Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: N. X., J. O. XX.XX.XXXX, Š. K. N. M. V., bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia a o zrušenie rozhodnutia o zaistení, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, zamieta.

II. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ- HCP-BA5-139/013/2020-AV zo dňa 20.12.2020, odmieta.

III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 1.2.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-139/013/2020-AV zo dňa 20.12.2020. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, dĺžka doby zaistenia v rozhodnutí o zaistení podľa žalobcu nie je náležite odôvodnená, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným a zasahujúcim do základných ľudských práv žalobcu, najmä do práva na slobodu pohybu. Žalobca ďalej aj na to, že žalovaný sa vôbec nevenoval zisťovaniu alternatívy použitia inštitútu zaistenia a nedostatočne odôvodnil potrebu použitia zistenia ako prostriedku, ktorý významným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Právne zdôvodnenie žaloby vychádzalo najmä z rozhodnutia NS SR sp. zn. . Žalobca namietal aj to, že žalovaný limitoval právo žalobcu na podanie žaloby voči rozhodnutiu o zaistení s poukazom na to, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu až v deň uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu o zaistení. Vo vzťahu k možnému riziku úteku v rozhodnutí o zaistení žalobca uviedol, že z Rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný k takému záveru dospel. Žalobca považoval celé rozhodnutie o zaistení za nezákonné a preto ho požadoval zrušiť (posledná strana žaloby). 3. Podaním zo dňa 29.1.2021, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že akýmkoľvek spôsobom limitoval jeho právo na podanie žaloby voči rozhodnutiu o zaistení a doplnil, že nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť konanie žalobcu v tom smere, kedy podá svoju žiadosť o právne zastupovanie. K námietke nedostatočného zdôvodnenia rizika úteku žalobcu žalovaný

uviedol, z ktorých skutočností pri takomto závere vychádzal - jednalo sa o totožné skutočnosti ako v Rozhodnutí. V ďalšej časti vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný v zotrval na správnosti a zákonnosti Rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.12.2020 hliadka Stanice colného úradu Bratislava zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine, len nechcel bojovať; žalobca mal pri sebe prostriedky vo výške cca 41,- € a 1180 Srbských dinárov. Žalobca ďalej uviedol, že v prípad prepustenia by išiel do Švajčiarska. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-139-010/2020-AV zo dňa 19.12.2020 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 6. Dňa 19.12.2020 žalobca za prítomností tlmočníka podal žalovanému ďalšie vyjadrenie - uviedol, že na Slovensku nemá zabezpečené žiadne ubytovanie ako aj to, že nevie preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území SR. Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil začatie konania vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 7. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-139-013/2020-AV zo dňa 20.12.2020 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.02.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88 ods. 4, ods. 5 citovaného zákona (Rozhodnutie). 8. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že nemohol postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca nemá pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov, spojených s ubytovaním a taktiež si nevie zabezpečiť ubytovanie na našom území. Rozhodnutie o zaistení žalobca odôvodnil:

- značným rizikom úteku žalobcu najmä vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že na území SR nechce zotrvať, vedomým neoprávneným pohybom žalobcu v rámci schengenského priestoru ako aj tým žalobca podľa jeho vyjadrení nechce na území SR zotrvať a jeho cieľovou krajinou je Švajčiarsko

- zákazom vychádzania, platným pre celé územie SR z dôvodu aktuálnej nepriaznivej epidemiologickej situácie pričom na žalobcu sa nevzťahujú výnimky zo zákazu vychádzania 9. Dĺžku doby zaistenia v Rozhodnutí žalovaný odôvodnil konkrétnymi úkonmi, ktoré počas doby zaistenia vykoná, vrátane odhadovanej dĺžky ich trvania. Skutkové a právne závery správneho súdu 10. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

12. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej

krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 14. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),

c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,

d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 17. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 18. Predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, napriek tomu, že všetky žalobné námietky smerujú voči tomuto rozhodnutiu. Úlohou správneho súdu v tomto konaní je preskúmať, či dôvody zaistenia, vymedzené v právoplatnom rozhodnutí o zaistení stále ku dňu rozhodnutia správneho súdu trvajú. 19. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie a vymedzenie doby zistenia ako aj to, že žalovaný nedostatočne skúmal možnosť uplatnenia miernejších prostriedkov k zaisteniu. 20. V právoplatnom rozhodnutí o zaistení žalobcu je určená doba zaistenia žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac dva mesiace na účel realizácie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. Z rozhodnutia o zaistení, najmä zo strany 4 Rozhodnutia, nepochybne vyplýva, aké úkony žalovaný hodlá počas určenej doby zaistenia žalobcu vykonávať, vrátane odhadovanej doby ich trvania. Určená doba zaistenia neprekračuje základnú maximálnu dobu zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov a podľa názoru súdu plne korešponduje s predpokladanou dĺžkou realizácie jednotlivých úkonov administratívneho vyhostenia, známou žalovanému z úradnej činnosti a vymedzenou v rozhodnutí o zaistení. 21. Vymedzenie úkonov, ktoré je potrebné realizovať na účely administratívneho vyhostenia žalobcu je v Rozhodnutí dostatočne určité na účely odôvodnenia určenej doby zaistenia. 22. Vzhľadom na žalovaným jednoznačne vymedzené úkony, ktoré je vo vzťahu k žalobcovi na účely jeho administratívneho vyhostenia potrebné uskutočniť, a ktorých predpokladaná doba trvania je 8 týždňov, s prihliadnutím na skutočnosť, že dĺžka zaistenia žalobcu v čase vydania rozhodnutia správneho súdu bola iba necelých 7 týždňov, správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prepustenie žalobcu zo zaistenia resp. pominutie dôvodov jeho zaistenia. 23. Podľa ods. ods. 1 o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

24. Podľa ods. ods. 2 o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa alebo písm. b). 25. Podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 26. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. 27. Podľa o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 28. Podľa vyhlášky MV SR č. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. 29. Podľa vyhlášky MV SR č. , ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na území Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť prihliada. 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení podľa ) a zákona o pobyte cudzincov, súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v administratívnom spise a v rozhodnutí o zaistení, keďže z tohto nepochybne vyplýva, že žalovaný sa touto skutočnosťou prednostne zaoberal, pričom dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia pobytu na území SR, čo napokon sám žalobca pri podaní vysvetlenia dňa 19.12.2020 o 21.40 hod. žalovanému uviedol. 31. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa , ktorá je podľa vyhlášky MV SR č. (vykonávací predpis k zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. 32. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 19.12.2020 o 15.30 hod vyplýva, že žalobca v tom čase disponoval finančnou hotovosťou cca 41,- € a 1.180,- Srbských dinárov (v prepočte necelých 10,- €), spolu cca 51,- €. Podľa rozhodnutia o zaistení je na realizovanie úkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní dvoch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,- €, čo je najmenej 3.360,- €. Žalobca v priebehu administratívneho konania nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. 33. V nadväznosti na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť namiesto zaistenia uložená povinnosť podľa alebo b) , 34. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť trvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné a efektívne, čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo. 35. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že dôvody na zistenie žalobcu, vymedzené v rozhodnutí žalovaného č.. PPZ-HCP-BA5-139-013/2020-AV zo dňa 20.12.2020 trvajú a že žalobca nepreukázal ich zánik, ktorý by jeho prepustenie zo zaistenia odôvodňoval. Na základe týchto dôvodov správny súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal svojho prepustenia zo zaistenia podľa zamietol.

36. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 37. Podľa , správna žaloba podľa musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 38. Podľa , ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. 39. Podľa /Odmietnutie žaloby/, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 40. K návrhu na zrušenie rozhodnutia o zaistení správny súd uvádza, že takéto rozhodnutie môže byť iba výsledkom konania pred správnym súdom na základe včas podanej žaloby proti rozhodnutiu o zaistení, čo sa v danom prípade nestalo. Z podanej žaloby vyplýva, že uvedenej skutočnosti si bol žalobca vedomý. Pretože sa žalobca domáhal aj zrušenia rozhodnutia o zaistení, súd v tejto časti podľa obsahu vyhodnotil správnu žalobcu ako žalobu podanú podľa , ktorá však musí byť podaná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie o zaistení bolo doručené žalobcovi dňa 20.12.2020, žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci CPP dňa 29.12.2020. Sedemdňová lehota na podanie správne žaloby podľa preto plynula od 21.12.2020 do 27.12.2020; keďže posledný deň na podanie správnej žaloby pripadol na nedeľu, ktorá bola zároveň štátnym sviatkom, bol posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby deň 28.12.2020. Pretože žalobca nepodal správnu žalobu o zrušenie rozhodnutia o zaistení podľa včas (v lehote do 28.12.2020), súd musel žalobu v tejto časti podľa odmietnuť. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).