Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: REA - S s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno, IČO: 36 059 099, zast. JUDr. Ján Vinarčík, advokát, so sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 36 035 904, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102491260/2019 zo dňa 05.11.2019 a rozhodnutia č. 102491432/2019 zo dňa 05.11.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 101995539/2019 zo dňa 20.08.2019 podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „Daňový poriadok“) vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty REA

- S s.r.o. so sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno (v prosenom postavení žalobca) (ďalej aj „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) za zdaňovacie obdobie január 2018 rozdiel dane v sume 9 800,- Eur na dani z pridanej hodnoty.

2. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, na základe ktorého rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj „žalovaný“) a rozhodnutím č. 102491260/2019 zo dňa 05.11.2019 napadnuté prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že odvolacie námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými žalobca namietal podmieňovanie nároku na odpočítanie dane konaním dodávateľa po uskutočnení dodaní a zároveň subjektívneho posúdenia týchto skutočností, za nedôvodné. Prvostupňový orgán verejnej správy za účelom preverenia dodávateľských faktúr od dodávateľa Malcolm s.r.o. vypočul svedka D. H., ako bývalého konateľa spoločnosti Malcolm s.r.o. v čase, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Z jeho výpovede vyplynulo, že v mene spoločnosti Malcolm s.r.o. mal vystaviť a podpísať predmetné faktúry pre daňový subjekt REA - S s.r.o., pričom tieto doklady už nemal k dispozícii, nakoľko ich odovzdal nasledujúcemu konateľovi a to Z. A.. Uviedol, že dodávateľom tovaru mal byť V. T. zo spoločnosti WIOWATS s.r.o., pričom prepravu mal F. H. zabezpečiť osobne na dodávke. Tovar mu bol odovzdaný V. T. v Bratislave a následne prepravený do Brezna a mal byť nakupovaný len od spoločnosti WIOWATS s.r.o. Dodávky prebiehali len na základe objednávok a platby mali prebiehať cez účet.

3. Z vyjadrení svedka Z. A. vyplynulo, že Malcolm s.r.o. poznal. Jej konateľom sa stal po podpise zmluvy, ktorú nevedel identifikovať, za účelom prísľubu finančných prostriedkov. Nevedel, čo spoločnosť Malcolm s.r.o. vykonávala, nevedel kde mala priestory, nevedel uviesť dodávateľov ani odberateľov, nemal žiadne doklady ani k prevodu spoločnosti a žiadne doklady ani neprevzal od pána H., ktorý bol jeho spolužiak so základnej školy. Podpis na preberacom protokole k dokladom nebol jeho a ani sa k tejto skutočnosti nevedel vyjadriť. Nepoznal ani spoločnosť WIOWATS s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom tovaru pre spoločnosť Malcolm s.r.o., a ktorú mal zastupovať prostredníctvom spoločnosti UMYTEP s.r.o., nakoľko túto spoločnosť ani nepoznal. Rovnako nevedel nič ani o tovare, ktorý mal byť predmetom dodania pre kontrolovaný daňový subjekt. Z výsluchu J.. R. W. konateľa spoločnosti HCP - čerpacia technika s.r.o. vyplynulo, že daňový subjekt REA - S s.r.o. pozná, ako aj konateľa J.. Q. K.. Tovar mal byť prevzatý osobne v Brezne a prepravovaný vozidlom Renault do Košíc, jednalo sa o 2 kusy čerpadiel. K faktúre za tovar mali byť odovzdané dodacie listy, protokol o skúške, návod na montáž a osvedčenie akosti, ktoré boli následne odovzdané odberateľovi US STEEL Košice. Ďalej z výpovede svedka C. H., ktorý bol zamestnancom žalobcu a v roku 2018 pracoval ako vedúci dopravy a skladu vyplynulo, že náhradné diely mal objednávať nákupca alebo obchodník a svedok nevedel konkretizovať od akých spoločností sa diely objednávali. Uviedol spoločnosti DOOS z Čiech, HCP a SUNOP z Nitry. Jeho činnosťou bolo zabezpečovanie dopravy tovaru, tovar sa mal vykladať na expedícii skladu daňového subjektu, kde bol vo väčšine prítomný skladník V. K., ktorý zodpovedal za príjem a výdaj tovaru. C. H. uviedol, že žalobca obchodoval aj so spoločnosťou Malcolm s.r.o., no nevedel, či sa stretol s niekým z tejto spoločnosti, nakoľko sa stretával s viacerými ľuďmi. Nevedel uviesť o aký tovar sa malo jednať, nakoľko tento bol na palete a nevedel zároveň uviesť, o aké čerpadlá sa jednalo, nakoľko to nebolo jeho pracovnou náplňou. Svedok V. K. preberal tovar a uskladňoval dodacie listy a nahrával veci do systému. Pri predaji tovaru skontroloval tovar, avšak nevedel uviesť, žiadne bližšie skutočnosti k obchodovaniu so spoločnosťou Malcolm s.r.o. Mal sa stretnúť so šoférom vozidla, ktorý mal v mene tejto spoločnosti tovar priviesť, no nevedel uviesť o koho sa jednalo ani vozidlo nemuselo byť označené a nevedel ani osobu popísať. Zároveň nevedel uviesť ani druh tovaru a nakoľko sa nakupuje viacero druhov čerpadiel. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že prvostupňový orgán verejnej správy správne dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom Malcolm s.r.o. a nebola preukázaná preprava tohto tovaru a ani samotným daňovým subjektom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre a to spoločnosťou Malcolm s.r.o., u ktorej nebol preukázaný ani vznik daňovej povinnosti podľa . Žalovaný okrem hore uvedených skutočností ďalej uviedol, že z dokazovania prvostupňového orgánu verejnej správy neboli preukázané ani tvrdenia o preprave tovaru motorovým vozidlom s evidenčným číslom CZB 89 53, ktoré sa v databáze Ministerstva vnútra SR nenachádzalo a žiadny iný dôkaz špecifikujúci toto vozidlo nebol správcovi dane predložený. Takýmto dôkazom nebola ani evidencia vjazdov a výjazdov vozidiel do areálu daňového subjektu, pretože táto obsahovala len dátumy, evidenčné číslo vozidla, priezvisko vodiča, časy a poznámky, ale neobsahovala žiadnu bližšiu špecifikáciu motorového vozidla, ani identifikáciu vodiča, jeho podpis a poznámka bola rovnako bez bližšej špecifikácie.

4. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán správcu dane len preveroval tvrdenia daňového subjektu o dodaní tovaru dodávateľom Malcolm s.r.o. a bral do úvahy aj návrhy daňového subjektu na doplnenie dokazovania. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy museli by spĺňať podmienky preukázateľnosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že daňovému subjektu nebolo kladené za vinu podvodné konanie, ale ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je evidentné, že prvostupňový orgán verejnej správy svoje závery nezaložil na tvrdení, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, resp. o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, ale na záveroch, že došlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keď nebolo preukázané dodanie tovarov deklarovaným dodávateľom Malcolm s.r.o.. Daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci splnenia podmienok na odpočítanie dane. Zároveň žalovaný uviedol, že ani skutočnosť podľa ktorej daňový subjekt dodával tovar pre odberateľa HCP - čerpacia technika s.r.o. sama o sebe nepreukazuje, že žalobcovi tento tovar dodala práve spoločnosť Malcolm s.r.o., a že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil daňový subjekt daň z ceny tovaru , a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si túto daň.

5. Ďalším rozhodnutím správca dane č. 101995786/2019 zo dňa 20.08.2019 podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 891,96 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018.

6. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 102491260/2019 zo dňa 05.11.2019 napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil.

7. Svoje rozhodnutie oprel na rovnakých skutkových zisteniach ako v predchádzajúcej veci a to na skutočnosti, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok rozhodnej pre vznik nároku na odpočet dane.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania oboch rozhodnutí žalovaného a to rozhodnutia č. 102491260/2019 a č. 102491432/2019 obidve zo dňa 05.11.2019.

9. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že sám nemôže zodpovedať za nedostatky na strane dodávateľa, on sám za predmetné preskúmavané obdobie predložil všetky jemu dostupné doklady a to kontrolný výkaz, samotné daňové priznanie, faktúru za dodanie tovaru. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nebolo preukázané, dodanie tovaru a tým, že nebolo možné vykonať kontrolu dokladov spoločnosti Malcolm s.r.o. ako dodávateľa žalobcu a že došlo k personálnym zmenám dodávateľa. Správca dane podľa neho, pritom však nevzal do úvahy, že žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť svojho dodávateľa pri uskutočnených obchodoch a túto skutočnosť žalobca nevedel a ani ju nemohol predvídať. Zároveň žalobca namietal, že právo na odpočítanie dane možno odňať len vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu alebo, že samotné konanie predstavuje podvodné konanie.

10. Vyhodnotenie svedeckej výpovede F. H., C. H., V. K. ako aj predloženej evidencie vjazde a výjazde motorových vozidiel považuje za vyslovene špekulatívnu s cieľom navodenia situácie, že sa nejedná o prípad, kedy by nebolo možné odňať právo na odpočet DPH. Opakovane ďalej poukázal na skutočnosť, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, či osoba, ktorá vystavuje faktúru vzťahujúcu sa na tovar alebo na službu, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, či bola schopná ho dodať, či má vlastných zamestnancov a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradila DPH. Daňový úrad vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že tovar, ktorý žalobca prijal od uvedeného dodávateľa, následne dodal v rámci svojich dodávok svojim odberateľom.

11. Z jeho pohľadu bolo logické, že ak by neprijal tieto tovary, nemohol by ich ďalej fakturovať pre svojich odberateľov. Poukázal ďalej na to, že v prípade evidenčného čísla CZB 89 53 práve skutočnosť, že sa takéto vozidlo nenachádza v databáze Ministerstva vnútra SR by mala viesť k autenticite záznamu, ktorý vykonal na vrátnici príslušný pracovník bezpečnej služby, nakoľko napísal číslo, ktoré in natura videl, teda žalobca, keby chcel svojim spôsobom ovplyvňovať, resp. fabrikovať dôkazy o dodaní tovaru, a určite by nesúhlasil s tým, aby takéto číslo bolo použité a tým spochybňovaná dodávka tovaru. Ďalej poukázal na skutočnosť, že správcovi dane v priebehu kontroly opakovane navrhovali vykonať vypočutie ďalších svedkov.

12. K predmetnej žalobe podal žalovaný vyjadrenie, pričom uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané, že k dodaniu došlo deklarovaným dodávateľom Malcolm s.r.o. Spoločnosť Malcolm s.r.o. nepredložila žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, t. j. preukazujúcich nákup, následné dodanie a prepravu tovaru k žalobcovi. F. H., ktorý bol konateľom spoločnosti Malcolm s.r.o. v čase, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdanených plnení síce tvrdil, že vystavil faktúry za dodanie tovaru pre žalobcu. Tovar vraj prepravil osobne k žalobcovi a nakúpil ho od spoločnosti WIOWATS s.r.o. zastúpenej V. T.. No tieto jeho tvrdenia žiadnymi dôkazmi a dokladmi nepreukázal a neboli preukázané ani správcom dane. F. H. tvrdil, že doklady spoločnosti Malcolm s.r.o. odovzdal nasledujúcemu konateľovi Z. A., ktorý však tieto tvrdenia vyvrátil, keďže žiadne doklady od F. H. neprevzal a konateľom sa stal len z dôvodu prísľubu finančných prostriedkov.

13. V skutočnosti ohľadom dodania tovaru neboli preukázané ani zo strany aktuálneho konateľa spoločnosti V. M., rovnako neboli potvrdené ani dodania zo strany spoločnosti WIOWATS s.r.o. Z viacerých dôkazov vyplynulo, že dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom Malcolm s.r.o. nebolo preukázané a to ani výpoveďami svedkov zamestnancov C. H. a V. K.. C. H. aj napriek tvrdeniam,

že daňový subjekt obchodoval aj so spoločnosťou Malcolm s.r.o., nevedel uviesť, či sa s niekým stretol z tejto spoločnosti a ak sa aj stretol nevedel opísať osobu, tovar mal byť v debne na palete a nevedel o aké čerpadlá sa jednalo a nevedel uviesť ani akým motorovým vozidlom bol tovar privezený. Ani V. K. nebolo potvrdené, že k dodaniu došlo práve dodávateľom Malcolm s.r.o. Rovnako ani V. K., hoci sa mal stretnúť s vodičom auta, ktorý tovar priviezol nevedel uviesť bližšie skutočnosti, ani opísať osobu a nevedel uviesť ani názov dodávaného tovaru. Dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom Malcolm s.r.o. nebola ani skutočnosť, že daňový subjekt dodával tovar odberateľovi HCP - čerpacia technika s.r.o, pretože žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že sa jednalo práve o tovar, ktorý mal byť dodaný dodávateľom Malcolm s.r.o. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ako preukazuje vykonaná daňová kontrola, správca dane vo veci preverovania deklarovaných zdaniteľných plnení vykonal dokazovanie, ktorým sa ale uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom nepotvrdilo. Bolo teda úlohou žalobcu, aby uskutočnenie zdaniteľných plnení k dodávateľom Malcolm s.r.o. aj skutočne preukázal.

14. Žalobca v uplatnenej replike zotrval na pôvodných tvrdeniach uvedených v žalobe, pričom naďalej namietal skutočnosť, že by nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom a teda, že by došlo k nesplneniu zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle Čo sa týka ostatných dôvodov zotrval na ich predchádzajúcej konštatácii.

15. Správny súd, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich konaní v medziach správnej žaloby dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného aj správcu dane sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol

16. Podľa ; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa ; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa ; Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

20. Podľa ; Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

21. Podľa ; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

22. Podľa ; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

23. Podľa ; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa ; Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

25. Podľa ; Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

26. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.02.2021.

27. Správny súd má za preukázané tvrdenie žalovaného, že v danom prípade nie je spochybňovaná existencia tovaru, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalobca reálne využíval, ale že v danom prípade nedošlo k dodaniu tovaru osobami, ktoré sú uvedené na faktúrach.

28. Správny súd má za to, že v danom prípade žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, spoľahlivo, samostatne ale aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil dôkazy za jednotlivé zdaňovacie obdobia a správne rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokoloch č. 100491437/2019 a č. 100492618/2019 zo dňa 21.02.2019.

29. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že si daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2018 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 9 800,00 Eur z nasledovných dodávateľských faktúr od dodávateľa Malcolm s.r.o, Grösslingova 4, Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 052 466, DIČ: 2120573466, IČ DPH: SK2120573466, ktorých predmetom fakturácie boli čerpadlá a diely pre čerpadlá:

- faktúra č. 0120180112 zo dňa 12.01.2018 v sume základ dane 13 137,80 Eur, 20 % DPH 2 627,56 Eur, celkom 15 765,36 Eur

- faktúra č. 0220180112 zo dňa 12.01.2018 v sume základ dane 12 481,20 Eur, 20 % DPH 2 496,24 Eur, celkom 14 977,44 Eur

- faktúra č. 0120180115 zo dňa 15.01.2018 v sume základ dane 13 896,00 Eur, 20 % DPH 2 779,20 Eur, celkom 16 675,20 Eur

- faktúra č. 0220180115 zo dňa 15.01.2015 v sume základ dane 9 485,00 Eur, 20 % DPH 1 897,00 Eur, celkom 11 382,00 Eur

30. Ďalej správca dane daňovou kontrolou zistil, že si daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 7 891,96 Eur z nasledovných dodávateľských faktúr od dodávateľa Malcolm s.r.o, Grösslingova 4, Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 052 466, DIČ: 2120573466, IČ DPH: SK2120573466, ktorých predmetom fakturácie boli rôzne diely ako matice, náboje a skrutky:

- faktúra č. 0120180215 zo dňa 15.02.2018 v sume základ dane 11 074,40 Eur, 20 % DPH 2 214,88 Eur, celkom 13 289,28 Eur

- faktúra č. 0220180223 zo dňa 23.02.2018 v sume základ dane 14 375,00 Eur, 20 % DPH 2 875,00 Eur, celkom 17 250,00 Eur

- faktúra č. 0220180215 zo dňa 15.02.2018 v sume základ dane 14 010,40 Eur, 20 % DPH 2 802,08 Eur, celkom 16 812,48 Eur

31. Správny súd má ďalej za to, že keďže nebolo preukázané dodanie tovaru od deklarovaného tak, ako to vyplývalo z jednotlivých faktúr, a to spoločnosťou Malcolm s.r.o. došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie DPH.

32. Spochybnenie obchodnej transakcie v miere, ako to vykonal daňový orgán a žalovaný dostačuje na prijatie záveru, že samotná výpoveď bývalého konateľa dodávateľa, ako aj existencia faktúry, kontrolného výkazu a evidencie vjazdu a výjazdu vozidiel nepreukazuje, že skutočne došlo k dodaniu tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa.

33. Správne orgány sa s jednotlivými dôkazmi správne vysporiadali vo svojej argumentácii, pričom je zrejmé, ako vyhodnocovali jednotlivé nezrovnalosti v jednotlivých výpovediach a to najmä vo vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, že žalobca z takto zhodnotenými dôkazmi nesúhlasí, nakoľko subjektívne pociťuje skutočnosť, že tieto boli vyhodnocované len v jeho neprospech, sama o sebe nezakladá porušenie zákonom stanoveného spôsobu akým majú byť jednotlivé dôkazy vykonávané.

34. Správca dane, ktorý vykonal dokazovanie a šetrenie podľa v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v vyhodnotil tieto skutočnosti podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí sa tak správca dane ako aj žalovaný vysporiadal so všetkými skutočnosťami aj s právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu.

35. Je nutné konštatovať, že žalobca vo svojej správnej žalobe zotrval len v rovine všeobecných tvrdení, pričom nepredložil žiadny ďalší dôkaz, ktorý by mal oporu v administratívnom spise, resp. že by predložil akýkoľvek dôkaz, ktorý by spochybňoval záver žalovaného a orgánov verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia nároku na odpočet DPH.

36. Správny súd pri prejednaní veci prihliadal aj na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.05.2018, kde v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR okrem iného uviedol: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu od ktorého už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup mal by sa snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“

37. Najvyšší súd SR zároveň v uvedenom rozhodnutí zdôraznil (a tento záver platí aj pre prejednávanú vec), že zákonné podmienky po splnení, ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložených dokladov z predpísaným obsahom, ale aj tieto musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť, vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Tak ako správca dane a žalovaný aj správny súd konštatuje, že dôkazy predložené žalobcom nestačili na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenia prijal žalobca od dodávateľa deklarovaného na faktúrach, t. j. od spoločnosti Malcolm s.r.o.

38. Z ust. § 24 Daňového poriadku vyplýva, že je to práve daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo v daňovom priznaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť musí byť schopný preukázať. Subjektívny pocit žalobcu, že dôkazy boli vyhodnocované výhradne v jeho neprospech sa nezakladajú na pravde, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane zabezpečoval dôkazy na verifikáciu žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností. Až na základe tejto skutočnosti bolo možné konštatovať, že v prípade žalobcu nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako tvrdil, teda subjektom, ktorý bol uvedený na jednotlivých faktúrach.

39. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný správny súd mu preto podľa § 167 ods. 1 a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

40. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 ( ). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.