Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-4-2024.pdf
PDF · 90.02 KB
No categories available
14CoE/4/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v exekučnej veci v prospech oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, proti povinnej: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, C., o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: D. A., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa 30.5.2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023, vykonateľného dňa 30.5.2023, právoplatného dňa 5.6.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa 30.5.2023, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v znení, že matka je povinná dočasne odovzdať maloletého do starostlivosti právnickej osoby – Centra pre deti a rodiny E. F., F. F. G. XXX/X, XXX XX E. F., H.: XX XXX XXX, a to na dobu 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 378, § 379 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a vecne tým, že neboli zistené ospravedlniteľné dôvody nesplnenia povinnosti odovzdať maloletého do starostlivosti Centra pre deti a rodiny v E. F.. S poukazom na ustanovenie § 378 CMP bolo preto vydané zo strany súdu prvej inštancie rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia v znení ako to bolo uvedené vyššie. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že návrh zo strany oprávneného bol podaný z dôvodu, že matka ako povinná napriek opakovaným výzvam zo strany oprávneného odmietala dobrovoľne odovzdať maloleté dieťa do Centra pre deti a rodiny E. F., pričom v prípade, že by maloletý bol ponechaný v starostlivosti matky mohlo by dôjsť k ohrozeniu zdravého vývoja maloletého.
3.
Matka ako povinná s týmto návrhom nesúhlasila, na pojednávaní dňa 22.8.2023 uviedla, že maloletý je na ňu veľmi citovo naviazaný, musí s ním chodiť aj do obchodu, lebo bez nej by nevydržal. Poukázala
na to, že situácia, ktorá bola dôvodom zlých podmienok bola spôsobená jej partnerom, ktorý je aktuálne vo výkone trestu. Uviedla, že o dieťa sa stará, maloletý bude chodiť do škôlky na E., ak nebude prijatý, tak bude chodiť do súkromnej škôlky v F.. Ona momentálne nepracuje, lebo maloletého doteraz nevzali do žiadneho zariadenia. Tvrdila, že finančne jej pomáha mama, ktorá aj vybrala súkromné zariadenie. Poukázala ďalej na to, že nesúhlasí s vydaným neodkladným opatrením a nechce ho plniť, nakoľko maloletý je autista a v prípade, že bude odlúčený od matky, bude to mať pre neho v neskoršom veku fatálne následky. Okrem toho maloletý je veľmi citlivý a matka ho veľmi miluje.
4.
Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním povinná, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Uviedla, že počas celého konania riadne preukázala, že maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu a v danom prípade nebolo potrebné, resp. nevyhnutné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poukázala na to, že vydané uznesenie, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023 bolo vykonateľné 30.5.2023 a právoplatné 5.6.2023, pričom neodkladné opatrenie sa vydávalo na dobu 6 mesiacov od jeho nariadenia, pričom táto lehota uplynula 25.10.2023. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 378 ods. 1 CMP, v ktorom je uvedené, že po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Mala za to, že v danom prípade súd prvej inštancie neurobil žiadne opatrenia smerujúce k tomu, aby matka dobrovoľne plnila vydané rozhodnutie. Považovala za podstatné, aby jej súd dostatočne objasnil okolnosti prípadu, taktiež, aby uprednostnil pred núteným splnením povinnosti skôr dobrovoľné rešpektovanie súdneho rozhodnutia, a to formou sociálneho prípadne psychologického poradenstva. Namietala, že tieto okolnosti neboli zo strany súdu splnené. Zdôraznila, že v danom prípade súd nezisťoval, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemôže byť uskutočnený výkon rozhodnutia. Taktiež poukázala na to, že by mal súd prihliadať aj na správanie sa dieťaťa a jeho názor. Ďalej uviedla, že podľa ustálenej judikatúry ESĽP pre odobratie zo starostlivosti, nie je daná dôvodnosť pre zlú „sociálnu situáciu rodiny“. Táto otázka bola posudzovaná vo veci: Wallova a Walla proti Českej republike, kde sa jednalo o odobratie dieťaťa z dôvodu nezodpovedajúcej sociálnej úrovne (rozsudok 26.10.2006 č.: 23848/04), pričom z rozsudku vyplýva, že pokiaľ si rodina nemôže zabezpečiť napríklad zodpovedajúce sociálne podmienky, či bytové podmienky, má štát povinnosť poskytnúť sociálnu pomoc. V tejto súvislosti poukázala na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je uvedené, že ratifikujúce štáty sú povinné poskytnúť pomoc rodinám, ktorým hrozí zásah do rodinného života odobratím ich dieťaťa, ktoré by malo byť, až tým úplne posledným a krajným riešením. K identickému porušeniu čl. 8 Dohovoru na zhodnom skutkovom základe dospel ESĽP vo veci Havelka a spol. proti Českej republike (rozsudok č. 23499/2006 z 21.6.2007), podľa ktorého dochádza k porušeniu daného článku, pokiaľ je určitá podpora zo strany štátu nedostatočná. V neposlednom rade poukázala aj na rozsudok (č.: 39948/06 z 18.12.2008, § 56 a § 58) vo veci Saviny proti Ukrajine, kde dochádza k porušeniu článku 8 Dohovoru, ak ratifikujúcim štátom neboli vykonané žiadne dôkazy najmä formou: (výsluchu samotných detí, ich lekárskych dokumentácií, výsluch príbuzných, prípade susedov). Identicky, kde nebola posúdená psychológom schopnosť rodičov vychovávať dieťa a ich. Ďalej mala za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, keďže matka nebola jasným spôsobom poučená a upozornená a ani jej neboli vysvetlené škodlivé následky výkonu súdneho rozhodnutia. Zdôraznila, že súd je povinný ex lege zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Ďalej tvrdila, že vzhľadom na nepravdivé informácie od Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny a nedostatočné poučenie z ich strany ako i neposkytnutie pomoci z ich strany v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady, pre jeho vydanie a uznesenie sp. zn.: 9EM/2/2023-29 je potrebné považovať za predčasné. V závere svojho odvolania uviedla, že v žiadnom prípade sa nebráni súdnemu výkonu, avšak vzhľadom k zmene pomerov, nedostatočnej pomoci zo strany ÚPSVaR, ktoré medzičasom nastali ako i skutočnosť, že maloletý odmieta matku opustiť a je na matku citovo naviazaný, tak žiadala, aby krajský súd ako odvolací zvážil dané okolnosti a nariadil šetrenie, psychologickú poradenskú činnosť a výsluch lekára maloletého. Taktiež poukázala na to, že jej ako matke nebola poskytnutá príslušná sociálna pomoc. Požadovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.
5.
V priebehu vykonávacieho konania do konania podľa § 13 ods. 1 v spojení s § 370 ods. 1 vstúpila Krajská prokuratúra Bratislava. Táto uviedla, že z doposiaľ vydaných rozhodnutí nezistila také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dočasné umiestnenie maloletého do Centra pre deti a rodiny E. F. nie je potrebné. Taktiež neboli zistené ani ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa matka nemôže podrobiť nariadenému neodkladnému opatreniu. Zo strany Krajskej prokuratúry bolo poukázané na ustanovenie § 377 ods. 3 CMP, v ktorom je uvedené, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobilý zánik uloženej povinnosti.
6.
K odvolaniu povinnej sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
7.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 12.1.2024 bol vyhotovený záznam z priebehu výkonu rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že došlo k odovzdaniu maloletého za asistencie sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, tajomníka, psychologičky, kolízneho opatrovníka a policajnej hliadky, pracovníkom Centra pre deti a rodiny E. F..
8.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok – ďalej len CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 377 ods. 3 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
9.
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Podľa § 390 ods. 1 písm. d) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
10.
Ako už bolo vyššie uvedené z vykonaného záznamu z priebehu výkonu rozhodnutia vyplýva, že tento bol dňa 12.1.2024 zrealizovaný na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023, vykonateľného dňa 30.5.2023, právoplatného dňa 5.6.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa 30.5.2023, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v znení, že matka (povinná) je povinná dočasne odovzdať maloletého do starostlivosti právnickej osoby – Centra pre deti a rodiny E. F., F. F. G. XXX/X, XXX XX E. F., H.: XX XXX XXX, a to na dobu 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Znamená to, že súd prvej inštancie v samotnom konaní obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na dobu 6-tich mesiacov od jeho nariadenia, čím vo výrokovej časti vymedzil začiatok i koniec trvania tohto neodkladného opatrenia.
12.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 9Em/2/2023-112 zo dňa 5.2.2024 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené postupom podľa § 390 písm. f) CMP, keď došlo k jeho uskutočneniu. Voči tomuto uzneseniu opravný prostriedok nebol podaný.
12.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení výkonu rozhodnutia zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli.
13.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.
14.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).