Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-13-2021.pdf
PDF · 126.51 KB
Case nature
Subarea
20CoP/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. V., W. H. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. I., W. H. XX.XX.XXXX, M. F.: Q. XX, F., zastúpená Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o. so sídlom: Mostová 2, Bratislava a otec - T. V., W. H. XX.XX.XXXX, F.: A. XX, XXX XX A. - Q., Česká republika, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 17P/69/2020-167 zo dňa 05.11.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 17P/69/2020-167 zo dňa 05.11.2020 v odvolaním napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 17P/69/2020-167 zo dňa 05.11.2020 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala, aby súd udelil za otca súhlas s dochádzkou maloletej do predškolského zariadenia - Materská škola, Heyrovského 4 v Bratislave. Zároveň matka navrhla súdu, aby rozhodol o tom, že je daná jeho príslušnosť na rozhodovanie o záležitostiach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov vo vzťahu k maloletej.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že medzi rodičmi je nezhoda o tom, či má maloletá navštevovať predškolské zariadenie a kde. Ona navrhuje materskú školu v Bratislave a otec nesúhlasí s predškolským vzdelávaním, no pre prípad, ak by súhlasil navrhuje materskú školu v Prahe. Obvodný súd pre Prahu 6 na návrh otca vydal dňa 12.08.2020 predbežné opatrenie, ktorým do rozhodnutia súdu o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky ohľadom predškolského zariadenia zakázal matke vycestovať s maloletou do zahraničia na dobu dlhšiu ako 5 dní bez súhlasu otca. Matka uviedla, že má maloletú vo svojej výlučnej osobnej starostlivosti, býva s maloletou v Bratislave, kde majú obe trvalý pobyt. S ohľadom na uvedené a tiež vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu podala návrh na prenesenie príslušnosti na Okresný súd Bratislava IV, ktorý je vhodnejšie umiestnený a má právomoc na prejednanie a rozhodovanie veci toho času vedenej Obvodným súdom pre Prahu 6 o nahradenie súhlasu otca s dochádzkou maloletej do predškolského zariadenia v Bratislave. Uviedla, že ich manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené dňa 23.09.2019 v Českej republike. Maloletá jej je zverená do osobnej starostlivosti, pričom otec má s maloletou upravený styk v každom nepárnom týždni od štvrtka 9.00 hod. do pondelka 17.30 hod. Maloletá má slovenské a české občianstvo a trvalý pobyt na Slovensku aj v Českej republike, v oboch prípadoch na rovnakej adrese ako ona. Ona, ani maloletá nemali nikdy s otcom spoločné bydlisko, ani spoločnú domácnosť. Materinským jazykom maloletej je slovenčina.
Maloletá hovorí po slovensky aj s otcom. Matka uviedla, že dôvod jej trvalého pobytu v Českej republike súvisel s jej zamestnaním v spoločnosti ABS Jets na pozícii palubný sprievodca (letuška) od roku 2007 a neskôr, od roku 2015 na pozícii koordinátor letov (administratíva) s miestom výkonu práce striedavo v Bratislave a v Prahe a od roku 2020 s miestom výkonu práce v Bratislave. Od začiatku roka 2020 je jej pracovné pôsobenie výlučne v Bratislave. Otec si už v čase uzatvorenia ich manželstva bol vedomý jej slovenských koreňov a aj toho, že ona pracovala ako letuška na letoch realizovaných z Bratislavy, preto trávila čas striedavo v Slovenskej aj Českej republike. Toto sa nezmenilo ani potom, čo sa narodila maloletá. Po zverení maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti, tj. minimálne od apríla 2019, býva aj s maloletou v Bratislave; okrem doby, kedy je maloletá s otcom v Prahe podľa právoplatného rozhodnutia súdu o styku otca s maloletou. Je preto presvedčená o tom, že otec s tým, že maloletá trávi väčšinu času s matkou na Slovensku, súhlasil, keďže ho o každom pobyte maloletej na Slovensku informovala a ani raz sa proti tomu neohradil. O informovaní otca o pobyte maloletej svedčí aj priložený súpis termínov pobytov na Slovensku, vrátane spôsobu, akým bol otec o pobyte maloletej dcéry informovaný. Nikdy na Slovensko neodcestovala v čase, kedy mal mať maloletú v starostlivosti otec. Tvrdenia otca o tom, že o tom nevedel, a že s tým nesúhlasil, označila preto za účelové. Maloletá má na Slovensku celú širšiu rodinu, s ktorou sa od narodenia pravidelne stretáva, tiež kamarátov svojho veku, s ktorými sa pravidelne stretáva a vyhľadáva spoločné aktivity. Maloletá tiež navštevuje v Bratislave od roku 2016 záujmové krúžky, o ktorých otec vie a súhlasil s nimi, a to kurzy plávania a od septembra 2019 hodiny tanca formou jednorazových lekcií. Vzhľadom na vyššie uvedené je presvedčená o tom, že v dobe podania návrhu otca nie je daná príslušnosť Obvodného súdu pre Prahu 6, a to s ohľadom na trvalý pobyt, faktický pobyt a obvyklé bydlisko maloletej na Slovensku, a preto sú dané dôvody na prenesenie príslušnosti podľa článku 15 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Obvyklým bydliskom maloletej je jednoznačne Bratislava a postúpenie veci na slovenský súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, osobitne v čase pandémie Covid-19, kedy cestovanie predstavuje zvýšené riziko nákazy. V súvislosti s obvyklým pobytom maloletej na Slovensku, otec nie je a ani nebude obmedzený vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a má možnosť sa s dcérou naďalej stýkať ako doposiaľ, keďže rozsah styku s maloletou zostal nezmenený. Ona styku otca s dcérou nijako nebráni a nemá v žiadnom úmysle brániť. Nakoľko starý otec maloletej z jej strany je českej národnosti dlhodobo žijúci na Slovensku, s maloletou hovorí česky, teda nehrozí strata kontaktu maloletej s českým prostredím a českým jazykom ani na území Slovenska. Životná úroveň a podmienky pre vzdelávanie sú na Slovensku rovnaké ako v Českej republike. Matka tiež vyzdvihuje prínos predškolského vzdelávania od 3 rokov veku dieťaťa na rozvoj osobnosti maloletej, ktorý podporuje jej zdravý emocionálny, rozumový a telesný vývoj a osvojenie si základných pravidiel správania, základných životných hodnôt a medziľudských vzťahov. Dieťa má právo na vzdelanie a je v jeho záujme. Otec so zapojením maloletej do akéhokoľvek predškolského a školského systému nesúhlasí, čím koná proti záujmom maloletej. Ona trvá na tom, aby maloletej nebolo upierané vzdelávanie pod odborným dohľadom ani možnosť sociálneho kontaktu s vrstovníkmi. Nie je v záujme maloletej, aby jej bolo uprené právo na vzdelanie a osobný rozvoj tým, že jej je obmedzené právo navštevovať predškolské zariadenie v Bratislave, do ktorého je maloletá od marca 2020 zapísaná. Obratie možnosti maloletej na predškolské vzdelávanie je neprípustné. Tým je daná naliehavosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletou, keď nastúpi do škôlky je upravený tak, že si otec maloletú preberie každý nepárny štvrtok po 12.00 hod. v predškolskom zariadení. Ona otcovi navrhla, že mu maloletú na začiatku styku každý nepárny štvrtok poobede po návšteve škôlky dovezie do miesta jeho bydliska. Otec na tento jej návrh nereagoval a nejavil žiadny záujem o riešenie otázky predškolského vzdelávania maloletej. Otec dochádzku maloletej do akéhokoľvek predškolského a školského zariadenia odmietal, od roku 2018 opakovane trval na tom, že nie je nutné, aby dcéra predškolské a školské zariadenie navštevovala. Otec náhle názor zmenil a prostredníctvom právneho zástupcu poslal matke dňa 23.7.2020 návrh na umiestnenie maloletej do predškolského zariadenia v mieste bydliska otca v Prahe. Ona zmenu názoru otca ohľadom významu predškolského vzdelávania pre dcéru víta, aj keď má za to, že táto náhla zmena názoru je zo strany otca účelová. Nakoľko má maloletá skutočné bydlisko na území Slovenskej republiky v Bratislave, tak jej príde logické, aby dcéra navštevovala škôlku v trvalom bydlisku maloletej v Bratislave. Oboznámila otca s tým, že maloletá je zapísaná do predškolského zariadenia v Bratislave, a to od marca 2020. Rešpektuje však nesúhlas otca a maloletá predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje. Dňa 17.8.2020 na stretnutí rodičov s kolíznou pracovníčkou OSPOD pre Prahu 6 otca žiadala o súhlas s dochádzkou maloletej, ktorý jej otec odmietol vydať bez uvedenia dôvodu. Ona nevidí dôvod, prečo by maloletá nemohla v dobe, kedy je v jej starostlivosti navštevovať predškolské zariadenie v Bratislave, keď na Slovensku dlhodobo býva, s úmyslom žiť tu natrvalo. Naopak, ak by to tak nebolo, dochádzalo by k porušeniu základných ústavných práv maloletej, pokiaľ by maloletá bola nútená navštevovať škôlku v Prahe napriek tomu, že jej bydlisko
je v Bratislave. Obzvlášť v čase pandémie Covid-19 kedy je zvýšeným rizikom cestovanie, je aj týmto daná naliehavosť potreby riešenia situácie prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia.
3. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Praha - západ zo dňa 23.09.2019 č.k. 18C/174/2017-56. Rozsudkom Okresného súdu Praha - západ zo dňa 23.10.2018 č.k. 29Nc/54/2017-258 , sp. zn. 29PaNc 312/2017 a č.k. 29PaNc 558-560/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 13.03.2019, č.k. 100 Co 35/2019-305 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletou bola schválená rodičovská dohoda, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať od štvrtka v nepárnom týždni od 9.00 hod do pondelka v párnom týždni do 17.30 hod s tým, že si maloletú prevezme aj vráti matke v mieste jej bydliska. Špeciálne bol upravený styk v období školských prázdnin. Otec bol zároveň zaviazaný prispievať na maloletú výživným 5.000 Kč mesačne od februára 2017 a zaplatiť dlh na výživnom vo výške 12.500 Kč. Na obvodnom súde pre Prahu 6 je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 29Nc 54/2017 konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej, ktorým sa domáha aby súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obvodný súd pre Prahu 6 uznesením zo dňa 12.08.2020, č.k. O Nc 29015/2020 - 1018 a sp. zn. 60PaNc 272/2020 na návrh otca vydal predbežné opatrenie, ktorým matke uložil povinnosť zdržať sa spoločne s maloletou vycestovania do zahraničia na dobu dlhšiu ako 5 dní, bez písomného súhlasu otca s jeho úradne overeným podpisom. Zároveň matke uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k tomu, aby prípadne maloletá v sprievode tretej osoby vycestovala do zahraničia na dobu dlhšiu ako 5 dní, bez písomného súhlasu otca s jeho úradne overeným podpisom. Predbežné opatrenie platí do doby rozhodnutia súdu o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky, ohľadom predškolského zariadenia, ktoré má maloletá od 01.09.2020 navštevovať.
4. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností s cudzím prvkom aplikoval na vec Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorého posudzoval svoju právomoc. Podľa všeobecného pravidla zakotveného v článku 8 ods. l Nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, majú právomoc súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, s výhradou ustanovení č.l. 9, 10 a 12 Nariadenia, ktoré riešia zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, v prípadoch oprávneného presťahovania a neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otázka oprávnenosti presťahovania maloletého dieťaťa resp. jeho neoprávneného premiestnenia je nevyhnutná pre určenie miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. O oprávnené presťahovanie ide v zmysle Nariadenia, ako aj ustálenej judikatúry vtedy, keď nositeľ rodičovských práv a povinností na základe súdneho rozhodnutia, alebo na základe zákona členského štátu pôvodu, bol oprávnený presťahovať dieťa do iného členského štátu, bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Čo sa týka pojmu „obvyklý pobyt“, súd prvej inštancie konštatoval, že tento pojem konkrétne nevymedzujú zákony Slovenskej republiky a ani medzinárodné zmluvy a dohovory. Otázku obvyklého pobytu musí súd vždy vykladať v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia a takisto ju musí posudzovať na základe individuálnych skutkových okolnosti toho - ktorého prípadu. Všeobecne sa ním však chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola). Pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí súd brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu so zameraním sa najmä na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu. V prípade maloletého dieťaťa sa vyhodnocuje to, kde sa dieťa zdržiava na základe dohody rodičov, alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Samotné presťahovanie sa do iného štátu totiž samo o sebe nezakladá automaticky obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez predchádzajúcej rodičovskej dohody (rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 22.10.2010 - vec C-497/10 PPU Barbara Mercredi proti Richardovi Chaffeovi). Medzi kritériami, vo svetle ktorých má vnútroštátny súd stanoviť obvyklý pobyt dieťaťa, treba uviesť najmä podmienky a dôvody pobytu dieťaťa na území členského štátu, ako aj jeho štátnu príslušnosť.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo všetkých doposiaľ zistených informácií týkajúcich sa maloletého dieťaťa, je bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že maloletá sa narodila v Českej republike, je občanom Českej aj Slovenskej republiky, na trvalý pobyt je prihlásená na Q. XX U. F.. Pochádza
z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Praha - západ zo dňa 23.09.2019 č.k. 18C/174/2017-56. Rozsudkom Okresného súdu Praha - západ zo dňa 23.10.2018 č.k. 29Nc/54/2017-258, sp. zn. 29PaNc/312/2017 a č.k. 29PaNc/558-560/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 13.03.2019, č.k. 100 Co 35/2019 -305 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletou bola schválená rodičovská dohoda, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať od štvrtka v nepárnom týždni od 9.00 hod do pondelka v párnom týždni do 17.30 hod s tým, že si maloletú prevezme aj vráti matke v mieste jej bydliska. Na obvodnom súde pre Prahu 6 je v súčasnosti vedené pod sp. zn. 29Nc 54/2017 konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej, ktorým sa domáha, aby súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obvodný súd pre Prahu 6 tiež uznesením zo dňa 12.08.2020, č.k. O Nc 29015/2020 -1018 a sp. zn. 60P a Nc 272/2020 na návrh otca vydal predbežné opatrenie, ktorým matke uložil povinnosť zdržať sa spoločne s maloletou vycestovania do zahraničia na dobu dlhšiu ako 5 dní, bez písomného súhlasu otca s jeho úradne overeným podpisom. Zároveň matke uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k tomu, aby prípadne maloletá v sprievode tretej osoby vycestovala do zahraničia na dobu dlhšiu ako 5 dní, bez písomného súhlasu otca s jeho úradne overeným podpisom. Predbežné opatrenie platí do doby rozhodnutia súdu o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky ohľadom predškolského zariadenia, ktoré má maloletá od 01.09.2020 navštevovať. Proti tomuto predbežnému opatreniu podala odvolanie matka, podľa posledných informácií tunajšieho súdu o tomto odvolaní doteraz nebolo rozhodnuté. Matka tvrdí, že maloletá má obvyklý pobyt na Slovensku. Otec toto popiera, nakoľko matke nedal na zmenu pobytu maloletej z Českej republiky súhlas. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že nemá v danom štádiu konania zodpovedanú právomoc konať vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (konanie vo veci samej), pričom za určitých podmienok ustanovených v článku 20 Nariadenia by mohlo prichádzať do úvahy prijatie dočasného (neodkladného) opatrenia. Zo znenia článku 20 ods. l, 2 Nariadenia je zrejmé, že neodkladné opatrenia môžu byť vydané súdom členského štátu, ktorý nie je príslušný konať vo veci samej, pričom pre jeho prijatie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky a teda, že dané opatrenie musí byť naliehavé, musí byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli súd rozhodujúci o tomto opatrení a musí mať dočasný charakter (rozsudok z 2. apríla 2009, A,C-523/2007).
6. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie skúmal, či sú tu kumulatívne splnené podmienky podľa článku 20 ods. l, 2 Nariadenia. V prvom rade súd prvej inštancie vyhodnocoval splnenie podmienky naliehavosti, ktorá sa má týkať tak situácie, v ktorej sa dieťa nachádza, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Splnenie tejto podmienky súd prvej inštancie nemá za osvedčenú, nakoľko vzhľadom na charakter konania a prebiehajúce konania v Českej republike nie je možné o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania, len na základe predložených listinných dôkazov vychádzajúcich z jednostranných tvrdení matky, popieraných vo vyjadrení otca. V danej veci na základe doteraz zistených skutočností a predložených dôkazov, nie je dostatočným spôsobom odôvodnená naliehavosť situácie, v ktorej sa maloletá nachádza. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dáva do pozornosti aj to, že je otázna oprávnenosť matkou tvrdeného obvyklého pobytu maloletej na území Slovenskej republiky v Bratislave, keď matka má v súčasnosti povinnosť zdržať sa spoločne s maloletou vycestovania z Českej republiky na dobu dlhšiu ako 5 dní, bez písomného súhlasu otca. Súd prvej inštancie poukázal na to, že článok 20 Nariadenia nie je možné vykladať v tom zmysle, že by mohol byť používaný ako nástroj k predlžovaniu skutkovej situácie vytvorenej protiprávnym konaním, či k legitimizácii účinkov tohto konania (C-403/09 Jasna Detiček). Uznanie situácie naliehavosti by bolo v tomto prípade proti samotnému cieľu Nariadenia, ktorým je práve odrádzanie od protiprávnych premiestnení alebo nevrátení sa dieťaťa medzi jednotlivými členskými štátmi (rozsudok z 11. júla 2008, C-195/2008). Takisto súd prvej inštancie nezistil ani splnenie ďalšej podmienky, ktorou je to, že opatrenie musí byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte. Nahradenie súhlasu otca s dochádzkou maloletej do predškolského zariadenia v Bratislave sa totiž netýka len samotného dieťaťa a rodiča, ktorému je dieťa zverené, ale týka sa aj druhého rodiča, ktorý v dôsledku prijatia takéhoto opatrenia bude zbavený tohto práva. V tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že otec maloletého dieťaťa, do ktorého právnej sféry by opatrenie zasiahlo, by sa nachádzal na území Slovenskej republiky, a preto absentuje splnenie aj tejto podmienky ustanovenej v článku 20 Nariadenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že na Obvodnom súde pre Prahu 6 prebieha pod sp. zn. O Nc 29015/2020 v súčasnosti konanie vo veci samej
o návrhu otca na rozhodnutie súdu o nezhode rodičov ohľadom výberu predškolského zariadenia pre maloletú. V tomto konaní súd bude vykonávať potrebné dokazovanie, na základe ktorého bude môcť vo veci rozhodnúť plne v záujme maloletej.
7. Proti uzneseniu v časti zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka odvolanie a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP]; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365 ods. 1 písm. g) CSP]; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]; súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci [§ 62 ods. 1 CMP]. Matka v odvolaní poukazuje na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala preto, že sa jej nepodarilo s otcom dohodnúť na tom, že maloletá bude navštevovať materskú školu v Bratislave. Maloletá je pritom vo veku 4 rokov, v ktorom predškolské vzdelávanie podporuje zdravý emocionálny, rozumový a telesný vývoj, medziľudské vzťahy a správanie v kolektíve. Otec s tým, aby maloletá navštevovala predškolské zariadenie najprv nesúhlasil vôbec. Tvrdil, že nie je potrebné, aby maloletá navštevovala predškolské zariadenie, pretože jeho podnikateľská činnosť mu umožňuje, aby sa o maloletú osobne staral. Neskôr však podal na Obvodnom súde pre Prahu 6 návrh na nahradenie súhlasu matky s predškolským zariadením v Prahe. Matka, a teda aj maloletá však trávia prakticky všetok čas v Bratislave. Miestom obvyklého pobytu maloletej sa stala Bratislava. Preto by mala maloletá navštevovať predškolské zariadenie v Bratislave. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požiadala matka súd prvej inštancie, aby rozhodol o tom, že je príslušný na konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú a preniesol tak príslušnosť zo súdu Českej republiky (ďalej len „ČR") na súd prvej inštancie. Doposiaľ totiž o starostlivosti o maloletú rozhodoval Obvodný súd pre Prahu 6. Keďže však má maloletá osobitné väzby na Slovenskú republiku (ďalej len „SR") a došlo k zmene obvyklého pobytu, sú splnené podmienky na prenesenie príslušnosti súdu z Obvodného súdu pre Prahu 6 na súd prvej inštancie Súd prvej inštancie napádaným uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pritom súd prvej inštancie o návrhu matky na prenesenie príslušnosti z Obvodného súdu pre Prahu 6 na súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol. Z uvedeného záveru pritom nie je zrejmé, kde má maloletá podľa súdu obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt maloletej pritom má vplyv na určenie príslušnosti súdu podľa nariadenia Brusel IIa. Matka poukazuje na to, že v čase začatia konania vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, mala maloletá obvyklý pobyt v ČR, v Prahe. Preto konanie začalo pred súdom ČR. Následne došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej. Miestom obvyklého pobytu maloletej je v súčasnosti Bratislava. Nariadenie Brusel IIa pre také situácie, v akej sa nachádza maloletá, upravuje v článku 15 podmienky prenesenia príslušnosti súdu. Matka v návrhu na začatie konania požiadala súd prvej inštancie, aby preniesol príslušnosť zo súdu v ČR na súd prvej inštancie. Teda, aby súd prvej inštancie rozhodol o tom, že je príslušný na konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú (vo veci samej). Súd prvej inštancie však vo výroku napádaného uznesenia nerozhodol o svojej príslušnosti konať vo veci samej. Z odôvodnenia napádaného uznesenia však vyplýva, že sa súd prvej inštancie otázkou svojej príslušnosti na konanie vo veci samej zaoberal a v podstate povedal, že nie je príslušný na konanie vo veci samej. Súd prvej inštancie teda doposiaľ vo výroku rozhodnutia nerozhodol o prenesení príslušnosti. Ak súd prvej inštancie chcel napádaným uznesením rozhodnúť o návrhu na prenesenie príslušnosti, mal rozhodnutie uviesť vo výroku. Matka ďalej uvádza, že aj keby súd prvej inštancie nebol príslušný na konanie vo veci samej, jeho príslušnosť na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva z článku 20 nariadenia Brusel IIa. Matka má za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené sú. Zároveň má matka za to, že súd prvej inštancie je oprávnený konať vo veciach starostlivosti o maloletú. Podľa matky, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je príslušný ani podľa článku 20 nariadenia Brusel IIa, mal vyhlásiť, že nie je príslušný. Podľa článku 17 nariadenia Brusel IIa totiž platí, že ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Matka poukazuje na to, že v návrhu na začatie konania uviedla dôvody zmeny obvyklého pobytu maloletej. Spolu s návrhom na začatie konania predložila dôkazy o tom, že obvyklý pobyt maloletej je v SR. Súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dôkazu k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Toto zistenie má pritom zásadný význam pre určenie obvyklého pobytu maloletej, ktorý má pritom zásadný význam pre určenie príslušnosti súdu. Zároveň matka uvádza, že zo samotnej povinnosti uloženej matke
predbežným opatrením nevycestovať mimo územia ČR na obdobie dlhšie ako 5 dní, nijako nevyplýva, že by pobyt maloletej na území SR bol neoprávnený alebo protiprávny. Matka uvádza, že povinnosť uložená matke predbežným opatrením je splnená aj v prípade, ak matka každý piaty deň vycestuje zo SR do ČR a v ten istý deň sa vráti naspäť na územie SR. Preto je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo posúdil predbežné opatrenie a zároveň z neho vyvodil závery, ktoré z neho nevyplývajú. Dňa 29.10.2020 však vydal Obvodný súd pre Prahu 6 uznesenie, ktorým zamietol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by zakazovalo matke vycestovať spoločne s maloletou do zahraničia bez písomného súhlasu otca s úradne osvedčeným podpisom. V odôvodnení Obvodný súd pre Prahu 6 uviedol, že zo skutkového stavu je zrejmé, že nedochádza k tomu, že by matka neodovzdávala maloletú otcovi, a teda, že by maloletú zadržiavala, alebo s ňou zostávala na území SR, v čase keď má byť u otca. Obvodný súd pre Prahu 6 zároveň uviedol, že nevidí dôvod na vydanie prísnejšieho predbežného opatrenia, ktoré by fakticky znemožnilo pobyt maloletej na území SR. Matka zdôrazňuje, že zo zamietnutého predbežného opatrenia teda vyplýva, že matka predbežné opatrenie vydané v ČR dodržiava. Zároveň zo zamietnutého predbežného opatrenia nevyplýva, že podľa súdu ČR matka maloletú zadržiavala na území SR, ani že sa maloletá na území SR zdržiava neoprávnene. Zároveň ako reakciu na vyjadrenie otca priložila matka k odvolaniu komunikáciu medzi matkou a otcom, ktorou matka informuje otca o pobyte maloletej v SR, čo potvrdzuje pravdivosť tvrdení matky a vyvracia tvrdenia otca o rozsahu pobytu matky a maloletej v SR. Z tejto komunikácie pritom matka vyvodzuje súhlas otca s tým, že maloletá bude v SR. Matka ďalej zdôrazňuje, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že maloletá, ktorá bude mať 5 rokov v marci 2020 nenavštevuje predškolské zariadenie preto, že matka a otec sa nezhodli na výbere predškolského zariadenia. Prijatie interpretácie súdu prvej inštancie by v podstate znamenalo, že pokiaľ sa jeden z rodičov nenachádza na území členského štátu, súdy členského štátu nemajú právomoc vydať neodkladné opatrenie, a to ani v prípade, keby bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Tento výklad súdu prvej inštancie popiera základný účel nariadenia Brusel IIa. Základným kritériom, na ktorom je postavená právomoc súdov je najlepší záujem dieťaťa, najmä kritérium blízkosti. Je pravdou, že v súčasnosti prebieha v ČR konanie o nahradení súhlasu matky s výberom predškolského zariadenia pre maloletú. To však podľa matky nebráni tomu, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradí súhlas otca s tým, aby maloletá navštevovala predškolské zariadenie v Bratislave. Maloletá totiž bude mať v marci 2021 už 5 rokov, a je v jej najlepšom záujme, aby predškolské zariadenie navštevovala. V tomto veku predškolské vzdelávanie podporuje zdravý emocionálny, rozumový a telesný vývoj, medziľudské vzťahy a správanie v kolektíve. Podľa matky sa súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jej argumentmi uvedenými v návrhu na začatie konania, ktorými odôvodňovala naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, najmä faktom, že spor rodičov o zaradenie maloletej prebieha už od roku 2018, neposúdil ich vo vzájomnej súvislosti a ani nevyhodnotil ich súlad s kritériom najlepšieho záujmu dieťaťa a naliehavosti. Súd prvej inštancie mohol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by nahradil súhlas otca s tým, že maloletá bude v čase, keď je s matkou navštevovať predškolské zariadenie v Bratislave. Toto neodkladné opatrené by bolo dočasné. Platilo by len do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd v ČR rozhodne v konaní, ktorého predmetom je nahradenie súhlasu matky s výberom predškolského zariadenia v ČR. Z odôvodnenia napádaného uznesenia pritom vyplýva, že súd prvej inštancie uprednostnil právo otca udeliť súhlas s umiestnením maloletej do predškolského zariadenia pred najlepším záujmom maloletej, ktorým je právo navštevovať predškolské zariadenie.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné potvrdiť.
11. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, (ďalej aj Nariadenie Brusel IIa), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
13. V danej veci sa jedná o vec s tzv. cudzím prvkom. Nariadiť neodkladné nariadenie (predbežné opatrenie) vo veci starostlivosti o maloleté deti môžu však aj súdy členského štátu, ktoré nie sú príslušné na rozhodnutie o veci samej (článok 20 Nariadenia Brusel IIa), ale len za kumulatívneho splnenia podmienok, ktoré boli definované v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 523/07 a to, že predmetné opatrenie musí byť naliehavé, musí sa týkať osôb a majetku nachádzajúceho sa v členskom štáte, v ktorom je sídlo súdu, na ktorom bolo zahájené konanie a musí mať dočasnú povahu. Podľa označeného rozhodnutia je predmetný článok použiteľný aj na deti, ktoré majú svoje obvyklé bydlisko v jednom členskom štáte, ale dočasne alebo príležitostne sa zdržiavajú v inom členskom štáte a nachádzajú sa v situácii, ktorá môže závažným spôsobom ohroziť ich vývoj alebo zdravie, čo odôvodňuje okamžité nariadenie ochranného (neodkladného) opatrenia.
14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že matka v podstate podala dva návrhy. Jeden návrh je návrhom na prenesenie právomoci podľa čl 15 a nasl. Nariadenia Brussel IIa a druhým návrhom je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Je zrejmé z uznesenia, že súd prvej inštancie rozhodoval týmto uznesením iba o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu mal v kompetencii zvoliť procesný postup taký, že o návrhoch matky rozhodoval samostatne, keď navyše návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má stanovenú lehotu na rozhodnutie. Odvolací súd sa teda zaoberá výslovne len návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie, a nie návrhom na prenesenie príslušnosti (právomoci), o ktorom týmto uznesením rozhodnuté nebolo, čo vyplýva ako z výroku uznesenia, tak aj z jeho odôvodnenia. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa toho času vedie konanie o úprave rodičovských práv a povinností, aj konanie o nahradenie súhlasu matky s návštevou predškolského zariadenia na súde v Českej republike. Z podaní matky uskutočnených pred týmto súdom v Českej republike nevyplýva, že by namietala právomoc tohto súdu konať a tomu, že právomoc Českého súdu nenamieta svedčí i jej návrh na prenesenie právomoci uskutočnený v zmysle čl.15 Nariadenia Brussel IIa. Za takejto situácie potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhodnotiť v súlade s čl. 20 Nariadenia Brussel IIa, podľa ktorého v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Aj podľa odvolacieho súdu tu nie sú dané také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo nevyhnutné nariadiť matkou žiadané neodkladné opatrenie. Maloletému dieťaťu nehrozí žiadna ujma na jeho zdraví, ak nebude dočasne urýchlene rozhodnuté o nahradení súhlasu otca s návštevou materskej školy na území Slovenskej republiky. Navyše je tu vykonateľné rozhodnutie Českého súdu o zákaze matky vycestovať bez súhlasu otca s maloletou na dobu dlhšiu ako 5 dní z územia Českej republiky. Dané rozhodnutie nemožno nerešpektovať, alebo obchádzať tým, že matka na jednu noc príde s maloletou do Čiech a následne bude 5 dní na Slovensku a zase príde na jeden deň do Čiech a následne zase na 5 dní na Slovensko, ako tvrdí matka v odvolaní. Takýto aj matkou načrtnutý spôsob výkonu predmetného neodkladného opatrenia je jeho obchádzaním, čo nemôže súd akceptovať. Odvolací súd poukazuje i na to, že otec podal na Okresnom súde Bratislava I návrh na návrat maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení. Návratové konanie pred Okresným súdom Bratislava I nie je ukončené, na deň 15.02.2021 je stanovený termín pojednávania. Za takejto situácie nie je v záujme maloletej aj s poukazom na čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, č. 119/2001 Z.z., nariaďovať matkou žiadané neodkladné opatrenie. Otázka starostlivosti o maloletú, ako aj otázka nezhody rodičov ohľadom návštevy predškolského zariadenia maloletou je riešená v konaní vo veci samej pre súdom v Českej republike.
15. Odvolací súd je toho názoru, že zásah súdu, ktorý nemá toho času právomoc konať vo veci samej, v podobe neodkladného opatrenia žiadaného matkou, nie je pre záujem maloletej nevyhnutný. Maloletej nehrozí na území Slovenskej republiky hrozba na jej zdraví a to fyzickom, či duševnom, ak nebude neodkladne rozhodnuté o nahradení súhlasu otca s návštevou predškolského zariadenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vecne a právne správne (§ 387 ods. 1.2 CSP).
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP ).