Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A. F. XXX, o zaplatenie sumy 636,78 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 397,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 397,11 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 24% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17.12.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 636,78 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,99% ročne zo sumy 613,02 Eur od 04.01.2017 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 636,78 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou žalobcu. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť žalobcu sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 12.05.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 745,- Eur na konsolidáciu úverov, a to formou 60 mesačných splátok vo výške 18,31 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.06.2015. Úver bol žalovanej poskytnutý formou prevodom peňažných prostriedkov na jej účet. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaná uhradila sumu 312,96 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 03.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi k dnešnému neuhradené záväzky po lehote

splatnosti v celkovej výške 636,78 Eur (613,02 Eur z titulu zvyšnej úverovej istiny, 31,99 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 1,77 Eur z titulu dlžného poistného úveru). Okrem toho je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,99% ročne zo sumy 613,02 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 636,78 Eur od 04.01.2017 až do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca predložil výpisy z obchodného registra, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.05.2015, Spracovanie osobných údajov zo dňa 12.05.2015, výpis z úverového účtu žalovanej, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.01.2017, fotokópie zásielky.

3. Podaním zo dňa 02.03.2020 vzal žalobca žalobcu späť v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,99% ročne zo sumy 613,02 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia. Nakoľko došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanej, súd v zmysle (ďalej len „“) ďalej konal len o zvyšku nároku a nerozhodoval o zastavení konania v tejto časti.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 01.12.2020 postupom podľa . K žalobe sa písomne nevyjadrila.

5. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

6. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

9. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 17.12.2018, právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62 ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom k bydlisku žalovanej miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na . Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle dňa 09.02.2021, keď súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinami, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

11. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 12.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 745,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 18,31 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý a konečná splatnosť úveru bola dňa 15.06.2020. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,99% ročne a RPMN bola dojednaná vo výške 16,06%, priemerná RPMN 34,42%. Celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 1.063,20 Eur. Predmetom bolo poskytnutie účelového úveru na konsolidáciu úverov. Žalovaná poskytnutý úver v zmysle zmluvy čerpala poukázaním na účet, pričom čerpanie predmetného úveru je zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovanej. Žalovaná na zmluvu podľa nesporného tvrdenia žalobcu zaplatila sumu 312,96 Eur. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 03.01.2017.

12. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti právneho predchodcu žalobcu a spoločnosti žalobcu.

13. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, a preto možno konštatovať, že medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa poskytnutia úveru, ani rozsahu jeho splatenia.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

20. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 20.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa (v znení účinnom od 05.12.2018), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

31. Podľa (v znení účinnom od 05.12.2018), konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

32. Podľa , konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia lebo zabezpečovacieho opatrenia.

33. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania ( a ). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a nasl. , ako aj ustanovenia , má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

34. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený vo výške 1.063,20 Eur. Tento údaj však nezodpovedá násobku výšky splátky a počtu splátok (18,31 Eur x 60), keď bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie (0,59 Eur), keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením), a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (§ 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ), z ktorých dôvodov nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 16,06%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 17,68%. Súd mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaná nemala možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením).

35. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. K poplatkom za poistenia (na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že žalovaná prejavuje vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom túto má uzavrieť len samotným podpisom zmluvy o úvere, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ani nemožno mať za preukázané platné uzavretie poistnej zmluvy. V tu prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej.

36. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po 05.12.2018, za účinnosti (účinného od 05.12.2018), súd skúmal, či nárok žalobcu, resp. jeho časť nie je premlčaný.

37. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, tak ako tomu bolo v tu prejednávanej veci. V takom prípade môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou v zmysle dohody účastníkov zmluvy. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne odo dňa ich splatnosti ( ). K výkladu ustanovenia súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -51 zo dňa 23.01.2018, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „podľa , ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

38. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je možné priznať v časti premlčaných splátok úveru, keďže ide o právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nie je možné v zmysle bez ďalšieho vymáhať. Keďže bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v zmysle začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok (trojročná) odo dňa ich splatnosti, t.j. od 15. dňa v mesiaci, a to bez ohľadu na predčasné zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že premlčané boli všetky neuhradené splátky splatné 3 roky pred podaním žaloby (17.12.2019), konkrétne všetky neuhradené splátky splatné do 15.12.2016, vrátane. Veriteľ nemôže vyhlásením mimoriadnej splatnosti k 03.01.2017 spôsobiť neskoršiu splatnosť už predtým splatných splátok, a to s poukazom na ustanovenie , ktoré jednoznačne pri úprave premlčania určuje, že v prípade dohodnutia plnenia v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V prípade splátok splatných dňa 15.12.2016 a skôr bola teda žaloba podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby ( prvá veta v spojení s a ). Do dátumu 15.12.2016 vrátane mala žalovaná zaplatiť na splátkach sumu 347,89 Eur (19 splátok x 18,31 Eur). Dosiaľ bola na úver uhradená suma 312,96 Eur. Z uvedeného vyplýva, že sú premlčané splátky úveru v sume celkom 34,93 Eur (splátky splatné 15.06.2015 až 15.12.2016), ktoré nemožno žalobcovi v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznať, pre ich nevymáhateľnosť. Uvedenú sumu nároku žalobcu nemožno pritom priznať vrátane príslušenstva pohľadávky, keď v prípade nepriznania istiny z dôvodu premlčania nároku, nie je možné priznať ani k istine prislúchajúce príslušenstvo ako akcesorický nárok.

39. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 04.01.2017, keďže ku dňu 03.01.2017 došlo k mimoriadnemu zosplateniu úveru, čo nebolo medzi stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 04.01.2017, teda vo výške 5% ročne.

40. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej, odrátajúc tiež nevymáhateľnú časť nároku z dôvodu premlčania. Keďže žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 745,- Eur zaplatila nesporne celkom sumu 312,96 Eur a sumu 34,93 Eur nemožno z úveru vymáhať, súd jej vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 397,11 Eur (745,- Eur - 312,96 Eur - 34,93 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 397,11 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení a , keď úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 62% (priznaná suma 397,11 Eur zo žalobcom žiadanej sumy 636,78 Eur), úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 38%, potom čistý úspech žalobcu je v pomere 24% (62% - 38%). Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, vo výroku III. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu . O výške náhrady trov konania v zmysle ods.

2 rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V období od 19.01.2021 do 28.02.2021 lehoty na podanie odvolania neplynú ( v spojení s ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().