Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-44-2020.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanej: Z. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, U., o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 70,70 Eur od 08.09.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 3,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 28.11.2019 a následne postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.08.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 70,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 31.07.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 30.07.2019 cestovala mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka. Žalovaná odmietla uhradiť cestovné vo výške 0,70 Eur a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70,- Eur. Žalovaná nástupom do dopravného prostriedku Dopravného podniku Bratislava (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) uzavrela zmluvu o preprave. Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v zmysle prepravného poriadku cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji (ďalej len „PP IDS BK“) nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu. V zmysle bodu A.14.7 prepravného poriadku sadzby sankčných úhrad sú uvedené v cenníku uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK. Sadzba sankčnej úhrady vo vlakoch sa riadi PP ZSSK / PP RJ-SK. Sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je v cenníku uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK stanovená na sume 70,- Eur. Žalobca postúpenie pohľadávky oznámil doporučeným listom z 28.10.2019 a listom z 05.11.2019 bola žalovaná vyzvaná na úhradu pohľadávky. Žalobca si preto uplatnil aj náklady s uplatnením pohľadávky vo výške 2 x 1,50 Eur spolu 3,- Eur. Cestovné a sankčná úhrada boli splatné dňom porušenia povinnosti, t.j. dňa 30.07.2019. Nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania. Úrok z omeškania si žalobca preto uplatnil od 31.07.2019, nakoľko od uvedeného dňa je žalovaná v omeškaní s plnením dlhu.
2. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). K žalobe sa žalovaná nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 09.02.2021, keď súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinami, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Žalovaná cestovala dňa 31.07.2019 na linke č. 5 v Bratislave bez cestovného lístka, za čo jej bolo uložené zaplatiť cestovné v sume 0,70 Eur a postih v sume 70,- Eur, čo je spolu 70,70 Eur. Túto sumu žalovaná doposiaľ nezaplatila. Žalobca žalovanej listom zo dňa 28.10.2019 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Dňa 05.11.2019 vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky.
5. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
6. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 760 OZ, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
8. Podľa čl. A.14.3 Prepravného poriadku IDS BK, cestujúci je povinný na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu kedykoľvek počas prepravy, a to aj v okamihu vystúpenia predložiť cestovný lístok ku kontrole.
9. Podľa čl. A.14.4 Prepravného poriadku IDS BK, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu. Výška sankčnej úhrady vo vlakoch sa riadi PP ZSSK.
10. Podľa Cenníka č. 9 Sadzby sankčných úhrad - Príloha č. 1 k Prepravnému poriadku IDS BK, základná sadzba za cestovanie bez platného cestovného lístka je 70,00 eur. K sadzbe sa pripočítava sadzba cestovného v hodnote 0,70 eur.
11. Podľa § 8 ods. 5 a 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
12. Podľa § 16 ods. 4 písm. c), d) a f) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, cestujúci je povinný c) preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, d) preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste, f) dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.
13. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 31.07.2019 cestovala hromadným dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu a pri kontrole revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Nastúpením žalovanej do dopravného prostriedku právneho predchodcu žalobcu došlo medzi nimi k vzniku zmluvy o preprave. Povinnosťou žalovanej bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov bola cena cestovného lístka 0,70 Eur a úhrada za cestovanie bez platného lístka 70,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 70,70 Eur, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa.
17. Súd priznal žalobcovi tiež náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3,- Eur (2 x 1,50 Eur), ktoré predstavujú náklady na poštovné za zaslanie oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na úhradu dlžnej sumy žalovanému, ktoré sú podľa 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
18. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej popri plnení istiny vo výške 70,70 Eur i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 31.07.2019, keďže cestovné a prirážka boli splatné už v deň absolvovania prepravy dňa 30.07.2019. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 31.07.2019, t.j. vo výške 5% ročne.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za opodstatnenú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) sumu 70,70 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 Eur od 31.07.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 3,- Eur.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnému žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V období od 19.01.2021 do 28.02.2021 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).