedené podmienky nároku na invalidný dôchodok. V napadnutom rozhodnutí žalovaného bol opätovne citovaný § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zvýraznené, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným. Nakoľko bolo preukázané, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čo bolo uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú podľa žalovaného neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu, a preto trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré považuje za zákonné a správne.
Replika
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu 08.09.2020 uviedol, že dokladá do konania Prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Hronovce a Správu ošetrujúceho psychiatra MUDr. C. z 02.07.2020, ktorými preukazuje nesprávnosť záverov posudkového lekára žalovaného týkajúcich sa namietanej nejednoznačnosti diagnostikovaného ochorenia žalovaného. Predložené správy svedčia podľa žalobcu o tom, že diagnostika ošetrujúceho lekára - psychiatra, ktorú mal k dispozícii žalovaný, bola správna a znovu potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca vo zvyšku zotrval na dôvodoch žalobného návrhu. Prílohu repliky tvorila Prepúšťacia správa z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, kde bol žalobca hospitalizovaný na psychiatrickom mužskom oddelení od 15.06.2020 do 01.07.2020 a Lekárska správa z psychiatrickej ambulancie MUDr. C. zo dňa 02.07.2020.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 29.01.2021. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 09.02.2021 v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP.
7. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení, lekárskymi nálezmi a prepúšťacou správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 231/2019 Z.z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
12. Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
13. Podľa § 153 ods. 1, 3, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
14. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
15. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 35-45 %.
16. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a tvrdil, že jeho zdravotný stav bol posudkovým lekárom žalovaného posúdený zľahčujúcim spôsobom, pričom neboli zohľadnené ďalšie diagnózy v anamnéze, ani záver ošetrujúceho lekára - psychiatra, že žalobca nie je schopný učiť sa nové
pracovné úlohy, držať pracovné tempo, že jeho pracovný potenciál je redukovaný, a preto nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti. Tvrdil, že vzhľadom na predloženú zdravotnú dokumentáciu je jeho zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý, a preto spĺňa podmienky dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Ďalej namietal, že MPSVZČ je u žalobcu vyššia, než stanovená posudkovým lekárom vo výške 35 %. Ďalej, že Odborný posudok z 28.11.2019 (jedná sa o odborný posudok vypracovaný v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorý tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nespĺňa kritérium objektívneho posudzovania zdravotného stavu pre účely prijatia záveru o MPSVZČ. Zároveň namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.
17. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia na základe vyššie uvedených vyšetrení a ich záverov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom Odborné posudky posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj posudkového lekára žalovaného dospeli k záveru, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená MPSVZČ vo výške 35 % , pričom posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného dospeli zhodne záveru, že (na základe lekárskych správ predložených v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa i v odvolacom konaní - novopredložené lekárske správy) MPSVZČ 35 % bola stanovená za rozhodujúce zdravotné postihnutie: Duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V, položky 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s tým, že žalobca je od októbra 2018 v liečbe psychiatra pre pocity napätia, strachu s udávaním religióznych a megalomanických bludných obsahov v myslení. Pri psychologickom vyšetrení, ktoré mal urobené 15.11.2018 psychológ nepopisuje výraznejšie poruchy myslenia. Intermitentné zážitky imponujúce ako intrapsychické poruchy vnímania psychológ hodnotil ako akútny psychotický stav, ale nevedel jednoznačne oddiferencovať, či sa jedná o dekompenzáciu schizotypovej osobnosti alebo o ochorenie z okruhu schizofrénie. Známky organického poškodenia centrálneho nervového systému a ani afektívnu poruchu psychológ pri svojom vyšetrení nezistil. Kontrolné psychologické vyšetrenie zrealizované vo februári 2020 svedčí pre prítomnosť psychotického stavu, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim psychologickým vyšetrením je už jasnejšie demonštrovaný napriek liečbe. Opäť neboli zistené známky organického poškodenia centrálneho nervového systému. Psychiater navrhol účastníkovi konania v októbri 2019 hospitalizačnú liečbu za účelom diagnostického doriešenia religióznych a megalomanických bludov. S hospitalizáciou účastník konania nesúhlasil. V priebehu roka psychiater nedospel k jednoznačnému dodiagnostikovaniu ochorenia, ktoré hodnotí ako pretrvávajúcu bludovú poruchu, pri ktorej je jednoznačne indikovaná hospitalizácia a dobrovoľný nástup na liečbu u psychotického ochorenia je neštandardný. Pri nedodiagnostikovanom psychickom ochorení, ktoré je zatiaľ hodnotné ako pretrvávajúca bludová porucha, je MPSVZČ 35 %. Opakovane je účastník konania vyšetrovaný pneumológom pre pocit sťaženého dýchania. Mal opakovane urobené funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré je bez ventilačnej poruchy. Emfyzém pľúc potvrdený pri CT vyšetrení je bez dynamiky od r. 2017. Uvedené ochorenie je posudkovo nezávažné, nezvyšuje MPSVZČ. Z odborného posudku vyplýva, že v časti: Pracovná rekomandácia posudkový lekár navrhol pracovné zaradenie na trhu práce. V časti: Odporúčania nenavrhol pracovnú rehabilitáciu, rekvalifikáciu, ani ústavnú starostlivosť. Na základe vyššie uvedených skutočností v Odbornom posudku posudkový lekár žalovaného uviedol záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v percentách vo výške 35 %. Z obsahu Odborného posudku vyplýva, že nebola zvýšená percentuálna MPSVZČ (vzhľadom na iné zdravotné postihnutie).
18. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní resp. určení MPSVZČ. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie MPSVZČ je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby o.i. spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, záverov odborných lekárov, ako aj v odôvodnených prípadoch z vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom, ako tomu bolo aj v tomto prípade. MPSVZČ v % sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto MPSVZČ je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. Určenú MPSVZČ za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, v prípadoch, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje MPSVZČ.
19. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o invalidnú osobu, alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v Lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorý vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu (podľa jeho tvrdenia bol jeho zdravotný stav posúdený zľahčujúcim spôsobom) a s určením MPSVZČ vo výške 35 % (pričom žalobca tvrdil, že MPSVZČ je u neho vyššia, než bola stanovená miera). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať MPSVZČ žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v tomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. ku dňu 04.03.2020.
20. Žalobca v žalobe namietal posúdenie svojho zdravotného stavu a výšku stanovenej MPSVZČ tvrdiac, že jeho zdravotný stav bol hodnotený zľahčujúcim spôsobom, pričom neboli zohľadnené ďalšie diagnózy v anamnéze. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktoré diagnózy neboli posudkovým lekárom žalovaného zohľadnené. Navyše v žalobe namietal závery Odborného posudku o invalidite zo dňa 28.10.2019, takýto Odborný posudok však nebol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (Odborný posudok z 28.11.2019 bol podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy), pričom podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol Odborný posudok zo dňa 27.02.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobe nenapadol, resp. nenamietal závery Odborného posudku z 27.02.2020, ktorý bol vyhotovený posudkovým lekárom žalovaného a ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy (žalobcom v žalobe označený ako „Odborný posudok o invalidite zo dňa 28.10.2019“, pričom správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe uviedol nesprávny dátum vydania uvedeného Odborného posudku, správne mal byť uvedený dátum 28.11.2019), že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vo svojom Odbornom posudku z 28.11.2019 vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, pričom stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 35 %, pričom v Odbornom posudku popísal
zdravotný stav vyplývajúci zo žalobcom predložených odborných nálezov (psychiatrické vyšetrenia MUDr. C. špecifikované v Odbornom posudku, psychologické vyšetrenie Mgr. U. z 15.11.2018 a pľúcne vyšetrenie MUDr. X. z júna 2019). Z predmetného posudku vyplýva, že žaloba bol vyšetrený na pľúcnom pre pocit sťaženého dýchania s nálezom emfyzému, ale bez obmedzenia pľúcnych funkcií. Opakovane bola krivka nedokonalá, preto bola indikovaná bodypletyzmografia s normálnym nálezom, následne spirometria v norme. V októbri 2018 bol vyšetrený psychiatrom na vlastnú žiadosť pre pocit napätia a strachu. Psychiater deklaruje u účastníka konania religiózne a megalomanické bludné obsahy v myslení. Indikované bolo psychologické vyšetrenie, počas ktorého obšírne popisoval svoje schopnosti, počas vyšetrenia bol konformný, eutýmny, napriek udávaným bludným obsahom nepopisuje psychológ neprimeranosti v myslení a správaní. Ani psychológ nedokázal odlíšiť, či ide o psychotické ochorenie alebo schizoidnú osobnosť. Psychiater navrhol hospitalizáciu, s ktorou účastník konania nesúhlasil. Napriek liečbe je stav absolútne bez zmeny. Psychiater v závere číselne udáva diagnózy depresie, organickej poruchy, ktorá sa ale psychologickým vyšetrením nepotvrdila, aj ochorenie podobné schizofrénii. V priebehu roka sa v podstate stav vôbec nezmenil a nedospel psychiater ani k jednoznačnému dodiagnostikovaniu ochorenia. Dobrovoľný nástup na liečbu u psychotického ochorenia je „neštandardný“. Priebeh stavu počas roka bez zmeny na liečbe nastoľuje pochybnosti o ochorení, možné je rentové správanie už aj vzhľadom na psychologické vyšetrenie, kde ani samotný účastník konania nepopisuje žiadne ťažkosti, len obšírne rozvádza svoje schopnosti a religiózne obsahy, pričom psychiater závažnejšie poruchy myslenia nepotvrdil. V októbri bol vyšetrený psychiatrom a už v decembri si predložil dokumentáciu k posúdeniu. Diagnostické rozuzlenie by priniesla pravdepodobne len hospitalizácia. Počas posudzovania v kontakte úplne primeraný, nepsychotický. Uvádza, že je schopný liečiť ľudí, priznáva, že sa mu nepodarí každého vyliečiť, ale chce pomáhať ľuďom. Nepôsobí dojmom prítomného psychotického ochorenia. Vzhľadom na neurčité a nedodiagnostikované ochorenie posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy stanovil MPSVZČ 35 % pod psychotickým ochorením. Správny súd uvádza, že vyššie uvedený záver zodpovedá obsahu lekárskych správ, vlastného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy a záver o výške MPSVZČ 35 % vyplýva z Odborného posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy nachádzajúceho sa v administratívnom spise, pričom stanovenie uvedenej MPSVZČ bolo vykonané v súlade s prílohou č. 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy odôvodnil stanovenie uvedenej MPSVZČ z percentuálneho rozpätia stanoveného v príslušnej kapitole V, položke 2, písm. a) prílohy č. 4. Správny súd preto uvádza, že rozhodujúce zdravotné postihnutie i výška MPSVZČ vychádzajú z aktuálnych lekárskych nálezov predložených žalobcom v konaní pred orgánom prvého stupňa i z vlastného vyšetrenia vykonaného posudkovým lekárom dňa 28.11.2019, pričom bolo prihliadnuté k diagnózam vyplývajúcim z predložených (v tom čase aktuálnych) lekárskych nálezov. Námietka žalobcu, že posudkový lekár v Odbornom posudku z 28.11.2019 posúdil zdravotný stav žalobcu zľahčujúcim spôsobom, pričom nezohľadnil ďalšie diagnózy, nezodpovedá obsahu Odborného posudku zo dňa 28.11.2019. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného, ktorý vyhotovil Odborný lekársky posudok dňa 27.02.2020, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol posudkovým lekárom žalovaného predvolaný na vyšetrenie na deň 06.02.2020, o čom bola spísaná Zápisnica zo dňa 06.02.2020 s tým, že z dôvodu potreby doplniť aktuálne kontrolné psychologické vyšetrenie za účelom zhodnotenia postprocesuálnych zmien osobnosti, psychotických prejavov a organických zmien centrálneho nervového systému (keďže žalobca bol naposledy vyšetrený psychológom v novembri 2018) bolo odročené pojednávanie o posúdení invalidity s odôvodnením, že až po doplnení uvedeného vyšetrenia, bude možné objektívne zhodnotiť zdravotný stav účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že postup posudkového lekára žalovaného je možné považovať za súladný so zákonom, keď pre účely objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu účastníka konania na účely invalidity zabezpečil došetrenie zdravotného stavu účastníka konania a jeho zdravotný stav vyhodnotil až po doplnení aktuálnych lekárskych nálezov (konkrétne psychologické vyšetrenie Mgr. U. z 19.02.2020, psychiatrické vyšetrenie MUDr. C. z 05.02.2020 a pľúcne vyšetrenie MUDr. Volentierová z februára 2020). Z obsahu Odborného lekárskeho posudku z 27.02.2020 vyplýva, že tento obsahuje výsledok lekárskeho vyšetrenia žalobcu vykonaného posudkovým lekárom žalovaného, ako aj závery z aktuálnych lekárskych nálezov špecifikovaných v Odbornom lekárskom posudku, tak ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku. Z obsahu administratívneho spisu teda vyplýva, že posudkový lekár žalovaného relevantne vyhodnotil zdravotný stav žalobcu, pričom vo svojom Odbornom posudku z 27.02.2020 vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov z konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, ako aj z lekárskych nálezov predložených žalobcom k odvolaniu i z aktuálnych lekárskych nálezov zadovážených v odvolacom konaní, pričom
v súlade s obsahom vyššie uvedených lekárskych správ a nálezov stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly V, položka 2, písm. a) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (teda zhodne so záverom vyplývajúcim z Odborného posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy) s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 35 %. Z odôvodnenia Odborného posudku vyhotoveného posudkovým lekárom žalovaného vyplývajú závery tak, ako sú uvedené v bode 2 tohto rozsudku, pričom záver o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia i výšky MPSVZČ žalobcu vo výške 35 % zodpovedá obsahu lekárskych správ, vlastného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalovaného i Odborného posudku posudkového lekára žalovaného nachádzajúceho sa v administratívnom spise. Z obsahu Odborného posudku vyhotoveného posudkovým lekárom žalovaného zároveň vyplýva, že prihliadol na všetky žalobcom predložené lekárske nálezy a vyšetrenia a zohľadnil z nich vyplývajúce diagnózy. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy na základe uvedenej námietky žalobcu nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy.
21. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, zdravotné ťažkosti žalobcu vyplývajú najmä z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vykonaných MUDr. Ignjatovičom (zrealizovaných od 17.10. do 14.11.2018, od 12.12.2018 do 27.11.2019) a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 05.02.2020, ako aj z psychologického vyšetrenia Mgr. Messerschmidtovej z 15.11.2018 a 19.02.2020 a z pľúcnych vyšetrení MUDr. Volentierovej z júna 2019 a februára 2020, t.j. z lekárskych nálezov a správ uvedených v Odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, z ktorých vychádza tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom v lekárskych správach týkajúcich sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (podľa kapitoly V, položka 2, písm. a) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení) vyplývajú: pretrvávajúca bludová (paranoidná) porucha a emfyzém pľúc bez ventilačnej poruchy, bez dynamiky. Žiadne iné aktuálne lekársky správy, ktoré by objektivizovali iné choroby žalobcu neboli žalobcom predložené. Zo žalobcom predložených lekárskych správ a z Odborného lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že zistenému stavu pri nedodiagnostikovanom psychickom ochorení, ktoré je zatiaľ hodnotené ako pretrvávajúca bludová porucha, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zodpovedá MPSVZČ na úrovni 35 %, pričom dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár žalovaného určil (zhodne s posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy) vzhľadom na nedodiagnostikovanie psychického ochorenia. Z obsahu Odborného posudku z 27.02.2020 vyplýva, že ochorenie žalobcu vyplývajúce z aktuálnych lekárskych nálezov (emfyzém pľúc potvrdený pri CT vyšetrení, ktorý je bez dynamiky od r. 2017) je ochorenie posudkovo nezávažné a nezvyšuje MPSVZČ. V dôsledku toho nebola zvýšená percentuálna MPSVZČ v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) nezistili dôvody, pre ktoré by žalobca bol invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Závery posudkového lekára žalovaného uvedeného v Odbornom posudku z 27.02.2020 i posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy uvedené v Odbornom posudku z 28.11.2019 sú v korelácii so žalobcom predloženými lekárskymi nálezmi a správami. Zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá MPSVZČ na úrovni 35 %, pričom pridružené ochorenie bolo vyhodnotené ako posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšuje MPSVZČ. Celková MPSVZČ v percentách bola napokon určená vo výške 35 %, z čoho vyplynul záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z riadne zisteného skutkového stavu.
22. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí i opatrení iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia alebo opatrenia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
23. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave a tiež, či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Podľa § 184 ods. 1 a 5 a § 196 ods. 1 až 6 Zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v tomto prípade na invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu, prípadne o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie, či žalobcom namietané nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu, resp. posúdenie jeho zdravotných ťažkostí podľa žalobcu zľahčujúcim spôsobom, malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určeniu percenta MPSVZČ žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, tzn. napr. lekárska správa alebo Odborný lekársky posudok, z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi jednotlivých organizačných zložiek, ako aj vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane všetkých predložených lekárskych správ, a teda aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní, po vyšetrení žalobcu posudkovými lekármi a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobcu, ako aj určenú MPSVZČ celkovo v rozsahu 35 %. Odborný posudok žalovaného konštatuje zistený aktuálny zdravotný stav žalobcu po predložení nových (v prvostupňovom konaní nepredložených) lekárskych správ, t.j. aj lekárskych správ predložených až v odvolacom konaní, z ktorých záverov posudkový lekár žalovaného správne konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené podľa kapitoly V, položka 2, písm. a) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení (Duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy), ktorému podľa Odborného posudku (tak prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného) zodpovedá MPSVZČ vo výške 35 % (zo stanoveného rozpätia 35-45 %). Posudkové závery boli vecne zdôvodnené a to v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu vychádzajúcimi z vykonaných lekárskych vyšetrení a nálezov. Správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, a preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj žalobcom predloženou zdravotnou dokumentáciou a zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov, a tieto sú v závere o výške MPSVZČ žalobcu v percentách (35 %) úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania.
Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobcu a o Odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 27.02.2020. Námietky žalobcu tak podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca vyjadril len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, (ktoré považoval za vykonané zľahčujúcim spôsobom), resp. vyjadril nesúhlas s určením percentuálnej výšky MPSVZČ (bez bližšej argumentácie). Jeho námietky tak objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, resp. MPSVZČ, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k posúdeniu MPSVZČ, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 35 % s tým, že zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu (duševné poruchy a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy), vrátane odôvodnenia stanovenia percentuálnej výšky MPSVZČ (z rozpätia 35-45 %) z dôvodu, že sa jedná o nedodiagnostikované psychické ochorenie, ktoré je zatiaľ hodnotené ako pretrvávajúca bludová porucha. Takéto určenie percentuálnej MPSVZČ bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia bolo odôvodnené. Nič na tom nemení ani subjektívny názor žalobcu, ktorý sa domnieva, že percento MPSVZČ by malo byť určené vyššie. Na takéto tvrdenie napokon žalobca neprodukoval žiadne dôkazy a ani argumentáciu a nepredložil ani lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali určenie vyššieho percenta MPSVZČ. Rozhodnutie žalovaného tak vychádza zo správneho právneho záveru, že žalobca nie je invalidný, a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jeho žiadosti. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nezohľadnil záver psychiatra, že žalobca nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti a jeho pracovný potenciál je redukovaný, resp. záver psychológa, že zdravotné postihnutie žalobcu znižuje jeho výkonnosť a narúša kvalitu života, správny súd uvádza, že posudzovanie výšky MPSVZČ patrí do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepatrí do kompetencie psychológa, ani psychiatra. Posudkový lekár teda takéto závery podľa názoru správneho súdu nebol povinný zohľadniť bez toho, aby boli objektivizované samotným zdravotným postihnutím. Napokon, ani záver psychiatra o tom, že žalobca nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti bez ďalšieho neznamená, že žalobca sa nemôže zaradiť na trhu práce v inom postavení, než ako samostatne zárobkovo činná osoba.
24. Pokiaľ žalobca v žalobe pretraktoval, že je splnená podmienka § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a to dlhodobo nepriaznivý stav, ktorý u žalobcu trvá viac než rok, správny súd uvádza, že táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok nebolo založené na tom, že by žalobca túto podmienku stanovenú v § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nesplnil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je založené na tom, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu, logicky, žalobca nespĺňa ani podmienky stanovené v § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na ktoré ustanovenie poukázal tak žalovaný, ako i prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodneniach svojich rozhodnutí, v ktorom ustanovení sú stanovené tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby poistencovi vznikol nárok na invalidný dôchodok a to 1./ ak sa stal invalidným, 2./ ak získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a 3./ ak ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, tzn. že v prípade ak absentuje, resp. nie je splnená čo len jedna z podmienok stanovených v § 70 ods. 1, ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, (kedy žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t.j. nestal sa invalidným), nie je možné dospieť k záveru, že žalobca spĺňa podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného teda vyplýva, že záver, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok, bol výsledkom správneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené (a to aj vzhľadom
na skutočnosť, že podľa žalobcu obsahuje „nóvum“, že žalobca nespĺňa okrem podmienok podľa § 71 ods. 1 i podmienky podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení), nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného.
25. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložil v administratívnom konaní už predložené lekárske správy a nálezy, ako aj následne po podaní žaloby nové, v administratívnom konaní nepredložené správy, resp. nové lekárske správy osvedčujúce zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych vyšetrení vykonaných po vydaní rozhodnutia žalovaného, resp. po podaní žaloby, ktorými preukazoval potrebu prehodnotenia svojho zdravotného stavu v nadväznosti na stanovenie MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, správny súd uvádza, že žalobcom predložené lekárske správy, ktoré boli predložené v administratívnom konaní, už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané Odborné posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. žalovaného, avšak tak, ako už bolo vyššie uvedené, tieto lekárske správy nemajú taký charakter, ktorý by spochybnil závery posudkových lekárov uvedených v predmetných posudkoch. Pokiaľ žalobca k žalobe predložil novú lekársku správu zo dňa 18.03.2020, resp. v prílohe repliky predložil lekársku správu vydanú ošetrujúcim psychiatrom MUDr. C. dňa 02.07.2020 a Prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, kde bol hospitalizovaný v období od 15.06.2020 do 01.07.2020, tvrdiac, že nimi preukazuje nesprávnosť záverov posudkového lekára žalovaného týkajúcich sa posúdenia jeho zdravotného stavu, vrátane záveru žalovaného, že nebolo jednoznačne diagnostikované ochorenie žalovaného, ako aj to, že tieto majú údajne potvrdzovať skutočnosť, že žalobca nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti, správny súd k takýmto novým lekárskym správam a prepúšťacej správe nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi dňa 09.03.2020). Správny súd teda nemohol prihliadať k lekárskym správam z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia a nemohol prihliadnuť ani k záverom vyplývajúcim z Prepúšťacej správy z Psychiatrickej nemocnice Hronovce. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobca preukazuje novými odbornými lekárskymi nálezmi resp. správami, správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní môže byť následne opätovne posúdený jeho zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.
27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).