Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Medzitýmny_rozsudok_20Cpr-33-2018.pdf
PDF · 150.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/33/2018
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu H. D.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanej: OK GROUP SLOVAKIA, a.s., IČO: 36 805 017, so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, právne zastúpená: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie odmeny vo výške 15.000,- eur, z a s t a v u j e.
II. Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa 31.05.2018, je neplatná.
III. Vo vzťahu k výroku I. súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
IV. Vo vzťahu k výroku II. m á žalobkyňa p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou sa súd sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovanej zo dňa 31.05.2018 je neplatná, náhrady mzdy vo výške jej priemerného zárobku podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.02.2018, od 01.08.2018 do právoplatnosti rozhodnutia, zaplatenia odmeny vo výške 15.000,- eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 01.06.2016 žalovaná ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na pozíciu: generálny riaditeľ, na dobu neurčitú s mzdou 5.500,- eur (ďalej ako „Pracovná zmluva“). Dňa 05.02.2018 strany uzavreli Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy, pričom pozícia žalobkyne sa zmenila na: obchodný riaditeľ a mzda na výšku 700,- eur (ďalej len ako „Dodatok č. 1“). Dňa 05.02.2018 strany uzavreli Zmluvu o finančnom sprostredkovaní v sektore poistenia a zaistenia (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“) s odmenou žalobkyne vo výške 4.800,- eur. Dňa 31.05.2018 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom žalovaná navrhla ukončenie pracovného pomeru a Zmluvy o sprostredkovaní, obe dohodou. S tým žalobkyňa nesúhlasila, preto jej žalovaná chcela doručiť výpoveď z pracovného pomeru, ktorú žalobkyňa odmietla prevziať, lebo ju považovala za neplatnú a v rozpore s právnymi predpismi. Listom zo dňa 04.07.2018 žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú. Výpoveď z pracovného pomeru bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom žalobkyňa má za to, že sa nadbytočnou nestala, lebo jej nebolo predložené rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta a ak aj bolo učinené, je neplatné, lebo muselo byť prijaté účelovo. Nakoľko žalobkyňa vykonávala funkciu generálnej riaditeľky a následne obchodnej riaditeľky mala prehľad o vedúcich úlohách, organizačných plánoch, zamestnancoch a efektivite práce, nemohla sa preto stať
nadbytočnou. Žalovaná ani nesplnila svoju povinnosť ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu. Predložila nasledovné listiny, ktoré žiadala vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 01.06.2016, Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 05.02.2018, Zmluva o finančnom sprostredkovaní, list zo dňa 14.06.2018, list zo dňa 19.06.2018, Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zamestnanca zo dňa 04.07.2018, ciele pre rok 2017 zo dňa 19.06.2017, výzva na úhradu ročného bonusu zo dňa 01.08.2018.
3. Podaním zo dňa 24.10.2018 sa k žalobe vyjadrila žalovaná a potvrdila, že strany podpísali Pracovnú zmluvu aj Dodatok č. 1 k nej. Namietla pravosť Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, k čomu žiada vypočuť svedkov. V písomnej výpovedi sa vyskytla chyba v písaní, ktorú žalovaná opravila listom zo dňa 19.06.2018. Na dôvodnosti výpovede z pracovného pomeru trvá, keďže pracovné miesto obchodného riaditeľa bolo riadne zamestnávateľom zrušené a žiada žalobu zamietnuť. Predložila nasledovné listiny, ktoré žiadala vykonať ako dôkaz: Dodatok č. 1 k vnútornému predpisu zo dňa 29.05.2018, list zo dňa 10.07.2018, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31.05.2018, zápis zo stretnutia zo dňa 27.06.2018, Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 28.05.2018, Zmluva o finančnom sprostredkovaní zo dňa 05.02.2018.
4. Podaním doručeným súdu dňa 14.01.2019 sa vyjadrila žalobkyňa (replika) a uviedla, že sa vedie spor na Okresnom súde Trnava sp. zn.: 28Cb/135/2018, ktorý sa týka Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Namietla, že na Zápisnici zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 28.05.2018 chýbajú podpisy a nie je možné vylúčiť možnosť, že listiny boli antidatované. Dôvody výpovede z pracovného pomeru sú zmätočné a nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka výpovede, lebo žalovaná jej neponúkla žiadnu inú vhodnú prácu. Na žalobe preto zotrváva.
5. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2019 sa vyjadrila žalovaná (duplika) a uviedla, že Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva bola riadne podpísaná, o čom predkladá dôkaz. Pracovná pozícia - obchodný riaditeľ bola riadne zrušená a už následne nebola nikým obsadená, zrušenie tejto pozície teda nie je fiktívne, ako tvrdí žalobkyňa. Opäť potvrdila, že Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve bol riadne uzavretý, čo je nespornou skutočnosťou. Žalobkyňa nikdy nespochybňovala zmenu pracovnej pozície, ani výšku mzdy na základe Dodatku č. 1. Inú vhodnú prácu ponúknuť žalobkyni nemohli, nakoľko žiadna pracovná pozícia nebola voľná.
6. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 26.11.2019 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 6.801,04 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spočívajúcej v užívaní motorového vozidla Škoda Superb v rozpore s účelom, na ktorý jej bolo vozidlo ako zamestnankyni zverené, čo preukazuje knihou jázd, faktúrami a predkladá aj tabuľku výpočtu náhrady škody.
7. Elektronickým podaním zo dňa 29.11.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne čiastočne vzala žalobu späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie odmeny vo výške 15.000,- eur. Ako dôvod uviedla predbežné právne posúdenie veci prezentované súdom na pojednávaní dňa 28.10.2019 a snahu mimosúdne urovnať spor v čo možno najkratšej dobe.
8. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby čo do nároku na zaplatenie odmeny vo výške 15.000,- eur, súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). Súhlas žalovanej potrebný nebol, lebo k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (pojednávanie dňa 28.10.2019 nebolo otvorené, lebo strany prezentovali snahu mimosúdne sa dohodnúť).
12. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 30.01.2020 sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá poukázala na zápisnicu z pojednávania na Okresnom súde v Trnave sp. zn.: 28Cb/135/2018, kde žalobkyňa v rámci výsluchu opakovane uviedla, že súhlasila do zmenou svojej pracovnej zmluvy tak, že jej pracovné zaradenie sa zmení na obchodného riaditeľa. Pokiaľ teda žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí skutočnosti v rozpore s jej výpoveďou, je potrebné považovať ich za účelové. Za účelom preukázania skutočnosti, že žalovaná nemala pre žalobkyňu žiadne iné voľné pracovné miesto, žalovaná predkladá organizačný poriadok a jeho prílohu č. 1, z ktorého je zrejmé, že žalovaná žiadnym voľným pracovným miestom nedisponovala. K samotnej výpovedi uviedla, že výpoveď je jasná a zrozumiteľná, lebo bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Predložila nasledovné listiny: Organizačný poriadok žalovanej, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.01.2020 Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/135/2018.
13. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 30.01.2020 doplnila žalovaná listinné dôkazy týkajúce sa vzájomnej žaloby.
14. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 09.06.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k vzájomnej žalobe a uviedla aj to, že vznikli pochybnosti o tom, že bol Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve uzavretý. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Dodatok č. 1 so žalovanou uzavrela, ale súdu ho predložila len v nepodpísanom znení, mení teda svoje tvrdenie o tom, že Dodatok č. 1 uzavreli tak, že Dodatok č. 1 síce vypracovala, ale k jeho uzavretiu nedošlo. Je potrebné zohľadniť aj to, že v Pracovnej zmluve sa strany výslovne dohodli na tom, že akákoľvek jej zmena musí byť realizovaná písomne, čo sa nestalo, a preto nemohlo platne dôjsť k uzavretiu Dodatku č. 1 a tým k zmene Pracovnej zmluvy. Predložila nasledovné listiny: Manažérska zmluva zo dňa 27.04.2016, Potvrdenie o zneprístupnení údajov o súkromných jazdách vodičov zo dňa 26.07.2016.
15. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.09.2020 sa vyjadrila žalovaná, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že predložená manažérska zmluva je nepomenovaným kontraktom a k jej uzavretiu došlo z dôvodu potvrdenia pracovnej pozície žalobkyne a platových podmienok do času, kým dôjde k riadne uzavretej pracovnej zmluve podľa slovenského právneho poriadku. K tvrdeniu žalobkyne, že pracovné miesto „obchodný riaditeľ“ bolo zrušené skôr, ako jej mala uplynúť výpovedná doba uviedla, že podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je potrebné písomne rozhodnúť o zrušení pracovného miesta skôr, ako dôjde k samotnej výpovedi, ako zamestnávateľ preto postupoval správne. Pre odstránenie pochybností predkladá súdu Dodatok č. 1 podpísaný oboma stranami.
16. Písomným podaním zo dňa 13.09.2020 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla skutočnosti ku vzájomnej žalobe žalovanej a žiadala tento nárok vylúčiť na samostatné konanie. Spochybnila, že by Dodatok č. 1 bol riadne uzavretý stranami a spochybnila pravosť listiny - Dodatku č. 1, ktorý predložila žalovaná spolu s vyjadrením zo dňa 02.09.2020, súčasne žiadala doloženie originálu tejto listiny. Výpoveď z pracovného pomeru považujú za neplatnú, lebo je nezrozumiteľná a neurčitá, z rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene nevyplýva aký cieľ ním sledovala, organizačná zmena bola len predstieraná, žalobkyňa nebola vopred s rozhodnutím o organizačnej zmene oboznámená. Ďalej vyčísľuje náhradu mzdy, ktorej sa domáha, pričom v nadväznosti na neuzavretie Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, bola mzda žalobkyne 5.500,- eur brutto, podľa § 134 ods. 4 ZP jej priemerný hodinový zárobok bol 33,72 eur x 163,125 hodín mesačne je jej priemerným zárobkom 5.500,58 eur. Žiadala pripustiť zmenu žaloby. Predložila Zápisnicu z pojednávania zo dňa 14.01.2020 Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 28Cb/135/2018, kde žalobkyňa vypovedala, že Dodatok č. 1 nepodpísala, lebo nevedela či bude akceptovaná jej požiadavka na výpovednú dobu 12 mesiacov v Zmluve o sprostredkovaní. Predložila vyjadrenie C. P. zo dňa 28.09.2018, ktorá prehlásila, že nepodpísaný dodatok č. 1 k pracovnej zmluve vzala z osobnej zložky žalobkyne a zoskenovala ho ekonómke spoločnosti pre účely výplaty mzdy za február 2018.
17. Uznesením zo dňa 05.10.2020 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa 31.05.2018 je neplatná a pracovný pomer žalovanej k žalobkyni trvá . II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 2.996,21 eur za mesiac júl 2018 a vo výške 5.500,58 eur mesačne od 01.08.2018 do právoplatnosti
rozsudku, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.02.2021 súd vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu uplatnenú žalovaným podaním zo dňa 25.11.2019, ktorou sa domáha zaplatenia sumy vo výške 6.801,04 eur s príslušenstvom.
19. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
20. Z Manažérskej zmluvy zo dňa 27.04.2016 vyplýva, že túto uzavreli medzi sebou žalovaná na strane zamestnávateľa a žalobkyňa označená ako „manažér“ na strane zamestnanca podľa českého Zákoníka práce - zák. č. 262/2006 Sb. s tým, že žalobkyňa bude pre žalovanú pracovať ako generálny riaditeľ, na dobu neurčitú. Zmluva je vyhotovená v českom jazyku s odkazmi na ustanovenia českého Zákoníka práce, napriek tomu, že ide o zamestnávateľ je slovenskou obchodnou spoločnosťou, miesto výkonu práce: Galanta. Ako deň nástupcu do práce je uvedený: 01.06.2016.
21. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016 je zrejmé, že ju uzavrela žalobkyňa z pozície zamestnanca a žalovaná z pozície zamestnávateľa na pozíciu: generálny riaditeľ (deň nástupu do práce 01.06.2016), s mesačnou mzdou 5.500,- eur, na dobu neurčitú.
22. Z Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 05.02.2018, ktorý žalobkyňa predložila spolu so žalobou, súd zistil, že tento nie je podpísaný ani jednou zo strán, pričom malo dôjsť k zmene pracovnej pozície žalobkyne na obchodného riaditeľa, zmene pracovnej náplne a zmene mzdy na 700,- eur. Na č.l. 346 žalovaná doložila Dodatok č. 1, ktorý je podpísaný oboma stranami.
23. Zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní vyplynulo, že strany konania sa dohodli žalobkyňa bude pre žalovanú vykonávať služby finančného agenta, za čo sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobkyni odmenu vo výške 4.800,- eur.
24. Zo Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 28.05.2018 vyplynulo, že bolo prijaté uznesenie, že od 01.06.2018 sa ruší funkcia obchodný riaditeľ a náplň sa presúva pod podpredsedu predstavenstva. Podpisy na listine absentujú.
25. Z Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31.05.2018 (ďalej ako aj „Výpoveď“) súd zistil, že je napísaná v českom jazyku a je označená ako „Výpověď z pracovního poměru daná zaměstnavatelem“, pod uvedeným označením je uvedené ust. § 63 odst. 1 písm. b) zákoníku práce. V texte je uvedené, že žalovaná rozväzuje pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016, druh dohodnutej práce: „generální ředitelka“ z dôvodu podľa ust. § 63 odst. 1 písm. c) zákoníku práce: „stane-li se zaměstnanec nadbytečným vzhledem k písemnému rozhodnutí zaměstnavatele nebo príslušného orgánu o změne jeho úkolú, technického vybavení, o snížení stavu zaměstnanců za účelem zvýšení efektivnosti práce nebo o jiných organizačních změnách.“ Výpoveď je podpísaná zamestnávateľom aj žalobkyňou s dovetkom: „neprevzala z dôvodu potreby ..(nečitateľné) o výpovednej lehote a vyporiadaní záväzkov.“
26. Z listu zo dňa 19.06.2018, ktorý adresovala žalovaná žalobkyni vyplynulo, že vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 31.05.2018 bola chyba v písaní týkajúca sa uplynutia výpovednej doby, ktorá po správnosti uplynie až dňa 31.07.2016.
27. Na dopyt Sociálna poisťovňa oznámením zo dňa 28.01.2021 zaslala zoznam zamestnancov za obdobie od 01.06.2016 do 30.09.2018, pričom je medzi nimi vedená aj žalobkyňa od 01.06.2016 do 31.07.2018.
28. Na pojednávaní dňa 14.09.2020 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla že pokiaľ ide o samotnú výpoveď odkazujú na výpovede zúčastnených na pojednávaní vo veci 28Cb/135/2018, kde na str. 3 žalobkyňa uviedla, že dodatok k pracovnej zmluve nepodpísala. Následne aj A.. J. v rámci výpovede uviedol, že nevie, či mu bol predložený aj návrh dodatku č. 1. Poukazuje aj na vyjadrenie C. P., ktoré je priložené k vyjadreniu, ktoré sme predložili na tomto pojednávaní z 28.09.2018, kde sa konštatuje, že dodatok bol nepodpísaný. Na otázku súdu, žalobkyňa uvádza: pani P. bola asistentkou u žalovaného, medzi jej kompetencie patrila aj komunikácia s ekonómkou. Navrhla vykonanie nasledovných dôkazov:
aby súd vyžiadal originál Dodatku č. 1, keďže žalobkyňa ním nedisponuje, ďalej navrhuje vyžiadať zoznam zamestnancov od 01.06.2018 do 30.09.2018 zo sociálnej poisťovne a zaviazať žalovaného na predloženie ich pracovných zmlúv. Na výsluchu žalobkyne trvajú. Namietli, že by stanoviská žalobkyne boli špekulatívne. Žalobkyňa nikdy nenamietala, že by jej bolo vyplácané menej, lebo jej vzťah k žalovanému bol neformálny a keď sa pôvodne dohodli na mzde 5.500,- eur a následne jej žalovaný začal vyplácať 700,- eur ako mzdu a zvyšných 4.800,- eur z obchodnej zmluvy, bola teda vyplatená celá pôvodne dohodnutá suma a nemala dôvod namietať. To nič nemení na tom, že si nie je vedomá podpisu k dodatku k pracovnej zmluve alebo že by malo dôjsť k zmene pracovného pomeru. Aj pokiaľ ide o manažérsku zmluvu, ktorá do dnešného dňa nebola vypovedaná ani inak skončená, žalobkyňa na ňu poukázala len preto, aby bolo zrejmé na základe čoho jej bolo zverené motorové vozidlo a notebook. Zdôrazňuje aj to, že ak bola nespokojnosť s plnením pracovných úloh žalobkyne, toto nemôže byť podkladom a dôvodom výpovede z dôvodu nadbytočnosti, tu musí byť predpokladom zníženie zamestnancov.
29. Na pojednávaní dňa 14.09.2020 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že má za to, že výpoveď z pracovného pomeru je platnou výpoveďou, kedy predmetnej výpovedi predchádzali potrebné rozhodnutia zamestnávateľa. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa počas prebiehajúceho súdneho konania účelovo a špekulatívne mení svoje tvrdenia, kedy v čase podania žaloby v roku 2018 absolútne nenamietala platnosť dodatku č. 1 v pracovnej zmluve. Potom ako žalovaná predložila rozhodnutie o organizačných zmenách a zápisnicu z pojednávania na OS TT, žalobkyňa zrazu namieta platnosť dodatku. Je nanajvýš zarážajúce, že ak by dodatok č. 1 k PZ nebol riadne uzatvorený tak v mesiacoch 2, 3, 4 až 5/2018 kedy jej bola doručená výpoveď nenamietala, že namiesto mzdy 5.500,- eur, ktorá jej bola vyplácaná na základe zmluvy bez dodatku zrazu dostávala mzdu v sume 700,- eur. Túto skutočnosť žalobkyňa nikdy nenamietala, dokonca si na základe sprostredkovateľskej zmluvy musela sama fakturovať odmenu 4.400,- eur. O účelovosti a špekulatívnosti tvrdení žalobkyne svedčia ďalšie tvrdenia, kedy vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2020 zrazu začala poukazovať na údajne platnú a riadne uzavretú manažérsku zmluvu. Podľa vyjadrenia žalobkyne by teda mala mať platne uzatvorenú manažérsku zmluvu, na základe ktorej malo byť žalobkyni zverené motorové vozidlo a notebook a zároveň vyplácaná odplata 5.500,- eur, zároveň mala byť platná aj sprostredkovateľská zmluva, na základe ktorej mala byť vyplácaná odmena 4.800,- eur a taktiež pracovná zmluva, na základe ktorej mala byť žalobkyni vyplácaná mzda 5.500,- eur brutto, teda žalobkyni malo byť údajne vyplácaných 16.000,- eur brutto. Žalobkyňa sa však tejto sumy nejakým spôsobom nedomáhala, fakturovala si odmenu na základe sprostredkovateľskej zmluvy vo výške 4.800,- eur a dostávala mzdu za prácu v sume 700,- eur počnúc mesiacom 2/2018. Ako už žalovaná opakovane uviedla, je si vedomá formálnych nedostatkov, ktoré mala výpoveď daná žalobkyni, tieto však dodatočne opravila, napriek tomu žalovaná má za to, že výpoveď z pracovnej zmluvy je platným právnym úkonom, nakoľko bola písomná, riadne doručená, dôvod výpovede bol vo výpovedi skutkovo vymedzený. Na otázku súdu, prečo výpoveď je koncipovaná v češtine, uviedla: pretože ju pripravoval český právny zástupca spoločnosti - G.. Š., ktorý dlhoročne poskytuje právne poradenstvo. Časť spoločnosti sídli v ČR, ako aj jeden z akcionárov je čech, preto táto úloha bola zadaná českému právnemu zástupcovi. Tá česká právna úprava je obdobná slovenskej. Na otázku súdu, na akej pozícii teda žalobkyňa pracovala, uviedla: pôsobila na pozícii Generálnej riaditeľky a od 05.02.2018 na pozícii Obchodnej riaditeľky, pričom s týmto žalobkyňa súhlasila, zo strán členov predstavenstva pána J. a pána F. nebola dlhodobá spokojnosť s výkonom práce na strane ŽA. Pozícia Obchodný riaditeľ sa stala nadbytočná, čo bol aj dôvod pre výpoveď z pracovného pomeru. Žiadali vypočuť A.. F., A.. J., pokiaľ ide o pracovné zmluvy zamestnancov v období, ktoré označila právna zástupkyňa žalobkyne, tieto súdu predložia.
30. Na pojednávaní dňa 10.02.2021 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že celý spor vníma veľmi osobne, lebo následkom konania žalovanej prišla aj o dom a nemohla splácať svoje záväzky. Práca u žalovanej jej bola ponúknutá samotným konateľom žalovanej na základe výsledkov jej práce v konkurenčnej firme. S ponukou súhlasila aj z finančných dôvodov. Jej náplňou práce bolo nastavenie procesov v ČR v rámci projektu, vyžadovalo si to veľa práce a konateľ bol uzrozumený s tým, že to potrvá 3-4 roky, kým bude projekt fungovať ako má. Už pri podpise pracovnej zmluvy nastali zmätky, lebo už bola podpísaná manažérska zmluva, ona ju však podpísala, pričom jej pracovná náplň ako generálnej riaditeľky bola široká. Následne do firmy vstúpil pán J., pre ňu sa však nemalo nič zmeniť, mal to byť len investičný vstup. Neskôr však pán J. začal vstupovať aj do riadenia firmy, avšak s jej prácou nikdy nevyjadril žiadnu nespokojnosť. Výsledky jej práce boli dobré, čo sa prejavilo aj v náraste tržieb aj zo strany pána F. bola vyjadrovaná spokojnosť. Zvrat nastal v 01/2018, keď začal byť pán J.
veľmi agresívny a urážal ju, pred kolegami ju zosmiešňoval a prestal ju volávať aj na porady. Pán F. prestal s ňou komunikovať a odkazoval ju len na pána J.. V tom čase prišli s tým, že je potrebné zmeniť jej pracovnú zmluvu, kde časť zostane na pracovný pomer s výškou mzdy 700,- eur a zvyšok bude predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Je pravdou, že tie zmluvy pripravovala, ale jej nápad to nebol. Dôvodom bola značná úspora na odvodoch. Súhlasila s tým, ale neboli to pre ňu výhodné podmienky. Začala si uvedomovať, že urobila chybu, keď som začala pre žalovaného pracovať. Sústredila sa na zmluvu o sprostredkovaní a nespomína si, či v ten deň predmetný dodatok podpísala alebo nie. Následné obdobie bolo nepríjemné, lebo správanie pána J. pokračovalo. Prišlo medzi nimi k sporu o nárok na ročnú odmenu. V máji sa chceli stretnúť a predpokladala, že budú rokovať o ročnej odmene a o záležitostiach týkajúcich sa sprostredkovateľskej zmluvy. Bolo jej však oznámené, že chcú s ňou ukončiť spoluprácu a predložili dohodu, ktorú odmietla podpísať. Následne jej bola predložená výpoveď z pracovnej zmluvy aj zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú takisto odmietla podpísať, lebo ich považovala v rozpore s právnymi predpismi. Čakala korektný prístup, chcela ešte pracovať ďalších 12 mesiacov, navrhla dohodu, v sprostredkovateľskej zmluve bola 12 mesačná výpovedná doba. Rokovanie skončilo s tým, že sa nejako dohodnú. 14 dní sa neozvali, až ju kontaktoval prokurista, aby sa stretli za účasti právnikov, žiadali predloženie evidencie poistných zmlúv, odovzdanie vozidla, ale v tom čase zistila, že má zablokované prístupy a takisto vozidlo bolo v servise. Stretnutie sa udialo 31.05.2018 a to nasledujúce prebehlo v júni. Následne som bola vyzvaná na vrátenie notebooku, ale tam už žalovaný neprišiel. Dopĺňa, že na odovzdanie evidencie bola vyzvaná v júni a na vrátenie vozidla v máji, pritom zablokovanie systému prebehlo už k 31.05.2018. Vždy navrhla dohodu a z druhej strany k jej akceptácii neprišlo, namiesto toho bolo na ňu podané trestné oznámenie. Na otázku, či odovzdávala na podpis návrh zmluvy o sprostredkovaní a návrh dodatku k pracovnej zmluve z jej strany už podpísaný, uviedla, že to neriešila, ale nevylučuje, že proste v tom zmätku a v tom nervóznom rozpoložení, v ktorom bola, že popri tej zmluve podpisovala aj dodatok. Vie, že ho nedostala podpísaný naspäť a ani asistentka nedisponovala podpísaným dodatkom.
31. V rámci záverečného zhrnutia právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že čo sa týka neplatnosti výpovede, má za to, že je neplatná z dôvodu zmätočnosti. Čo sa týka dodatku k pracovnej zmluve, v podstate to vyhlásenie prvé, ktoré bolo dané v žalobe, že bol podpísaný, písala to predchádzajúca právna zástupkyňa, ktorá takéto vyhlásenie za žalobkyňu v rámci v tej žaloby spravila na základe nepodpísanej listiny. Pracovná zmluva, tak ako bola uzatvorená, tak v záverečných ustanoveniach bolo napísané, že akýkoľvek dodatok musí byť vyhotovený v písomnej forme. Písomná forma je vtedy, ak je to na listine a sú tam podpisy týchto účastníkov. Preto máme za to, že tento dodatok je potrebné pokiaľ nebude predložený originál, je potrebné považovať za neplatný a to s poukazom na § 1 ods. 4 ZP a § 40 OZ, čiže ide o relatívne neplatný právny úkon.
32. V rámci záverečného zhrnutia právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že čo sa týka samotného uzatvorenia dodatku, bol riadne uzatvorený. Potvrdila to aj samotná žalobkyňa svojimi jednak tvrdeniami v tunajšom konaní, ale aj svojím samotným konaním, keď nikdy nerozporovala výplatu zníženej mzdy, sama si fakturovala odmenu na základe sprostredkovateľskej odmeny. Máme za to, že konanie žalobkyne v tomto konaní je účelové a v zásade prispôsobuje argumentáciu podľa toho v akom štádiu sa spor nachádza a tie tvrdenia sú jednak prednesené v tunajšom konaní a jednak v konaní na Okresnom súde Trnava. Čo sa týka samotnej platnosti výpovede, tam ako sme opakovane uviedli, či už v našich písomných alebo v ústnych vyjadreniach máme za to, je platným právnym úkonom. Žalovaná v konaní preukázala, že vydala rozhodnutie zamestnávateľa pre zabezpečenie efektívnosti práce. Toto rozhodnutie zakomponovala do organizačného pracovného poriadku, žalovaná potvrdila, že v rozhodujúcom čase nemala iné pracovné miesto. Žalobkyňa dokonca nepreukázala konkrétne voľné pracovné miesto, ktoré by malo v rozhodujúcom čase existovať, len tvrdila, že voľné pracovné miesto existovalo, v tejto časti však neuniesla dôkazné bremeno. Po formálnej stránke je výpovedný dôvod jednoznačný a zrejmý, hoci uvedený nesprávny paragraf, nesprávne ustanovenie a nesprávny predpis, vzhľadom na to, že to teda vytváral český právny zástupca. Samotný obsah výpovede je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný, preto máme za to, že výpoveď je platným právnym úkonom.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
34. Podľa § 5 ods. 1 ZP, pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.
35. Podľa § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
36. Podľa § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
37. V predmetnom konaní sa žalobkyňa primárne domáhala, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná listom zo dňa 31.05.2018, je neplatná. Bolo nesporné, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej od 01.06.2016. Otázka okamihu uzavretia pracovnej zmluvy a otázka (ne)uzavretia jej dodatku (Dodatok č. 1) a s tým súvisiacich skutočností - pracovná pozícia žalobkyne a výška mzdy žalobkyne však bola medzi stranami sporná. Žalobkyňa k žalobe priložila Pracovnú zmluvu zo dňa 01.06.2016, z ktorej súd mal za preukázaný vznik pracovného pomeru žalobkyne. V priebehu konania, po tom, ako žalovaná uplatnila vzájomnú žalobu (ktorú súd vylúčil na samostatné konanie), žalobkyňa predložila Manažérsku zmluvu za účelom preukázania dohody medzi ňou a žalovanou ohľadom užívania motorového vozidla a notebooku (nárok žalovanej, ktorý je predmetom vzájomnej žaloby). Súd uvedený dôkaz vykonal a zistil, že hoci je predmetné zmluva označená ako „Manažérska zmluva“ a vzbudzuje dojem, že ide dohodu o poskytovaní služieb zo strany žalobkyne, z jej obsahu je nepochybné, že ňou žalobkyňa a žalovaná uzavreli pracovnú zmluvu. Z ustanovení Manažérskej zmluvy je zrejmé, že ju uzavreli: žalovaná na strane zamestnávateľa a žalobkyňa označená ako „manažér“ na strane zamestnanca podľa českého Zákoníka práce - zák. č. 262/2006 Sb. s tým, že žalobkyňa bude pre žalovanú pracovať ako generálny riaditeľ, na dobu neurčitú. Zmluva je vyhotovená v českom jazyku s odkazmi na ustanovenia českého Zákoníka práce, napriek tomu, že zamestnávateľ je slovenskou obchodnou spoločnosťou, miesto výkonu práce: Galanta. Ako deň nástupcu do práce je uvedený: 01.06.2016. Uzavretie pracovnej zmluvy podľa právneho poriadku Českej republiky, medzi slovenskou obchodnou spoločnosťou ako zamestnávateľom a zamestnancom slovenskej štátnej príslušnosti s výkonom práce na Slovensku (Galanta) je pomerne neobvyklé. Žalobkyňa charakter Manažérskej zmluvy bližšie nekomentovala, uviedla len, že Manažérska zmluva bola platne uzavretá a nebola nikdy vypovedaná, pričom finančných nárokov z nej vyplývajúcich (odmena / mzda), ktorých by sa mohla domáhať popri nárokoch z pracovnej zmluvy (mzda) sa nedomáhala, lebo s p. J. (konateľom žalovanej) sa dohodli, koľko bude činiť jej mzda a túto čiastku vždy dostávala vyplácanú, nežiadala teda nič navyše, hoci by mohla. Žalovaná uviedla, že predložená manažérska zmluva je nepomenovaným kontraktom a k jej uzavretiu došlo z dôvodu potvrdenia pracovnej pozície žalobkyne a platových podmienok do času, kým dôjde k riadne uzavretej pracovnej zmluve podľa slovenského právneho poriadku.
38. V niektorých prípadoch, aj keď ide o vzťah zamestnanca a zamestnávateľa a výkon závislej práce, sa právny vzťah nebude spravovať Zákonníkom práce. Ide o prípady tzv. právnych vzťahov s cudzím prvkom (s medzinárodným prvkom), kde je možné zvoliť aj pracovné právo iného štátu ako Slovenskej republiky. Podľa § 5 ods. 1 ZP pracovnoprávne vzťahy: medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom (t.j. Zákonníkom práce), ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. V prejednávanej veci je však nepochybné, že o pracovnoprávny vzťah s cudzím prvkom nejde, preto „voľba práva“, ktorú pre prípady pracovnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom zakotvuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a v prípadoch, ktoré nepokrýva Nariadenie Rím I. - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nebola možná. Strany si preto nemohli zvoliť v Manažérskej zmluve, že ich pracovnoprávny vzťah sa bude spravovať českým Zákoníkom práce a podľa § 5 ods. 1 ZP je potrebné na ich pracovnoprávny vzťah aplikovať ustanovenia slovenského Zákonníka práce. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné zdôrazniť,
že hoci strany v Manažérskej zmluve neplatne uskutočnili „voľbu práva“, pracovný pomer medzi nimi vznikol už na základe Manažérskej zmluvy, nie až následne - uzavretím Pracovnej zmluvy (viď bod 21). Manažérska zmluva je zmluvný typ, ktorý sa používa nielen ako právny základ pracovného pomeru, ale aj ako právny základ založenia obchodnoprávneho vzťahu podľa § 269 Obchodného zákonníka. Zmluva, účastníkmi nazvaná ako „manažérska zmluva“ je právnym základom pracovného pomeru vtedy, keď z hľadiska svojho obsahu zodpovedá obsahovým náležitostiam pracovnej zmluvy podľa § 43 ZP, ako je tomu tak aj v danom prípade.
39. Manažérska zmluva, ktorou platne vznikol pracovný pomer medzi stranami konania, bola uzavretá dňa 27.04.2016 s dohodnutým nástupom do práce dňa 01.06.2016. Dňa 01.06.2016 strany uzavreli Pracovnú zmluvu, tentokrát už podľa slovenského Zákonníka práce, ktorú súd považoval na dodatok už skôr uzavretej pracovnej zmluvy, ktorou súčasne došlo k úprave pracovných podmienok žalobkyne. Dňa 05.02.2018 je datovaný Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve (z pohľadu súdu dodatok č. 2), ktorý žalobkyňa predložila spolu so žalobou nepodpísaný ani jednou zo strán, pričom malo dôjsť k zmene pracovnej pozície žalobkyne na obchodného riaditeľa, zmene pracovnej náplne a zmene mzdy na 700,- eur. V žalobe výslovne uviedla, že dňa 05.02.2018 strany uzavreli Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť výslovne potvrdila aj žalovaná a uviedla, že Dodatok č. 1 bol riadne uzavretý. Hoci v tomto štádiu konania súd nedisponoval podpísaným Dodatkom č. 1, skutočnosť, že bol riadne uzavretý, sa stala na základe zhodných tvrdení strán konania - skutočnosťou nespornou. Na č.l. 346 žalovaná doložila Dodatok č. 1, ktorý je podpísaný oboma stranami. Ohľadom Dodatku č. 1 žalobkyňa v priebehu konania zmenila svoju skutkové tvrdenia a prehlásila, že Dodatok č. 1 nepodpísala a teda nebol riadne uzavretý. Pravosť podpísaného Dodatku č. 1 žalobkyňa spochybnila. Neskôr však v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že tie zmluvy (pozn. Dodatok č. 1 a Zmluva o sprostredkovaní) pripravovala, ale jej nápad to nebol. Dôvodom bola značná úspora na odvodoch. Súhlasila s tým, ale neboli to pre ňu výhodné podmienky. Sústredila sa na zmluvu o sprostredkovaní a nespomína si, či v ten deň predmetný dodatok podpísala alebo nie. Z pohľadu súdu ide zo strany žalobkyne o druhú zmenu skutkových tvrdení, najskôr uviedla v žalobe že dodatok podpísala, neskôr prehlásila, že ho nepodpísala a napokon vypovedala, že si nespomína, či ho podpísala. Potvrdila však, že s Dodatkom č. 1 súhlasila.
40. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
41. Ustanovenie § 186 ods. 2 oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami (§ 151 CSP).
42. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že to vyhlásenie, ktoré bolo dané v žalobe, že bol dodatok podpísaný, v podstate písala to predchádzajúca právna zástupkyňa, ktorá takéto vyhlásenie za žalobkyňu v rámci v tej žaloby spravila na základe nepodpísanej listiny. Pracovná zmluva, tak ako bola uzatvorená, tak v záverečných ustanoveniach bolo napísané, že akýkoľvek dodatok musí byť vyhotovený v písomnej forme. Písomná forma je vtedy, ak je to na listine a sú tam podpisy týchto účastníkov. Preto máme za to, že tento dodatok je potrebné pokiaľ nebude predložený originál, je potrebné považovať za neplatný, a to s poukazom na § 1 ods. 4 ZP a § 40 OZ, čiže ide o relatívne neplatný právny úkon.
43. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
44. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
45. Subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka v jeho prvej časti všeobecných ustanovení sa využije v prípadoch, ak osobitná úprava Zákonníka práce v rámci jeho prvej časti celkom chýba alebo ju Zákonník práce neupravuje komplexne. Zákonník práce nemá osobitnú úpravu relatívnej neplatnosti a použitie § 40a OZ o relatívnej neplatnosti právnych úkonov má svoje rýdzo občianskoprávne limity. Taxatívne uvedené prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov pre oblasť občianskoprávnych vzťahov tak, ako ich zakotvuje § 40a OZ, nie sú použiteľné pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. (komentár k § 1 ZP, Veľké komentáre, Zákonník práce, C.H. BECK)
46. V danom smere je potrebné zdôrazniť, že v prípade Dodatku č. 1 ide k úpravu / zmenu pracovnej zmluvy, preto z hľadiska dodržania formy je potrebné vychádzať z ustanovení ZP, ktoré upravujú formu pracovnej zmluvy. Nejde teda o prípad, že by Zákonník práce neobsahoval osobitnú úpravu, pokiaľ ide o formu uvedeného právneho úkonu. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. Ak zamestnanec nastúpi do práce, hoci s ním zamestnávateľ neuzavrel pracovnú zmluvu v písomnej forme, pracovný pomer platne vznikol. Rovnako je podľa názoru súdu potrebné uvedené aplikovať aj pre prípad uzavretia dodatku k pracovnej zmluve, v danom prípade Dodatku č. 1.
47. Zmluvnú voľnosť účastníkov pracovného pomeru možno uplatniť len v rámci dispozitívnych noriem. Uplatnenie zmluvnej voľnosti v rozpore s kogentnými normami pracovného práva by malo za následok neplatnosť príslušného právneho úkonu. Ak pracovnoprávne predpisy účastníkom pracovnoprávnych vzťahov neumožňujú odchylnú úpravu ich práv a povinností, odchylnú úpravu by bolo potrebné považovať za zakázanú. Kogentné ustanovenia pracovnoprávnych predpisov nedovoľujú iné právne modely správania sa účastníkov v porovnaní s tými, ktoré predstavujú samy.
48. Súd preto vychádzal z toho, že strany zhodne tvrdili, že Dodatok č. 1 riadne uzavreli, čím sa stala táto skutočnosť nespornou. Na neskoršiu zmenu skutkových tvrdení žalobkyne súd neprihliadal. Okrem uvedeného, Zákonník práce nevyžaduje pre vznik pracovného pomeru, analogicky aj pre jeho zmenu, písomnú formu, napriek tomu, že v Pracovnej zmluve si strany výslovne dohodli, že jej zmeny musia byť uskutočnené písomne, na základe vyššie uvedeného to relatívnu neplatnosť (pre nedodržanie formy) Dodatku č. 1 nespôsobuje. Opačný výklad by bol v rozpore s kogentnou povahou ustanovení ZP. Navyše, v konaní bolo nesporné a oboma stranami výslovne potvrdené, že žalobkyňa so zmenou pracovnej zmluvy - najmä čo do zmeny pracovnej pozície a výšky mzdy - súhlasila a jej ďalšie pokračovanie v práci ako aj následná fakturácia podľa Zmluvy o sprostredkovaní nasvedčujú tomu, že k faktickej zmene pracovného pomeru aj skutočne došlo. Na závere súdu, že Dodatok č. 1 bol riadne uzavretý v znení, v akom bol predložený súdu, nič nemení tá skutočnosť, že súdu nebol originál Dodatku č. 1 predložený.
49. Po uzavretí vyššie uvedených sporných skutočností sa súd zameral na posúdenie platnosti samotnej výpovede z pracovného pomeru. Samotná listina je napísaná v českom jazyku a je označená ako „Výpověď z pracovního poměru daná zaměstnavatelem“, pod uvedeným označením je uvedené ust. § 63 odst. 1 písm. b) zákoníku práce. V texte je uvedené, že žalovaná rozväzuje pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2016, druh dohodnutej práce: „generální ředitelka“ z dôvodu podľa ust. § 63 odst. 1 písm. c) zákoníku práce: „stane-li se zaměstnanec nadbytečným vzhledem k písemnému rozhodnutí zaměstnavatele nebo príslušného orgánu o změne jeho úkolú, technického vybavení, o snížení stavu zaměstnanců za účelem zvýšení efektivnosti práce nebo o jiných organizačních změnách.“ Výpoveď je podpísaná zamestnávateľom aj žalobkyňou s dovetkom: „neprevzala z dôvodu potreby .. (nečitateľné) o výpovednej lehote a vyporiadaní záväzkov.“ Na úvod súd konštatuje, že hoci žalobkyňa v spodnej časti listiny rukou uviedla, že výpoveď „neprevzala“ , jej samotný podpis nasvedčuje, že hoci s výpoveďou z pracovného pomeru nesúhlasí, bola jej riadne doručená dňa 31.05.2018.
50. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
51. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
52. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
53. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) a c) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa §58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
54. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
55. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov zakotvených v Zákonníku práce. V prejave vôle zamestnávateľa musí byť predovšetkým uvedený výpovedný dôvod. Iný, než v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod, zamestnávateľ nemôže použiť. Ustanovenia Zákonníka práce o výpovedných dôvodoch sú kogentné, preto ich nemožno zmeniť. Výpovedný dôvod je potrebné skutkovo vymedziť tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami a možno ho subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ust. § 63 ods. 1 ZP.
56. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že po formálnej stránke je výpovedný dôvod jednoznačný a zrejmý, hoci uvedený nesprávny paragraf, nesprávne ustanovenie a nesprávny predpis, vzhľadom na to, že to vytváral český právny zástupca, samotný obsah výpovede je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný, preto má za to, že výpoveď je platným právnym úkonom.
57. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil napadnutú Výpoveď ako neplatnú. V prvom rade, zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len z dôvodu taxatívne vymedzeného v Zákonníku práce. V danom prípade je Výpoveď písaná v češtine, citácia zákoníka práce je v češtine a preto súd vychádzal z toho, že označením „zákoník práce“ mal zamestnávateľ na mysli český Zákoník práce - zák. č. 262/2006 Sb. Vzhľadom na to, že pracovnoprávny vzťah strán konania sa spravuje slovenským právnym poriadkom (viď odôvodnenie bod 38 a nasl.) je vylúčené, aby zamestnávateľ mohol použiť výpovedný dôvod na základe právneho predpisu inej ako Slovenskej republiky. Je irelevantné, či česká právna úprava je podobná tej slovenskej, alebo či použité ustanovenie korešponduje s ustanovením slovenského ZP, ktoré zakotvuje výpovedné dôvody zamestnávateľa. Pokiaľ ide o vymedzenie výpovedného dôvodu, tu je nutné konštatovať, že žalovaná použila vo Výpovedi najskôr označenie ust. § 63 ods. 1 písm. b) (nadbytočnosť zamestnanca), ďalej v texte už § 63 ods. 1 písm. c) (zdravotná nespôsobilosť vykonávať prácu) a za uvedeným označením nasleduje citácia (tu je súd na pochybách, či má ísť o citáciu ustanovenia z českého zákoníka práce, alebo pokus o voľný preklad ustanovenia slovenského ZP) - „stane-li se zaměstnanec nadbytečným vzhledem k písemnému rozhodnutí zaměstnavatele nebo príslušného orgánu o změne jeho úkolú, technického vybavení, o snížení stavu zaměstnanců za účelem zvýšení efektivnosti práce nebo o jiných organizačních změnách.“, ktorá opäť nasvedčuje že by malo ísť o nadbytočnosť, čo spôsobuje zjavnú nezrozumiteľnosť a neurčitosť výpovedného dôvodu. Je nepodstatné, či v ďalšom texte zamestnávateľ poukazuje na rozhodnutie znížení stavu zamestnancov, keď nie je možné s istotou určiť, na základe ktorého výpovedného dôvodu bola výpoveď daná, tobôž ak ide o výpovedný dôvod podľa českého zákoníka práce. Nezanedbateľnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmätočnosť právneho úkonu výpovede z pracovného pomeru je aj tá, že výpoveď smeruje k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne na pozícii „generálna riaditeľka“. Ako súd uviedol vyššie, pôvodne uzavretá Manažérska zmluva uzavretá dňa 27.04.2016 bola prvou pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou a samotnú Pracovnú zmluvu uzavretú dňa 01.06.2016, je potrebné považovať za zmenu / dodatok k pôvodnej
pracovnej zmluve, nakoľko išlo nepochybne o tú istú pracovnú pozíciu žalobkyne (generálne riaditeľka), nevznikli preto žalobkyni dva súbežné pracovné pomery. Žalobkyňa však túto pozíciu už od 05.02.2018 nezastávala na podklade následnej zmeny pracovného pomeru - Dodatku č. 1, čo bolo medzi stranami konania nesporné, pričom najmä žalovaná opakovane v konaní zdôrazňovala, že Dodatok č. 1 považuje za platne uzavretý.
58. Pokiaľ ide o stranami navrhnuté dôkazy, ktoré súd nevykonal, súd uvádza: originál Dodatku č. 1 nebolo potrebné ako dôkaz vykonať, skutočnosť, že Dodatok č. 1 bol uzavretý, bola v konaní nesporná. Pracovné zmluvy zamestnancov od 01.06.2018 do 30.09.2018 súd takisto nepovažoval za potrebné skúmať. Žalobkyňa dôkaz navrhovala za účelom preukázania či jej nadbytočnosť ako zamestnanca bola fiktívna a za účelom, či žalovaná disponovala inou vhodnou prácou, ktorú jej zamestnávateľ bol povinný ponúknuť. Vzhľadom na to, že súd posúdil výpoveď z pracovného pomeru ako neplatnú prevažne z formálnych nedostatkov a nesplnenia požiadaviek, ktoré pre uvedený právny úkon kladie Zákonník práce, skúmanie vyššie uvedených skutočností ostalo bez významu. Výpoveď A.. F. a A.. J. bola v konaní takisto nadbytočná, nakoľko bližším ozrejmením okolností výpovede z pracovného pomeru nie je možné jej formálne nedostatky zhojiť. Súd však nevylučuje, že potreba vykonania uvedených dôkazov môže nadobudnúť opodstatnenie v ďalšom konaní (o nároku žalobkyne na náhradu mzdy).
59. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
60. Vzhľadom na to, že ide o pracovnoprávny spor, súd vo zvýšenej miere prihliada na hospodárnosť konania. V danom štádiu konania, na základe vykonaného dokazovania bolo možné rozhodnúť o základe uplatneného procesného nároku - platnosti výpovede z pracovného pomeru, preto súd rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa 31.05.2018, je neplatná (výrok II).
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
63. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť čo do nároku na zaplatenie odmeny vo výške 15.000,- eur, súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). Ako dôvod späťvzatia uviedla predbežné právne posúdenie veci prezentované súdom na pojednávaní dňa 28.10.2019 a snahu mimosúdne urovnať spor v čo možno najkratšej dobe. Je zrejmé, že k čiastočného späťvzatiu nedošlo na základe konania žalovanej, z procesného hľadiska platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania v uvedenej časti a preto súd vo vzťahu k výroku I. priznal náhradu trov konania žalovanej (výrok III).
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Vo vzťahu k výroku určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru bola úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (výrok IV)
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z. do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Uvedené platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.