Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/44/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej B. C. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 10. februára 2021 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/31/2019 zo dňa 31. januára 2020 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/31/2019 zo dňa 31. januára 2020, bola obžalovaná B. C. (ďalej len „obžalovaná“) podľa oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn.2Pv/288/17 pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin vydierania podľa , Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že dňa 16.03.2016 okolo 16.00 h povedala svojmu manželovi Bc. P. C. , ktorý pracuje na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ O. 2, Operatívne oddelenie ako starší referent, v O., v byte ich trvalého bydliska na M. ulici č. XXX/XX, O. T., G., okres O., že ak bude trvať na rozvode, podá na neho trestné oznámenie, dostane ho do basy, aj keby si to celé mala vymyslieť, povie, že ju mal týrať, biť, keď ho zavrú príde o zamestnanie, peniaze, vyhadzovala ho z bytu, verbálne aj fyzicky ho napadala, načo on, aby sa situácia nestupňovala, si pobalil osobné veci, hygienické potreby a z bytu odišiel, pričom keby sa mu nevyhrážala trestným oznámením, tak sa z bytu neodsťahuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) v celom rozsahu v neprospech obžalovanej.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Je toho názoru, že vina obžalovanej bola preukázaná tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby. V prvom rade treba uviesť, že i napriek tomu, že obžalovaná svoju trestnú činnosť popiera, táto jej trestná činnosť bola preukázaná výpoveďou poškodeného. Tento tak v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní z trestnej činnosti usvedčil obvinenú. Všetky jeho výpovede sú totožné a nedošlo k ich zmenám, čo potvrdzuje vierohodnosť jeho výpovedí. Výpoveď poškodeného v plnom rozsahu potvrdil aj jeho kolega Y. V., s ktorým bol dennodenne v kontakte, nakoľko spolupracovali neustále spolu a počas práce sa rozprávali aj o rodinných problémoch. Poškodený sa mu neustále sťažoval, že má problémy so svojou manželkou, musí chodiť na nákupy a zabezpečovať celý chod domácnosti. Pokiaľ sa jedná o konkrétny deň, kedy malo dôjsť k udalosti, že sa mu manželka začala vyhrážať v mieste jeho trvalého bydliska, že ak nestiahne žiadosť o rozvod, podá na neho trestné oznámenie, k tejto skutočnosti uviedol, že toto mu povedal na druhý deň a nakoľko mal obavu z tohto jej konania, odsťahoval sa z miesta trvalého bydliska. Z konania manželky bol poškodený v šoku a

nevedel sa sústrediť ani dobre na prácu. Po tejto udalosti chodili na poškodeného rôzne oznámenia, čo sa prejavovalo po psychickej stránke aj v jeho práci. Výpovede poškodeného a svedka V. potvrdzujú aj rozhodnutia policajných orgánov, ktoré vyšetrovali rôzne sťažnosti na poškodeného, ktoré boli podané obžalovanou. Pokiaľ sa jedná o výpovede detí poškodeného a obžalovanej, O. C. a T.. G. C., tu treba uviesť, že deti po uvedenom konflikte sa presťahovali ku poškodenému, ktorý sa riadne o ne staral. Až následne keď im poškodený oznámil, že si našiel známosť sa od neho odsťahovali. Zároveň uviedli, že k určitým nedorozumeniam, ktoré vznikli medzi rodičmi sa nevedeli bližšie vyjadriť. Zvlášť treba poukázať na výpoveď svedkyne L. Y., ktorá vyvrátila vo svojej výpovedi tvrdenie obvinenej v tom smere, že by udržiavali nejaký bližší kontakt s poškodeným. Ku skutku sa nevedela vyjadriť. O tomto skutku sa dozvedela až neskôr z rozprávania poškodeného. S poškodeným sa začala priateliť až v roku 2017. Ďalej poukázala, že bola účastná jednej nepríjemnej udalosti - konfliktu, kde obvinená napadla poškodeného na verejnosti, avšak poškodený nasadol do auta a spoločne odišli preč. Aj z tohto vyjadrenia svedkyne vyplýva, že obžalovaná je agresívnej povahy. Ďalej treba uviesť, že pokiaľ je v rozsudku uvedené, že obžalovaná nemohla o podanom návrhu na rozvod, ktorý bol doručený súdu dňa 07.03.2016 pričom sudca tento spis referoval deň po skutku, dňa 17.03.2016 vedieť, s týmto tvrdením súdu sa nestotožňuje, nakoľko jej právny zástupca skutočnosť, či bol podaný návrh na rozvod mohol zistiť telefonicky prostredníctvom podateľne alebo prostredníctvom informačného centra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že i napriek tomu, že sa obžalovaná k trestnej činnosti nedoznala a trestnú činnosť popiera, je toho názoru, že trestná činnosť jej bola preukázaná výpoveďou poškodeného, svedka Y. V. a svedkyne L. Y., ako aj podanými oznámeniami zo strany obžalovanej na poškodeného. Týmito oznámeniami sa potvrdili aj skutočnosti, ktoré uviedla obžalovaná dňa 16.03.2016. Nevie prečo senát Okresného súdu tieto výpovede vyhodnotil ako nevierohodné. Tieto výpovede, ako už vyššie uviedol, sú totožné s výpoveďami, ktoré boli vykonané aj v priebehu prípravného konania a v týchto výpovediach nie sú žiadne rozpory. Neobstojí argument, že svedok Y. V. je bývalý kolega poškodeného a preto jeho výpoveď je potrebné považovať za nevierohodnú. Práve naopak, nakoľko neustále pracovali ako kolegovia spolu, poškodený sa mu zdôveril so všetkými skutočnosťami, ktoré vznikli v jeho rodine. Práve naopak, vo výpovediach, na ktoré poukazuje senát a ktoré vyhodnotil za vierohodné a to svedecké výpovede detí obžalovanej a poškodeného treba považovať za nevierohodné, nakoľko došlo k podstatným zmenám v ich výpovediach a správania sa k poškodenému. Títo svedkovia neboli prítomní pri udalosti, ktorá sa odohrala dňa 16.03.2016. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno b) a zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 19.06.2019 a trestnú vec vrátil na nové rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že postup Okresnej prokuratúry v Prievidzi v tomto prípade je pre ňu doslova nepochopiteľný, pretože už v prípravnom konaní vyšetrovateľ PZ z O. K., kde bolo vyšetrovanie delegované vzhľadom na to, že tzv. poškodený bol príslušník PZ v O., mjr. M.. B. M. niekoľkokrát zatavil trestné stíhanie, pretože z prevedeného dokazovania nevyplývalo, že by som obžalovaná dopustila trestného činu vydierania voči svojmu v tom čase už bývalému manželovi. Nezmyselne napriek dôkazom v spise boli tieto zastavenia trestného stíhania sústavne zrušené, až to skončilo tak, že bola voči nej podaná obžaloba okresnou prokuratúrou, ktorú prejednával Okresný súd v O.. Okresný súd svojim rozsudkom po vyhodnotení dôkazov z prípravného konania a z dôkazov, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní dospel k právnemu názoru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola ako obžalovaná stíhaná. Samozrejme, že nepopiera právo okresnej prokuratúry podať proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie, ale z profesionálneho hľadiska očakávala, že prokurátor v odvolaní sa vysporiada so všetkými dôkazmi, ktoré sú v spise a ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní. Nie je možné odvolanie oprieť o výpoveď tzv. poškodeného, jeho kolegu svedka Y. V. a svedkyne L. Y., ktoré sú vyslovene účelové. Okresný súd správne konštatoval, že uznanie viny nie je možné preukazovať výpoveďou poškodeného, pretože jeho výpoveď podľa názoru súdu nebola potvrdená žiadnym priamym alebo nepriamym dôkazom, práve naopak ostatné vykonané dôkazy tieto jeho tvrdenia výrazne spochybňujú a vyvracajú. Úplne od veci je podľa nej poukazovať na výpoveď L. Y., ktorá mala údajne vyvrátiť vo svojej výpovedi v tom smere, že by udržiavali s poškodeným nejaký bližší kontakt s tým, že sa s ním začala priateliť až od roku 2017. O tom, že tá známosť existovala už aj v roku 2016 svedčilo aj to, čo sa odohralo po 16.3.2016, keď v podstate poškodený žil s touto svedkyňou. Bolo povinnosťou prokurátora vo svojom odvolaní sa vysporiadať aj s výpoveďami našich detí O. C. a T.. G. C., ktoré sú dôležité v tom smere, kde vypovedajú, že poškodený keď odišiel si okrem oblečenia a bežných vecí zbalil aj všetky doklady, písomnosti, listiny, osobné veci ako fotky. Okresný súd správne

skonštatoval, že takto nekoná osoba, ktorá by spontánne riešila skutočnosti, ktoré sa stali 16.3.2016 o 16,00 hodine a to konkrétne jej hrozby a snaží sa čo najskôr odísť, takže takáto osoba si berie len najnutnejšie veci a nie doklady, písomnosti, listiny a fotky. Táto skutočnosť jasne poukazuje na pravdivosť jej výpovede. Okresná prokuratúra sa vôbec nevysporiadala s tou skutočnosťou, že poškodený tvrdil, že obžalovaná sa mu vyhrážala v dôsledku toho, že podal návrh na rozvod manželstva, že ak ho nezoberie naspäť uplatní svoje hrozby, keď bolo preukázané, že v tom čase nemohla vedieť o rozvode manželstva, pretože zo spisu OS v Prievidzi č.j. jednoznačne vyplynula skutočnosť, že v čase 16.3.2016 obžalovaná nemohla vedieť o podanom návrhu na rozvod manželstva, pretože táto vec bola pridelená zákonnému sudcovi a tento vec referoval až 17.3.2016, pričom samotný návrh bol doručený až 22.3.2016 a do tohto momentu neexistuje žiaden záznam o nazretí do predmetného spisu obžalovanou alebo inou osobou. Celý postup okresnej prokuratúry považuje za šikanovanie jej osoby, ktoré trvá od marca 2016 až do dnešných dní, pričom spočiatku to chápala tak, že sa to deje len preto, že poškodený je príslušníkom polície, ale tento už dlhodobejšie je mimo PZ, takže konanie okresnej prokuratúry už nechápe. Je toho názoru, že zásada v trestnom práve v prípade pochybností v prospech obvineného platí rovnako pre okresnú prokuratúru, ako pre okresný súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada odvolanie okresnej prokuratúry zamietnuť v zmysle .

Ku vyjadreniu obžalovanej sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec na nové rozhodnutie.

Poškodený Bc. P. C. na verejnom zasadnutí krajského súdu sa pripojil k návrhu prokurátora. Ešte dodal, že obžalovaná o tom, že podal návrh na rozvod vedela od neho ešte v ten deň, keď ho podal, takže podľa neho tvrdenia o tom, že sa o ňom dozvedela až 22. marca 2016 nie sú pravdivé.

Obžalovaná a jej obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Tvrdenia poškodeného, ktoré uviedol na aktuálnom verejnom zasadnutí považujú za účelové, pričom tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poškodený tieto skutočnosti neuvádzal. Obhajca obžalovanej v tejto súvislosti v celom rozsahu poukazuje na rozvodový spis a aj na skutočnosť, že na základne plnomocenstva právne zastúpenie jeho klientky zobral až 15.01.2018.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 10. februára 2021. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovanej, o výpoveď svedka- poškodeného Bc. P. C., o výpovede svedkov O. C., T.. G. C., L. Y., Y. V. a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovanej spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn.2Pv/288/17. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd správne dospel k záveru, že sa nepodarilo dokázať, že predmetný skutok sa stal, a teda jednoznačne a bez relevantných pochybností preukázať, že obžalovaná iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal a čin spáchala na chránenej osobe- na manželovi.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že predmetný skutok spáchala obžalovaná.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne konštatoval, že v rámci vykonaného dokazovania stoja proti sebe dve skupiny dôkazov. Na jednej strane stojí verzia obžalovanej, ktorá popiera spáchanie skutku, tak ako sa jej obžalobou kladie za vinu. Výpoveď obžalovanej, ktorá vo svojej výpovedi bližšie objasňuje okolnosti konania obžalovanej potvrdzujú výpovede svedkov O. C. a T.. G. C. (obaja sú deťmi obžalovanej a poškodeného). Okresný súd správne ku skupine týchto dôkazov pripojil aj oboznámený spis Okresného súdu Prievidza sp.zn.16C/45/2016. Na druhej strane stojí verzia poškodeného Bc. P. C., ktorá je podporená len dôkazmi, ktoré sú v svojej podstate odvodené od výpovede poškodeného. Ide o výpoveď svedka Y. V. (kolegu poškodeného), ktorý vypovedal o okolnostiach skutku, ktoré sa dozvedel sprostredkovane od poškodeného. Svedok Y. V. nebol priamym svedkom v inkriminovanom období. Aj ďalšie dôkazy- listinný dôkaz spísaný dňa 21.03.2016 u notára B.. N. C., ktorý bol uložený do notárskej úschovy, listina spísaná dňa 18.03.2016, ktorá bola adresovaná Okresnej prokuratúre Prievidza a trestné oznámenie zo dňa 14.10.2016, sú dôkazy odvodené od poškodeného Bc. P. C.. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz (priamy, či nepriamy), ktorý by potvrdzoval verziu poškodeného, teda jednoznačne a bez akých pochybností vyvracal verziu obžalovanej. Pokiaľ ide o podstatnú skutočnosť, ktorú tvrdí poškodený, že obžalovaná mala mu povedať pri použití hrozieb, že vie o tom, že podal návrh na rozvod, čo si bola u svojho právnika zisťovať, tak okresný súd po preskúmaný pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn.16C/45/2016 správne zistil, že obžalovaná o tejto skutočnosti v čase skutku nemohla od svojho právnika vedieť. Návrh na rozvod manželstva poškodeného a obžalovanej bol doručený na okresný súd poškodeným Bc. P. C. dňa 07.03.2016, pridelený zákonnému sudcovi prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 07.03.2016, pričom zákonný sudca až dňa 17.03.2016 vykonal pokyn o doručenie návrhu na rozvod manželstva obžalovanej, ktorá ho podľa pripojenej doručenky v spise prevzala dňa 22.03.2016. Do tohto okamihu v spise nie je záznam o tom, že by do neho nejaká iná oprávnená osoba nahliadala. Pokiaľ ide o prevzatie právne zastupovania obžalovanej v konaní o rozvod manželstva, tak z plnomocenstva zo dňa 15.07.2016 (č.l.43 spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn.16C/45/2016) vyplýva, že B.. A. Y. bola obžalovanou dňa 15.07.2016 splnomocnená na zastupovanie a vykonávanie úkonov vo veci rozvodu manželstva obžalovanej a poškodeného. Pokiaľ ide o zvolenie si obhajcu M.. Z. E. obžalovanou v predmetnej trestnej veci, tak tento bol splnomocnený na obhajovanie obžalovanej dňa 15.01.2018 (viď. plnomocenstvo založené na č.l.276 spisu). Je teda zrejmé, že v čase skutku obžalovaná ani od jedného právnika nemohla vedieť, že poškodený podal návrh na rozvod ich manželstva. Pokiaľ na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poškodený začal tvrdiť, že túto skutočnosť sa obžalovaná dozvedela od neho ešte v deň skutku, tak toto tvrdenie nemožno považovať za hodnoverné a javí sa ako účelové, keďže počas celého konania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť poškodený neuvádzal. V danej veci teda existujú dve verzie dôkazov, pričom ani jednu z nich sa vykonaným dokazovaním nepodarilo vylúčiť. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že výpoveď poškodeného a od neho odvodených dôkazov nebola v konaní žiadnym iným priamym ani nepriamym dôkazom potvrdená, práve naopak ostatné vykonané dôkazy výpoveď poškodeného výrazne spochybnili. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd vecne správne, keď obžalovanú podľa spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto ho podľa zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.