Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_55Ek-1632-2019.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Subarea
55Ek/1632/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava proti povinnému: Ľ. K., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, XXX XX H. - T. I. o vymoženie 1.497,07 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Dánim, so sídlom Cukrová 14 18, 811 08 Bratislava, IČO: 42 354 935, pod sp. zn. 422EX 288/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Dánim, so sídlom Cukrová 14 18, 811 08 Bratislava, IČO: 42 354 935, pod sp. zn. 422EX 288/19 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.09.2019, vedeným pod sp. zn. 55Ek/1632/2019, domáhal od povinného vymoženia 1.497,07 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp. zn. 92/10/18 zo dňa 19.03.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Dániho vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1632/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:6119380057.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 422EX 288/19.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 08.10.2019, ktoré bolo dňa 11.10.2019 doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 04.02.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.02.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 14.11.2020 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebolo doložené.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a námietky proti trovám a úrokom vymáhaných v predmetnej exekúcii v celom rozsahu. Ako prvé povinný tvrdil, že neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Ďalej tvrdil, že jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Povinný poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorými súd zamietol návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá tým pádom nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Vo svojom podaní povinný ďalej uviedol, súd nemal vôbec poveriť
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Žiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku (pozn. súdu - správne by malo byť súdu) bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uviedol, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svojej oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Podľa tvrdenia povinného rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ma za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písmeno c). Dodáva, že tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v nich sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp)
- vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu, v spotrebiteľských veciach tak nie je. Spomenutý princíp podľa povinného ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. A teda povinný zdôrazňuje oprávnenosť, a zároveň aj povinnosť exekučného súdu skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v prípade nevyužitia spotrebiteľa možnosti spochybniť existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.09.2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že poukázal na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na § 53c, Občianskeho zákonníka, článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, keďže povinný mal za to, že súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, súd neurčil, že či pri uzatváraná boli použité nekalé obchodné praktiky, súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný poukázal na skutočnosť, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného proti povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, ktorý je vykonateľné, pričom právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Súd v exekučnom konaní je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti splnené. Povinný poukázal na skutočnosť, že prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, a či súd oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. S prihliadnutím na uvedené povinný mal za to, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s právom EÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ďalej povinný žiadal, aby súd konal a prihliadol na skutočnosti, že exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia je nespôsobilý a to vzhľadom k tomu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Povinný zároveň namietal aj skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu.
7. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek. Z
vyjadrenia exekútora vyplynula aj skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Doručený návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tiež uviedol, že oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
9. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
10. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 20.11.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500090495, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval (bod 2 zmluvy) je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy), čo nevyužil, a teda svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.497,07 EUR s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená.
19. Exekučnému súdu bolo z priloženého rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, zrejmé, že povinný bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, danú výzvu si prezval, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Súd konštatuje, že povinný na základe uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinný sa v stanovenej lehote 30 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede nevyjadril. Zo strany povinného nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohol o začatom rozhodcovskom konaní vedieť a teda sa nemohol brániť.
20. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul, a to s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom konaní neposkytol žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári, nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.
21. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázal tak ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinným namietaného poškodzovanie spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní tento povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav,
ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
24. Dôvody uvádzané povinným v bode 21 odôvodnenia tohto uznesenia existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody uvedené v bode 21 odôvodnenia tohto uznesenia za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
25. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti exekučných titulov.
Súd vyhodnotil povinným prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
26. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol aj námietku proti trovám exekúcie. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie len nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, ktorý bol v tomto exekučnom konaní riadne uhradený a náhradu trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 19,80 EUR (16,50 EUR + 20 % DPH), nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný prostredníctvom súdneho exekútora a ten má v zmysle § 17 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) nárok na odmenu za zaslanie návrhu elektronickými prostriedkami súdu vo výške 16,50 EUR, v čoho dôsledku v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnenému priznaný tento nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekučného konania, tak ako je uvedený v poverení na vykonanie exekúcie. Čo sa týka trov súdneho exekútora súd k uvedenému uvádza, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesenú námietku proti trovám exekúcie za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
27. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
28. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
29. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.