Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-4-2020.pdf
PDF · 110.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO 35 709 332, zast.: AK Balara, s. r. o., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO 36 858 528, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 516,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/78/2017-246 zo dňa 30.08.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/78/2017-246 zo dňa 30. 8. 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 516,98 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2012 žalobca a poistený/ poškodený NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, 82109 Bratislava uzatvorili havarijnú zmluvu poistenia motorových vozidiel č. 2404238120 na osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift, EČV: G., VIN: Y. (ďalej len „motorové vozidlo“). Dňa 16.05.2015 o 15:55 hod. sa stala škodová udalosť v Ružomberku - Štiavnici tak, že vodička poškodeného motorového vozidla predbiehala motorové vozidlo zn. IRIBUS, EČV: V. (ďalej len „autobus“), ktoré viedol vodič S. Z., X. X. XXX, XXX XX X. X., pričom vodička poškodeného motorového vozidla bola už vedľa autobusu, keď vodič autobusu začal predbiehať traktor idúci pred ním a nakoľko vodičku poškodeného motorového vozidla nevidel, týmto predbiehacím manévrom ju vytlačil z cesty a vodička narazila do pňa. Táto škodová udalosť bola nahlásená na Okresný dopravný inšpektorát v Ružomberku, kde predmetnú udalosť evidujú ako škodovú udalosť, účastníkmi boli vodič: Z. S. s vozidlom EČV: V. a vodička: S. Z.Á. s vozidlom EČV: G.. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na zavinení a vec bola vybavená napomenutím. Poškodený si náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle uplatnil prostredníctvom svojho poisťovateľa z havarijného poistenia. Náklady, ktoré súviseli s opravou poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti, sú vo výške 818,38 Eur s DPH. Dňa 08.06.2015 žalobca po odpočítaní spoluúčasti poukázal na základe žiadosti poisteného/poškodeného na účet autoservisu poistné plnenie vo výške 516,98 Eur. Podľa ustanovení § 813 ods. 1 OZ prešlo na žalobcu právo poisteného na náhradu škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalobca vyzval listom zo dňa 19.06.2015 žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia vo výške 516,98 Eur.
Žalovaný listom zo dňa 25.01.2016 oznámil žalobcovi, že jeho nárok vzhľadom na skutočnosť, že jeho poistený škodovú udalosť nenahlásil, poprel zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti, ku škodovej udalosti bola privolaná polícia, ktorá neurčila vinníka, správa o nehode bola spísaná a ich poisteným podpísaná, ale nie je v nej určené priamo zavinenie, z doložených dokladov nebolo možné určiť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť ich poisteného a z daných dôvodov žalovaný zamietol refundáciu žalobcu.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že vodička motorového vozidla Suzuki Swift, EČV: G. narazila prednou časťou svojho motorového vozidla do odpíleného pňa stromu na ceste III/2226 dňa 16.05.2015, na ktorom bola spôsobená škoda v celkovej výške 818,38 Eur. Poškodená spoločnosť NUBIUM, s.r.o. si uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa-žalobcu, s ktorým mala uzatvorené havarijné poistenie. Následne žalobca uhradil poškodenému poistnú sumu vo výške 516,98 Eur dňa 08.06.2015. Listom zo dňa 19.06.2015 si uplatnil nárok na refundáciu vyššie uvedeného poistného plnenia, keďže podľa žalobcu mal škodu spôsobiť prevádzkovou činnosťou poistený žalovaného. Skutočnosť, že poistený ARRIVA Liorbus, a.s., IČO 36 403 431 je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného sporná nebola. Rovnako sporným nebolo ani to, že predmetná spoločnosť a prostredníctvom nej aj jej zamestnanec vodič S. vykonáva v rámci predmetu podnikateľskej činnosti cestnú pozemnú nepravidelnú hromadnú osobnú dopravu a verejnú pravidelnú osobnú cestnú dopravu.
4. Sporným bol v konaní samotný priebeh škodovej udalosti, ako aj vznik nároku na náhradu poistného plnenia, ktorý žalovaný nemal za preukázaný, keďže správa o nehode nemá charakter uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda (rovnako tak ani čestné prehlásenie vodiča S.).
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že právo žalobcu voči žalovanému, ktorý spôsobil škodu prevádzkou dopravného prostriedku pri dopravnej nehode, nie je právom na plnenie z poistenia, ale právom na náhradu škody, ktoré je v zmysle § 813 ods. 1 OZ odvodené od práva poškodeného (poistenca žalobcu). Prechodom práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa vstupuje poistiteľ (žalobca) vyplatením plnenia do práv poisteného-poškodeného. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 24/2009).
6. Súd prvej inštancie sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie skutočnosti, či v dôsledku prevádzkovej činnosti, ktorá v danom prípade spočívala vo vedení - prevádzke motorového vozidla spoločnosti jej zamestnancom pánom S., bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, ktoré viedla vodička Z.. Vyriešenie predmetnej otázky, ktorá bola sporná má vplyv na určenie, či žalobca má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od žalovaného, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového vozidla označeného ako vinníka nehody titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným.
7. Poukázal na to, že ak žalobca tvrdil, že v dôsledku prevádzkovej činnosti vodiča S. bola spôsobená škoda na motorovom vozidle účastníčke cestnej premávky svedkyne Z., bolo jeho povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. V takom prípade by sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, keďže nie je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany vodiča poisteného, neskúma sa ani samotné zavinenie (zodpovednosť za výsledok).
8. V tomto smere bolo vyriešenie predmetnej otázky o to naliehavejšie, keďže k samotnému stretu motorových vozidiel nedošlo. Svedkyňa Z. tvrdila, že ju vodič autobusu vytlačil z cesty, keď začal obiehať pred ním idúci traktor, zatiaľ čo svedok S. tvrdil, že vodičku Z.Q. nevidel, síce signalizoval smerovkou predbiehanie, ale pred ním idúci traktor odbočil vpravo, preto išiel celý čas vo svojom jazdnom pruhu a poškodené vozidlo narazené do pňa stromu v zákrute si všimol až pri návrate danou cestou autobusom späť.
9. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že v predmetnej veci stáli proti sebe dve skupiny dôkazov, na základe ktorých nebolo možné celkom jednoznačne a bez pochybností ustáliť, že k samotnej škode na poškodenom motorovom vozidle došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti povinne zmluvne
poisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Na základe týchto rozporných dôkazov a nepreukázania príčinnej súvislosti podľa § 420a OZ zo strany žalobcu, ktorý mal v tomto smere dôkaznú povinnosť, súd predmetnú žalobu zamietol.
10. Súd k samotným výpovediam svedkov uviedol, že tieto boli vo vzájomnom rozpore, keď síce rovnako označili úsek cesty, na ktorom malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti, avšak už sa nezhodli na presnom označení miesta škodovej udalosti (svedok S. označil ako miesto vzniku peň, ktorý bol v zákrute; svedkyňa Z. označila ako miesto vzniku peň, ktorý sa nachádzal 50 m pred zákrutou) a nezhodli sa ani na priebehu škodovej udalosti, keď svedok S. tvrdil, že išiel po cely čas jazdy vo svojom jazdnom pruhu, keďže traktor odbočoval, svedkyňa Z. uviedla, že vodič S. vošiel do jej jazdného pruhu. Rovnako tak sa nezhodli na signalizovaní smerovky a napomenutia zo strany polície, keď každý z nich tvrdil iné rozhodné skutkové okolnosti. Uvedené rozpory sa nepodarilo odstrániť ani v rámci vykonanej konfrontácie medzi svedkami na pojednávaní dňa 31.05.2019. V tomto smere súd uvádza, že ani zo záznamu polície nie je zrejmé, ako sa mali účastníci škodovej udalosti dohodnúť, keď po celý čas každý z účastníkov škodovej udalosti tvrdil iné rozhodné skutkové okolnosti a obaja vnímali predmetnú situáciu inak. Vec mala byť vybavená napomenutím, ale rovnako tak nie je zrejmé a nepodarilo sa ani zistiť, ktorý zo svedkov mal byť napomenutý.
11. Rozporné bolo medzi stranami aj posudzovanie samotnej správy o nehode, keď sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že zo Správy o nehode podpísanej obidvomi účastníkmi predmetnej škodovej udalosti vyplýva, že „autobus pri predbiehaní pred ním idúceho traktora vošiel do protismeru v čase, kedy už autobus predbiehalo osobné auto vedené svedkyňou Z.“. Žalobca považoval predmetnú správu za listinný dôkaz, ktorý je v prospech žalobcu, avšak súd v tejto súvislosti uvádza, že ide len o žalobcom vlastné posúdenie a hodnotenie skutočností vyplývajúcich z danej správy. Súd dal v tomto smere za pravdu žalovanému, ktorý uviedol, že „Správa o nehode neobsahuje žiadny slovne spísaný popis škodovej udalosti a je zaškrtnuté len políčko o predchádzaní vozidlom „A“ (poškodené vozidlo), čo samo o sebe nesvedčí o takom priebehu, aký žalobca popísal ako skutkové tvrdenie. Pokiaľ by malo byť pravdivé uvedené tvrdenie žalobcu, v predmetnej Správe o nehode v kolónke č. 12. Okolnosti nehody, by mala byť pri vozidle „B“ zaškrtnutá niektorá z možností, ako: 10-menilo jazdný pruh, 11- predchádzalo, 15-vošlo do protismeru. V predmetnej Správe o nehode však absentuje informácia o mieste, kde sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzal autobus, pričom z nákresu nachádzajúceho sa v predmetnej Správe o nehode, nemožno relevantne posúdiť, kde sa nachádzal autobus a poškodené vozidlo“. Vzhľadom na neúplnosť čestného prehlásenia, na ktorom sú sčasti údaje predtlačené a vo zvyšku nie sú úplné, súd z predmetného listinného dôkazu nemohol vyhodnotiť také skutočnosti, aké z nich vyvodzoval žalobca, resp. že svedok S. mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle prevádzkou svojho motorového vozidla. Navyše žalovaný v tomto smere upozornil, že svedok S. bol uvedený do omylu, keď zamestnanec žalobcu uvádzal svedkovi, že ide o spoluúčasť, nie prehlásenie týkajúce sa viny, čo žalobca nevyvrátil.
12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nie je úplným a správnym tvrdenie žalobcu, že poistený žalovaného popísal priebeh škodovej udalosti inak v podanom oznámení o hlásení poistnej udalosti. Z vyhlásenia spoločnosti SAD LIORBUS, a.s. vyplýva, že za pomaly idúcim traktorom išiel autobus a za autobusom vozidlo EČV: G.. Vodička začala prebiehať vpredu idúce vozidlá v miernej zákrute pričom zbehla z vozovky a narazila v priekope prednou časťou vozidla do pozostatku stromu. Ako príčinu škodovej udalosti uviedol poistený žalovaného netrpezlivosť vodičky. Na otázku, ako sa snažil zabrániť nehode, uviedol, že jazdou v pravom jazdnom pruhu za traktorom rýchlosťou cca 20 km. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu pýtal svedka, či vie vysvetliť, že zamestnávateľ pri popise nehodového deja neuvádza tú skutočnosť, že traktor odbočoval doprava, a ani v priloženom nákrese sa taká odbočka nenachádza, na čo svedok reagoval nasledovne: „povedal mu to, ten nákres nie je správny, ale on tam nebol, bola to sobota“, z čoho je zrejmé, že nákres v oznámení nevyhotovoval svedok, pričom v tomto nákrese je naznačený smer v rovnakom jazdnom pruhu bez vybočenia. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetné oznámenie nespochybňuje výpoveď svedka, ani svedkov popis priebehu škodovej udalosti.
13. V predmetnom konaní sa preto nepodarilo objasniť priebeh škodovej udalosti, resp. či vedením motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV: V. došlo k priamemu a bezprostrednému vzniku škody na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, EČV: G.. Napriek tomu, že v predmetnom konaní bola zistená škoda a vznik škody ako takej na poškodenom motorovom vozidle, pričom sa zavinenie vodiča S. ani nevyžadovala (zodpovednosť za výsledok), nemal súd za preukázaný jeden zo základných
predpokladov pre vznik nároku podľa § 420a OZ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorým je vyššie popísaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou, a preto žalobu zamietol.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že je presvedčený, že preukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou autobusu a vznikom škodovej udalosti. Poukázal na to, že z písomného čestného vyhlásenia svedka S. vyplýva, že zavinil vznik škodovej udalosti a spôsobenie škody. Svedok S. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že uvedené čestné vyhlásenie sa týka škodovej udalosti prejednávanej v tomto spore, čoho si bol vedomý aj v čase podpisu daného čestného vyhlásenia. V okamihu jeho podpisu jednoznačne vedel, o akú škodovú udalosť sa jedná, identifikoval ju dátumom, a vo svedeckej výpovedi potvrdil, že v deň škodovej udalosti nebol účastníkom žiadnej inej škodovej udalosti. Skutočnosť, že svedok S. nevyplnil úplne text čestného vyhlásenia, nespôsobuje jeho neplatnosť alebo irelevantnosť. Rovnako nie je relevantné tvrdenie svedka S., že si myslel, že sa dané čestné vyhlásenie týka len spoluúčasti pri úhrade poistného plnenia. Vodič autobusu svedok S. vo svedeckej výpovedi potvrdil, že podpísal Správu o nehode, z ktorej náčrtu podľa jeho názoru vyplýva, že bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti prechádzal do protismerného jazdného pruhu z dôvodu predbiehania pred ním idúceho traktora.
16. Uviedol, že prostriedky procesnej obrany žalovaného nemožno hodnotiť ako konzistentné. Vodič autobusu svedok S. podpísal Správu o nehode, pričom následne túto Správu o nehode označil za nesprávnu a nákres priebehu škodového udalosti označil za „zlý". Vodič autobusu svedok S. označil za „nie správny“ aj záznam vypracovaný jeho zamestnávateľom po konzultácii s ním. Nakoniec vodič autobusu svedok S. podpísal čestné vyhlásenie o tom, že zavinil vznik škodovej udalosti, pričom dodatočne túto skutočnosť zľahčoval slovami: „ja som si to ani nevšimol. Ona mi to len dala a ja som to len podpísal.“ Z dokazovania vyplýva príčinná súvislosť medzi prevádzkou autobusu medzimestskej dopravy vedeného svedkom S. a vznikom škodovej udalosti. Vo výpovediach svedkyne Z. a svedka S. boli aj skutočnosti, ktoré neboli sporné. Jednou z nich bola skutočnosť, že svedok S. pri vedení autobusu smerovkou naznačoval zmenu smeru svojej jazdy, konkrétne zmenu jazdného pruhu. Ak by aj z dokazovania nevyplynulo, že došlo k zmene jazdného pruhu autobusu, už len signalizáciou zmeny smeru jazdy a zmeny jazdného pruhu obmedzil vodičku osobného auta svedkyňu Jurčovú, ktorá ho v tom čase predbiehala, čím porušil § 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
17. Z uvedených dôvodov je presvedčený o tom, že v spore bolo preukázaná zodpovednosť poisteného žalovaného za škodu a že nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je uplatnený dôvodne. Uviedol, že popri práve na zaplatenie istiny má právo aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo sumy istiny.
18. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 01.02.2021. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom refundácie poistného plnenia vyplateného poškodenému z havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, v dôsledku škody spôsobenej na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, EČV: G., a to vo výške 516,98 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že vodička motorového vozidla Suzuki Swift, EČV: G. narazila prednou časťou svojho motorového vozidla do odpíleného pňa stromu na ceste III/2226 dňa 16.05.2015, na ktorom bola spôsobená škoda v celkovej výške 818,38 Eur. Poškodená spoločnosť NUBIUM, s.r.o. si uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa- žalobcu, s ktorým mala uzatvorené havarijné poistenie. Následne žalobca uhradil poškodenému
poistnú sumu vo výške 516,98 Eur dňa 08.06.2015. Listom zo dňa 19.06.2015 si uplatnil nárok na refundáciu vyššie uvedeného poistného plnenia u žalovaného, keďže podľa žalobcu mal škodu spôsobiť prevádzkovou činnosťou poistený žalovaného. Skutočnosť, že poistený ARRIVA Liorbus, a.s., IČO 36 403 431 je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného sporná nebola. Rovnako sporným nebolo ani to, že predmetná spoločnosť a prostredníctvom nej jej zamestnanec vodič S. vykonáva v rámci predmetu podnikateľskej činnosti cestnú pozemnú nepravidelnú hromadnú osobnú dopravu a verejnú pravidelnú osobnú cestnú dopravu. Ako sporné vyhodnotil súd prvej inštancie v konaní samotný priebeh škodovej udalosti, ako aj vznik nároku na náhradu poistného plnenia, ktorý žalovaný rozporoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku podľa § 420a OZ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorým je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou autobusu poisteného žalovaným, a preto žalobu zamietol.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
24. Podľa § 420a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
25. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená podľa písm. a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, podľa písm. b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, podľa písm. c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 813 ods. 1, § 420a ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 36 až 48 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.
27. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že písomné čestné vyhlásenie svedka S., Správa o nehode a skutočnosť, že svedok S. pri vedení autobusu smerovkou naznačoval zmenu jazdného pruhu, preukazujú zodpovednosť poisteného žalovaného za škodu, a že preukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou autobusu a spôsobením škody. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca tvrdí, že v dôsledku prevádzkovej činnosti vodiča S. bola spôsobená škoda na motorovom vozidle účastníčke cestnej premávky svedkyne Z., bolo jeho povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Je pravdou, že na preukázanie svojho nároku predložil žalobca v konaní listinné dôkazy Správu o nehode s vyznačením priebehu vzniku škodovej udalosti podpísanú svedkami Z. a S., písomné čestné vyhlásenie vodiča autobusu svedka S., Záznam ORPZ ODI Ružomberok o preverení oznámenia - škodovej udalosti a navrhol výpoveď vodičky osobného auta svedkyne Z.. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 43 a nasl.) súd prvej inštancie vykonal dokazovanie citovanými dôkazmi a pri vyhodnotení týchto dôkazov vzal do úvahy, že tieto dôkazy žalovaný spochybnil, preto vykonal na návrh aj výsluch svedka vodiča S. a vykonal konfrontáciu svedkov.
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
29. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a vnútorného presvedčenia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa súdnej judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
30. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov správne a ich vyhodnotením dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo všetky listinné dôkazy, vykonal konfrontáciu svedkov a vyhodnotením dôkazov ustálil, že v predmetnom konaní sa nepodarilo objasniť priebeh škodovej udalosti, resp. či vedením motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV: V. došlo k priamemu a bezprostrednému vzniku škody na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, ECV: G.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpovede svedkov ako rozporné, pričom rozpor sa nepodarilo objasniť ani konfrontáciou svedkov a preto pristúpil k vyhodnoteniu listinných dôkazov. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zavinenie svedkom S. nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou, ani záznamom z ORPZ ODI Ružomberok, keďže v zázname je síce uvedené, že na zavinení sa vodiči dohodli a vec bola vybavená napomenutím, ale nie je zrejmé a tento rozpor nebol odstránený ani konfrontáciou svedkov, kto škodu zavinil a kto mal byť napomenutý. Pokiaľ ide o vyhodnotenie listinných dôkazov Správy o nehode a Čestného vyhlásenia odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 45 a 46, kde súd podrobne zdôvodnil, z akého dôvodu tieto listinné dôkazy jednoznačne nepreukazujú zodpovednosť svedka S.. Ani jeden z listinných dôkazov jednoznačne nepreukazuje jeho zavinenie, keďže ani jeden z listinných dokladov nebol vypísaný úplne a ani ich vyhodnotením vo vzájomnej súvislosti so svedeckými výpoveďami sa nepodarilo odstrániť rozpor, či vznik škody bol v bezprostrednej príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že už len signalizáciou zmeny smeru jazdy a zmeny jazdného pruhu obmedzil svedok S. vodičku osobného auta, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k zmene jazdného pruhu. Táto okolnosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede svedka S., ani zo Správy o nehode. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, táto okolnosť v Správe o nehode zapísaná, resp. vyznačená nebola. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo viedlo k strate sporu.
31. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy v jeho neprospech, odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací rozhodol, že mu priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
34. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).