Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XXX, XXX X Y., M. C., T. T.: Š. XXXX/X, XXX XX V., zastúpený Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia zo dňa 03.12.2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA2-2019/051599-003 zo dňa 23.10.2019, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, č. PPZ-HCP-BA2-2019/051599-003 zo dňa 23.10.2019 a rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-90-009/2019- AV zo dňa 03.09.2019 týkajúce sa žalobcu: C. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť M. C., cestovný doklad Č.. S. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 03.12.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/051599-003 zo dňa 23.10.2019 a rozhodnutia Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-90-009/2019-AV zo dňa 03.09.2019 a vrátenia veci Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného, ani s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a mal za to, že žalovaný nepostupoval pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami zákona a jeho rozhodnutie je nesprávne. Nedostatočne sa vysporiadal s námietkami žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vec nesprávne právne posúdil a jeho odôvodnenie je nedostatočné. Orgán verejnej správy vyššieho stupňa nepostupoval pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

2. Nesúhlasil so záverom orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré si osvojil aj orgán verejnej správy vyššieho stupňa, že činnosť, ktorú vykonával žalobca na mieste kontroly možno subsumovať pod pojem závislá práca, nakoľko podľa názoru správneho orgánu prvej inštancie žalobca predmetnú činnosť vykonával osobne podľa pokynov vydávaných na príslušné úkony v mene a pre niekoho iného (J. L. L..C..I..) a uvedenú činnosť žalobca vykonával v určenom čase, čo jednoznačne má podľa názoru správneho orgánu vyplývať, že ide o vzťah zamestnávateľ a zamestnanec. S týmto záverom a konštatovaním nesúhlasil a mal za to, že závery ani nevyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Z výpovede pána Y. L. vyplýva, že žalobca čistiace práce vykonával na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mu bolo vydané Okresným úradom Kežmarok a dohodnuté práce vykonával pre firmu pána L., pričom podmienkou vzájomnej spolupráce medzi žalobcom a firmou pána L. bolo, že žalobca musel byť držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon činnosti „Čistiace a upratovacie

služby“ a mať povolenie na pobyt. Pri uzatváraní vzájomnej spolupráce s pánom L. predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. I.-V.-I.-XXXX/XXXXXX-X A. H. XX.XX.XXXX, kde bolo žalobcovi vydané oprávnenie na výkon ďalších činností, okrem iného aj na výkon činnosti „Čistiace a upratovacie práce“. Na základe toho sa žalobca s pánom L. dohodli na vzájomnej spolupráci, teda že žalobca bude pre podnikateľa Y. L., ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Y. L. J. L. Y. T.: V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., K.: XX XXX XXX, vykonávať v rozsahu jeho živnostenského oprávnenia čistiace a upratovacie práce. Z daného vyplýva, že sa v žiadnom prípade nejedná o zamestnanecký vzťah, ale o výkon podnikateľskej činnosti dvoch samostatných podnikateľských subjektov. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol spoločnosť J. L. L..C..I.. ako údajného zamestnávateľa, a to bez bližšej špecifikácie, pričom žalobca s takouto spoločnosťou žiaden zmluvný vzťah nemal a takáto spoločnosť ani neexistuje, respektíve nie je zapísaná ani v obchodom registri. Závery oboch orgánov verejnej správy o vykonávaní závislej činnosti teda nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a sú nesprávne a k vykonávaniu závislej činnosti zo strany žalobcu ani nedošlo.

3. Obdobne ako v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa poukazoval na znenie o pobyte cudzincov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) že policajný orgán môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. Uvedené znamená, že policajný útvar v prípade porušenia tejto povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny nemá povinnosť podľa zákona takéhoto štátneho príslušníka vyhostiť, ale má možnosť zvážiť, s prihliadnutím na všetky okolnosti posudzovaného prípady, či k vyhosteniu pristúpi alebo nie. V tomto smere žalobca poukazoval na okolnosti prípadu a najmä na to, že pán Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že dohodnutú podnikateľskú činnosť (čistiace a upratovacie práce) žalobca vykonával pre firmu pána L. veľmi krátke obdobie (4 dni), nakoľko žalobca zatiaľ neovláda slovenský jazyk v takom rozsahu, aby si mohol samostatne vybavovať všetky administratívne a právne záležitosti pri jeho podnikaní v SR, musel sa spoliehať na pomoc iných osôb, tak tomu bolo aj v prípade rozšírenia jeho podnikateľskej činnosti o ďalšie živnosti. O vybavenie tejto záležitosti požiadal žalobca inú osobu, ktorá ho uistila, že to zabezpečí a on môže vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť. Bolo mu predložené osvedčenie vydané Okresným úradom v Kežmarku s novými živnosťami a bol ubezpečený, že je to v poriadku a mal za to, že môže vykonávať aj tieto činnosti a neviaže sa na to ich zápis do obchodného registra.

4. Považoval za potrebné uviesť, že ihneď po tom, čo dostal rozhodnutie správneho orgánu, kde bol prezentovaný názor, že jeho ďalšie činnosti podnikania musia byť zapísané v obchodnom registri, žalobca bezodkladne uskutočnil kroky k tomu, aby bolo jeho osvedčenie o živnosti na výkon ďalších podnikateľských činností zapísané aj v obchodnom registri. Žalobca predložil orgánu verejnej správy vyššieho stupňa v prílohe odvolania výpis z obchodného registra Okresného súdu Prešov, kde je zapísaný ako podnik zahraničnej osoby a kde sú zapísané aj všetky podnikateľské činnosti, na ktoré mu boli doteraz v SR vydané živnostenské oprávnenia. Mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti jeho prípadu, dĺžku vykonávania činnosti, na ktorú mal „len“ živnosť a nie aj zápis v obchodnom registri (4 dni), ktorá neúmyselne a nie jeho vinou nebola zapísaná v obchodnom registri, ako aj s prihliadnutím na to, že počas doby pobytu v SR sa nedopustil iných porušení zákona, je uloženie sankcie vyhostenia a zákazu vstupu voči jeho osobe neprimerane prísne a nespravodlivé a takúto sankciu nebolo nevyhnutné a potrebné v posudzovanom prípade uložiť.

5. Ďalej poukazoval na to, že správny orgán na strane 9 v treťom odseku uviedol, že k rozhodnutiu o vyhostení pristúpil aj kvôli tomu, že v dostupných policajných evidenciách bolo zistené v podsystéme Avízo systém EŠSK osoba žalobca v predmetnom konaní účastník konania je v súčasnosti trestne stíhaná, čo správny orgán zhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Mal za to, že Správny poriadok, ani zákon o pobyte cudzincov, nepozná pojem priťažujúca okolnosť a teda takáto úvaha orgánov verejnej správy nie je prijateľná. V prípade, ak orgán verejnej správy vyššieho stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z týchto podkladov (informácia z policajných evidencií), tieto neboli predložené žalobcovi a tento ani nemal možnosť sa k nim oboznámiť. V rozhodnutí orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o tejto skutočnosti a týchto podkladoch nie je žiadna zmienka. Čo je podstatnejšie, nielen Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj SR stanovuje, že každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Túto zásadu orgány verejnej správy vôbec nerešpektovali, naopak, opreli o ňu uloženie sankcie administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR a členských štátov EÚ pre žalobcu. Takýto postup orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom a so zásadou spravodlivého prejednania veci. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s

tým, ako správny orgán interpretoval výklad ustanovenia zákona č. 5131991 Zb. . Uvedené ustanovenie rieši otázku začatia podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“). Vtedy vzniká takejto osobe oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť až dňom zápisu do obchodného registra. To však nie je situácia žalobcu, nakoľko žalobca už bol zapísaný ako podnikateľ v obchodnom registri a teda mohol vykonávať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie hovorí o prvom zápise zahraničnej osoby do obchodného registra a výkone podnikania. V prípade, ak takáto zapísaná zahraničná osoba získa ďalšie oprávnenie na výkon ďalšej podnikateľskej činnosti, vzniká jej oprávnenie na jej výkon už vydaním živnostenského oprávnenia a nie až zápisom do obchodného registra. Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby. Iný výklad predmetného ustanovenia by bol pre zahraničnú osobu poškodzujúci a nezabezpečoval by dodržanie vyššie uvádzanej podmienky rovnakej možnosti na podnikanie.

6. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava (prvostupňové správny orgán) rozhodnutím o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP- BA5-90-009/2019-AV zo dňa 03.09.2019 podľa § 77 zákona o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostila účastníka konania podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Tuniska. Zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. c) ZoPC mu uložila zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jeden (1) rok s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Zároveň mu bola určená podľa § 83 ods. 1 ZoPC lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

7. V odôvodnení správny orgán uviedol, že dňa 16.08.2019 bola hliadkou vykonaná kontrola v čase o 21:15 hod. v obchodnom dome N. W. E. W. F. XXX/X, Y., kde sa v prevádzke nachádzal účastník konania ako pracovník externej firmy, ktorý vykonával v nočných hodinách čistiace práce a nie je zamestnancom spoločnosti N.. Následným vyťažením vedúceho pracovníka čistiacej firmy J. L. L. L. U. V. bolo zistené, že vyššie menovaný cudzinec momentálne vykonáva čistiace práce pre ich spoločnosť v uvedenom obchodnom dome na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO, kde podmienkou prijatia do spoločnosti bolo predloženie živnostenského listu a povolenie k pobytu. Následne vyťažený cudzinec ku kontrole predložil platné povolenie na pobyt na účel podnikania, ktoré mal platné do dňa 16.11.2019. Taktiež uviedol, že je živnostník, živnosť má riadne zaregistrovanú na živnostenskom úrade a ako predmet podnikania má stolárske práce, čistiace práce a pomocné práce na stavbách. Pre spoločnosť J. L. V. vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO štvrtý deň a za vykonanú prácu jeho účtovníčka bude zasielať uvedenej spoločnosti faktúru. Firmu, pre ktorú pracoval, zastupovala osoba Y. L., ktorý mu určoval rozsah prác, ktorý má vykonať, ako ich má vykonať, do ktorého obchodného domu N. má prísť a koľko pracovného času tam má stráviť. Menovaný uviedol, že si tohto roku 2019 podal žiadosť o rozšírenie živnosti o činnosti podnikania, a to čistiace práce a pomocné práce na stavbách. Po celkovom posúdení skutočností charakterizujúcich činnosti a situáciu fyzickej osoby menom C. J., najmä na základe informácií z dožiadania a vylúčenie jeho podnikania v predmete činnosti upratovacie práce vyplýva, že výkon činnosti menovaného dňa 16.08.2019 v čase 21:15 hod. v priestoroch obchodný dom N. W. E. W. F. XXX/X U. Y. môže napĺňať znaky závislej práce podľa . V nadväznosti na tieto skutočnosti tak činnosť upratovača - čistiace práce, ktorú v čase šetrenia účastník konania vykonával, možno subsumovať pod pojem závislá práca, nakoľko menovaný túto činnosť vykonával osobne, vykonával ju podľa pokynov vydávaných na príslušné úkony v mene a pre niekoho iného (J. L. L..C..I..) a uvedenú činnosť vykonával v určenom čase, z čoho jednoznačne vyplýva nadriadenosti zamestnávateľ a podriadenosti zamestnanca. Nakoľko sa menovaný v čase šetrenia nepovažoval za podnikateľa, nie je možné jeho pracovnú činnosť považovať za výkon živnosti v zmysle zákona, t. j. za činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť.

8. Správny orgán ďalej zisťoval skutkový stav veci lustráciou účastníka konania v Živnostenskom registri Slovenskej republiky a Obchodnom registri Slovenskej republiky. Vykonaním výpisu zo Živnostenského registra SR Č.. XXX-XXXXX bolo zistené, že účastník konania C. J., podnik zahraničnej osoby, K.: XXXXXXXX, s adresou miesta činnosti podniku zahraničnej osoby XXX XX Ľ., Š. XXXX/XX, má zapísaný predmet podnikania „stolárstvo“ dňom vzniku oprávnenia 10.03.2018. Lustráciou v Obchodnom registri SR, listinou uloženou v zbierke listín Okresného súdu Prešov bolo zistené, že pod číslom vložky XXXXX/ P-A. je účastník konania zapísaný v právnej forme „podnik zahraničnej osoby“ dňom zápisu 10.03.2018.

Počas konania o administratívnom vyhostení dňa 03.09.2019 predložil účastník konania výpis zo Živnostenského registra, vydaný Okresným úradom Kežmarok s uvedenými predmetmi podnikania „stolárstvo“, „prípravné práce k realizácii stavby“, „dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov“, „čistiace a upratovacie služby“. Správny orgán poukazoval na znenie a dodal, že účastník konania do dnešného dňa, t. j. 03.09.2019, nevykonal zápis do obchodného registra s iným predmetom podnikania ako stolárstvo. Preto mal za to, že menovaný naplnil svojim konaním ustanovenie ZoPC, teda že vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum.

9. Rovnako dodal, že v prípade účastníka konania rozhodol o uložení zákazu vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 (jedného) roka na základe správnej úvahy o možnosti riešenia protiprávneho konania účastníka konania, ako aj prevenciu predchádzania páchania obdobnej činnosti zo strany účastníka konania na území SR. V prípade, ak účastník konania chce na území SR vykonávať závislú pracovnú činnosť, musí byť držiteľom platného povolenia na zamestnanie vydané úradom práce. Úrad práce, ako poverený štátny orgán, je oprávnený v zmysle platných vnútroštátnych predpisov udeľovať povolenie na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny len za určitých podmienok. V prípade účastníka konania mal správny orgán za to, že je potrebné uložiť zákaz vstupu v dolnej hranici stanovenej zákonom o pobyte cudzincov z dôvodu jeho spolupráce so správnym orgánom. Rovnako určil lehotu na vycestovanie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 83 ods. 1 ZoPC, o ktoré si menovaný požiadal v zápisnici a táto je dostačujúca na zabezpečenie jeho vycestovania z územia SR. Rovnako správny orgán nezistil existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ZoPC, čo bolo potvrdené rovnako aj vyjadrením účastníka konania v zápisnici zo dňa 03.09.2019. Dodal, že rovnako sa zaoberal aj súkromným a rodinným životom účastníka konania a prihliadol na článok 8 Dohovoru a mal za to, že svojim rozhodnutím neporušuje ustanovenia článku 8 Dohovoru, nakoľko do práva chráneného uvedeným článkom možno podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru zasahovať, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Podľa vyjadrenia účastníka konania tento nemá na území SR žiadnych rodinných príbuzných a jeho administratívnym vyhostením nebude dotknutý jeho rodinný a súkromný život. Doplnil, že preskúmal dôkazovú situáciu a zistil, že účastník konania sa zdržiava na území SR, ako aj Schengenského priestoru, na základe udeleného prechodného pobytu na účel podnikania s platným cestovným pasom, avšak účastník konania vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo povolenie udelené.

10. Žalovaný - Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ako odvolací správny orgán svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/051599-003 zo dňa 23.10.2019 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-90-009/2019-AV zo dňa 03.09.2019 potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. Osvojil si skutočný stav veci zistený prvostupňovým správnym orgánom, ako aj zistenia vyplývajúce z dokazovania.

11. Mal za jasne preukázané, že sa jedná o cudzinca, ktorý nerešpektoval zákony Slovenskej republiky, o čom svedčí skutočnosť, že konal v rozpore so zákonmi SR. Správny orgán dostatočne preukázal, že účastník konania vykonával na území SR inú činnosť, než na akú mu bol prechodný pobyt udelený. Na jeho námietky uviedol, že okolnosti uzatvorenia vzťahu medzi účastníkom konania a firmou pána Y. L. sa môžu zakladať na pravde, nakoľko toto tvrdenie správny orgán nevedel vyvrátiť, to ale nemení fakt, že v čase kontroly, t.j. 16.08.2019, nemohol vykonávať činnosť na čistiace a upratovacie práce. Dodal, že vykonaním lustrácie v Živnostenskom registri Slovenskej republiky a vykonaním výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky č. XXX-XXXXX bolo zo strany správneho orgánu zistené, že podnik zahraničnej osoby, s obchodným menom C. J., K.: XXX XXX XX, L. E. Y. Č. T. A. I. Š. XXXX/XX, XXX XX Ľ., má ku dňu 16.08.2019 ako predmet podnikania zapísané „stolárstvo“, s dňom vzniku oprávnenia 10.03.2018. Ďalšie predmety podnikania (Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Čistiace a upratovacie služby) mal do Živnostenského registra účastník konania dopísané dodatočne, po 10.03.2018.

12. Dňa 03.09.2019 predložil správnemu orgánu do konania Výpis zo živnostenského registra zo dňa 05.08.2019 č. XXX-XXXXX, v ktorom má ako predmet podnikania uvedené „Stolárstvo, Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Čistiace a upratovacie služby“. Živnostenské oprávnenie vzniklo 10.03.2018. Lustráciou v Obchodnom registri Slovenskej republiky bolo správnym orgánom zistené, že pod číslom vložky XXXXX/P-A. je účastník konania zapísaný v právnej forme „Podnik zahraničnej osoby“ s dňom zápisu 10.03.2018. Taktiež

predložil Výpis z obchodného registra zo dňa 16.08.2019 na obchodné meno C. J., v ktorom bolo uvedené ako predmet činnosti len „Stolárstvo“. Z uvedených dokladov vyplýva, že síce do živnostenského registra doplnil nové predmety podnikania (Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Čistiace a upratovacie služby) po udelení pobytu, avšak uvedené nové činnosti neboli zo strany účastníka konania do dňa 03.09.2019 do Obchodného registra zapísané. Preto podľa , mohol účastník konania v zmysle Obchodného registra vykonávať svoju podnikateľskú činnosť len s predmetom podnikania „Stolárstvo“. Ďalšie podnikateľské činnosti, ktoré mal zapísané v Živnostenskom registri mohol v zmysle citovaného zákona začať vykonávať až dňom zápisu do Obchodného registra, čo nebolo zo strany účastníka konania vykonané do dňa kontroly v obchodnom dome N. dňa 16.08.2019. Dodatočné zapísanie predmetov podnikania do Obchodného registra (11.09.2019) nemá vplyv na to, že dňa 16.08.2019, pri vykonávaní kontroly správnym orgánom vykonával činnosť na ktorú nemal oprávnenie. Vykonávaním čistiacej a upratovacej služby bola zo strany účastníka konania, v zmysle ZoPC vykonávaná iná činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt.

13. Na jeho námietky ďalej uviedol, že ako cudzinec, ktorému bol na Slovensku udelený prechodný pobyt, ktorý mu umožňuje podnikanie, musí získať živnostenské oprávnenie, t. j. ohlásiť živnosť príslušnému živnostenskému úradu a následne sa zapísať do obchodného registra, t. j. podať návrh na zápis do Obchodného registra príslušnému registrovému súdu (to sa nevyžaduje, ak má cudzinec trvalý pobyt v členskom štáte Európskej únie alebo domovská krajina je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj /OECD/). Po splnení týchto podmienok bude takýto cudzinec na Slovensku prevádzkovať živnosť ako zahraničná fyzická osoba s tým, že začať podnikať môže až dňom zápisu do Obchodného registra. Cudzinec získa na Slovensku živnostenské oprávnenie tak, že ohlási živnosť jednotnému kontaktnému miestu - okresnému úradu, odboru živnostenského podnikania (tzv. živnostenskému úradu) príslušnému podľa adresy miesta činnosti podniku (miesta podnikania). Pokiaľ ide o cudzinca s trvalým pobytom na Slovensku, príslušným je živnostenský úrad podľa miesta jeho trvalého pobytu. Po splnení všetkých podmienok vydá živnostenský úrad cudzincovi živnostenské oprávnenie najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti so všetkými prílohami bolo doručené. Do obchodného registra sa musia zapísať tí cudzinci, ktorí budú na Slovensku podnikať ako zahraničné fyzické osoby a ktorí majú trvalý pobyt mimo členských štátov Európskej únie a OECD, napríklad Ukrajinci, Srbi, Vietnamci atď. Inak povedané, cudzinec s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie alebo OECD nie je povinný absolvovať zápis do obchodného, registra (ten môže začať podnikať už dňom ohlásenia živnosti). Zahraničná fyzická osoba môže v SR podnikať ako podnik zahraničnej osoby alebo ako organizačná zložka zahraničnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania bol povinný podať návrh na zápis do obchodného registra, ktorý mal podať na príslušnom registrovom súde - okresnom súde v sídle kraja podľa umiestnenia podniku alebo jeho organizačnej zložky.

14. Odvolací orgán s rozhodnutím správneho orgánu súhlasil a uviedol, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že účastník konania naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. j) ZoPC, nakoľko sa menovaný v čase šetrenia nepovažoval za podnikateľa, nebolo možné jeho pracovnú činnosť považovať za výkon živnosti podľa zákona, t. j. za činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť. Správny orgán požiadal o spoluprácu Úrad, práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, z ktorého bola správnemu orgánu doručená informácia, že „po celkovom posúdení skutočností charakterizujúcich činnosť a situáciu fyzickej osoby menom C. J.E., najmä na základe informácií z dožiadania a vylúčenie jeho podnikania v predmete činnosti: upratovacie práce vyplýva, že výkon činnosti menované dňa 16.08.2019 v čase 21:15 hod. v priestoroch I. H. N. W. E. W. F. XXX/X U. Y. môže napĺňať znaky závislej práce podľa .“ V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti tak činnosť upratovača - čistiace práce, ktorú v čase šetrenia účastník konania vykonával, možno subsumovať pod pojem závislá práca, nakoľko menovaný túto činnosť vykonával osobne, vykonával ju podľa pokynov vydávaných na príslušné úkony, v mene a pre niekoho iného a uvedenú činnosť vykonával v určenom čase, z čoho jednoznačne vyplýva vzťah nadriadenosti zamestnávateľ a podriadenosti zamestnanca.

15. Doplnil, že podľa ustanovenia o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Pobyt účastníka konania ako cudzinca na území Slovenskej republiky sa primárne riadi zákonom č.

, ktorý v ustanovení citovaného zákona uvádza, že tento zákon upravuje podmienky pobytu. Je povinnosťou každého cudzinca, ako aj osôb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, rešpektovať jej zákony a svojim správaním a konaním tieto zákony neporušovať, ani neohrozovať chránené záujmy štátu, medzi ktoré patrí aj regulácia príchodu cudzincov a ich pobyt na území SR. Z toho dôvodu „nevedomosť“ účastníka konania, že sa na neho vzťahuje iný právny režim, je neodôvodnená.

16. K rozhodnutiu o vyhostení a zákazu vstupu, ktoré bolo uložené účastníkovi konania, pristúpil správny orgán z dôvodu, že ho k tomu oprávňuje , nakoľko podľa ustanovenia ZoPC môže policajný útvar administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum a môže uložiť účastníkovi konania podľa ZoPC zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jeden až tri roky a taktiež preto, že osoba účastníka konania bola podľa zákona pred vydaním predmetného rozhodnutia preverovaná v dostupných policajných evidenciách, kde bolo zistené, že v podsystéme AVÍZO systém EŠSK osoba J. C., nar. XX.XX.XXXX, v predmetnom konaní účastník konania, je v súčasnosti trestne stíhaná útvarom: XXXXXX pod Č.:XXXX/ XX, čo žalovaný zhodnotil ako priťažujúcu okolnosť pri svojom rozhodnutí.

17. K námietke účastníka konania vo veci aplikácie administratívneho vyhostenia na prípad účastníka konania odvolací orgán uviedol, že je nutné poukázať, že ustanovenie § 77 ZoPC sa nachádza v štvrtej časti, prvej hlavy, administratívne vyhostenie, prvý diel uvedeného zákona. Konštatoval, že administratívne vyhostenie ako také nie je chápané ako sankcia, ale je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho príjme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt (viď ustanovenie prvá veta). Z právneho predpisu zákona o pobyte cudzincov jednoznačne vyplýva, že postup podľa až 86 nie je možné považovať za sankciu uloženú za spáchanie priestupku.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.02.2020 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť, pričom trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom rozhodnutí.

19. Uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.08.2019 bola vykonaná ohliadka správneho orgánu, kontrola v čase od 21:15 hod. v obchodnom dome N. W. E. W. F. XXX/X, Y., v ktorej sa nachádzal žalobca ako pracovník externej firmy, ktorý vykonával v nočných hodinách čistiace práce a nie je zamestnancom spoločnosti N.. Následne vyťažením vedúceho pracovníka čistiacej firmy J. L. L. L. U. V. bolo zistené, že žalobca momentálne vykonáva čistiace práce pre ich spoločnosť v tomto obchodnom dome. Tieto práce vykonáva na základe živnostenského oprávnenia ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej „SZČO“), kde podmienkou prijatia do spoločnosti bolo predloženie živnostenského listu a povolenie na pobyt. Následne vyťažením žalobcu tento pri kontrole predložil platné povolenie na pobyt na účel podnikania na území SR, ktoré mal platné do dňa 16.11.2019. Uviedol, že je živnostník, živnosť má riadne zaregistrovanú na živnostenskom úrade a ako predmet podnikania má stolárske práce, čistiace práce a pomocné práce na stavbách. Pre spoločnosť J. L. V. vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia ako SZČO 4. deň a za vykonanú prácu jeho účtovníčka bude zasielať tejto spoločnosti faktúru. Firmu, pre ktorú pracoval, zastupovala osoba Y. L., ktorý mu určoval rozsah práce, ktorú má vykonať, ako ich vykonať, do ktorého obchodného domu N. má ísť a koľko pracovného času tam má stráviť. Rovnako uviedol, že si v roku 2019 podal žiadosť o rozšírenie živnosti o činnosti podnikania, a to čistiace práce a pomocné práce na stavbách. Nakoľko žalobca mal vydaný prechodný pobyt na účel podnikania na území SR a na mieste nebolo zistené, na základe podaných informácií a dodatočne potvrdené, že osoba vykonávala inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, v prípade žalobcu závislá činnosť, bol na základe zistených skutočností správnym orgánom písomne požiadaný o stanovisko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Po celkovom posúdení skutočností charakterizujúcich činnosť a situáciu fyzickej osoby žalobcu, najmä na základe informácií z dožiadania a vylúčenie jeho podnikania v predmete činnosti: upratovacie práce vyplýva, že výkon činnosti žalobcu dňa 16.08.2019 v čase 21:15 hod. v priestoroch obchodný dom N. môže napĺňať znaky závislej práce podľa .

20. Žalovaný v podanom vyjadrení konštatuje skutočnosti tak, ako ich uviedol, vo svojom rozhodnutí prvostupňový správny orgán a následne po podaní odvolania žalobcu samotný žalovaný. Žalovaný mal rovnako za to, že každý cudzinec, ako osoba nachádzajúca sa na území SR, je povinná rešpektovať zákony SR a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k ich porušovaniu, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území SR a takisto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje . Slovenská republika disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony SR a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov. V prípade žalobcu je jasne preukázané, že ide o cudzinca, ktorý nerešpektoval zákony SR, o čom svedčí skutočnosť, že konal v rozpore so zákonmi SR. Správny orgán dostatočne preukázal, že žalobca vykonával na území SR inú činnosť, než na akú mu bol prechodný pobyt udelený. Žalovaný na námietky žalobcu, že okolnosti uzatvorenia vzťahu medzi žalobcom a firmou pána Y. L. sa môžu zakladať na pravde, nakoľko toto tvrdenie správny orgán nevedel vyhlásiť, uviedol, že to nemení fakt, že žalobca v čase kontroly, t. j. 16.08.2019, nemohol vykonávať činnosť na čistiace a upratovacie práce. Správny orgán vykonaním lustrácie v živnostenskom registri SR a vykonaním výpisu v živnostenskom registri SR č. XXX-XXXXX zistil, že podnik zahraničnej osoby s obchodným menom C. J., K.: XXXXXXXX, s adresou miesta činnosti podniku zahraničnej osoby Š. XXXX/XX, XXX XX Ľ., má ku dňu 16.08.2019 ako predmet podnikania zapísané „stolárstvo“ s dňom vzniku oprávnenia 10.03.2018. Ďalšie predmety podnikania (prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a čistiace a upratovacie služby) mal do živnostenského registra žalobca dopísané dodatočne. Žalobca dňa 03.09.2019 predložil správnemu orgánu do konania výpis zo živnostenského registra zo dňa 05.08.2019 č. XXX-XXXXX, v ktorom má ako predmet podnikania uvedené „stolárstvo, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a čistiace a upratovacie služby“. Živnostenské oprávnenie vzniklo 10.03.2018. Lustráciou v Obchodnom registri Slovenskej republiky bolo správnym orgánom zistené, že pod číslom vložky XXXXX/P-A. je žalobca zapísaný v právnej forme „podnik zahraničnej osoby“ s dňom zápisu 10.03.2018. Žalobca dňa 03.09.2019 taktiež predložil výpis z obchodného registra zo dňa 16.08.2019 na obchodné meno C. J., v ktorom bolo uvedené ako predmet činnosti len „stolárstvo“. Žalovaný mal za to, že z týchto dokladov vyplýva, že žalobca síce do živnostenského registra doplnil nové predmety podnikania (Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Čistiace a upratovacie služby) po udelení pobytu, avšak uvedené nové činnosti neboli zo strany žalobcu do dňa 03.09.2019 do obchodného registra zapísané. Preto podľa mohol žalobca podľa obchodného registra vykonávať svoju podnikateľskú činnosť len s predmetom podnikania „stolárstvo“. Ďalšie podnikateľské činnosti, ktoré mal zapísané v živnostenskom registri, mohol podľa citovaného zákona začať vykonávať až dňom zápisu do obchodného registra, čo nebolo zo strany žalobcu vykonané do dňa kontroly v obchodnom dome N. dňa 16.08.2019. Dodatočné zapísanie predmetov podnikania do obchodného registra (11.09.2019) nemá vplyv na to, že žalobca dňa 16.08.2019 pri vykonávaní kontroly správnym orgánom vykonával činnosť, na ktorú nemal oprávnenie. Vykonávaním čistiacej a upratovacej služby bola zo strany žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov vykonávaná iná činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt.

21. Žalovaný ďalej na námietku žalobcu uviedol, že ako cudzinec, ktorému mu bol na Slovensku udelený prechodný pobyt, ktorý mu umožňuje podnikanie, musí získať živnostenské oprávnenie, t. j. ohlásiť živnosť príslušnému živnostenskému úradu a následne sa zapísať do obchodného registra, t. j. podať návrh na zápis do obchodného registra príslušnému registrovému súdu (to sa nevyžaduje, ak má cudzinec trvalý pobyt v členskom štáte Európskej únie alebo domovská krajina je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/OECD/). Po splnení týchto podmienok bude takýto cudzinec na Slovensku prevádzkovať živnosť ako zahraničná fyzická osoba s tým, že začať podnikať môže až dňom zápisu do obchodného registra. Cudzinec získa na Slovensku živnostenské oprávnenie tak, že ohlási živnosť jednotnému kontaktnému miestu - okresnému úradu, odboru živnostenského oprávnenia (tzv. živnostenskému úradu) príslušnému podľa adresy miesta činnosti podniku (miesta podnikania). Pokiaľ ide o cudzinca s trvalým pobytom na Slovensku, príslušným je živnostenský úrad podľa miesta jeho trvalého pobytu. Po splnení všetkých podmienok vydá živnostenský úrad cudzincovi živnostenské oprávnenie najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti so všetkými prílohami bolo doručené. Do obchodného registra sa musia zapísať tí cudzinci, ktorí budú na Slovensku podnikať ako zahraničné fyzické osoby a ktorí majú trvalý pobyt mimo členských štátov Európskej únie a OECD. Napríklad Ukrajinci, Srbi, Vietnamci atď.. Inak povedané, cudzinec s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie alebo OECD nie je povinný absolvovať zápis do obchodného registra (ten môže začať

podnikať už dňom ohlásenia živnosti). Zahraničná fyzická osoba môže v Slovenskej republike podnikať ako podnik zahraničnej osoby alebo ako organizačná zložka zahraničnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný podať návrh na zápis do obchodného registra, ktorý mal podať na príslušnom registrovom súde - okresnom súde v sídle kraja podľa umiestnenia podniku alebo jeho organizačnej zložky. Uviedol, že s rozhodnutím správneho orgánu súhlasí a že tento v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa , nakoľko sa menovaný v čase šetrenia nepovažoval za podnikateľa, nebolo možné jeho pracovnú činnosť považovať za výkon živnosti podľa zákona, t. j. za činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť.

22. Správny orgán požiadal o spoluprácu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, z ktorého bola správnemu orgánu doručená informácia, že „Po celkovom posúdení skutočností charakterizujúcich činnosť a situáciu fyzickej osoby menom C. J., najmä na základe informácií z dožiadania a vylúčenie jeho podnikania v predmete činnosti upratovacie práce vyplýva, že výkon činnosti menovaného dňa 16.08.2019 v čase 21:15 hod. v priestoroch obchodný dom N., W. E. W. F. XXX/X U. Y. môže napĺňať znaky závislej práce podľa .“ V nadväznosti na túto skutočnosť tak činnosť upratovača - čistiace práce, ktorú v čase šetrenia žalobca vykonával, možno subsumovať pod pojem závislá práca, nakoľko menovaný túto činnosť vykonával osobne, vykonával ju podľa pokynov vydaných na príslušné úkony, v mene a pre niekoho iného a uvedenú činnosť vykonával v určenom čase, z čoho jednoznačne vyplýva vzťah nadriadenosti zamestnávateľ a podriadenosti zamestnanca.

23. K rozhodnutiu o vyhostení a zákaze vstupu, ktoré bolo uložené žalobcovi, pristúpil správny orgán z dôvodu, že ho k tomu oprávňuje , nakoľko podľa ustanovenia môže policajný útvar administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum a môže mu uložiť podľa zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 až 3 roky a taktiež preto, že žalobca bol podľa zákona a pred vydaním predmetného rozhodnutia preverovaný v dostupných policajných evidenciách, kde bolo zistené, že v podsystéme AVÍZO EŠSK je žalobca v súčasnosti trestne stíhaný útvarom XXXXXX, čo správny orgán zhodnotil ako priťažujúcu okolnosť pri svojom rozhodnutí.

24. K námietke žalobcu vo veci aplikácie administratívneho vyhostenia na prípad žalobcu žalovaný uviedol, že je nutné poukázať, že ustanovenie § 77 zákona o pobyte cudzincov sa nachádza v 4. Časti I. Hlavy, Administratívne vyhostenie, Prvý diel tohto zákona. Administratívne vyhostenie ako také nie je chápané ako sankcia, ale je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. Z právneho predpisu č. jednoznačne vyplýva, že postup podľa až nie je možné považovať za sankciu uloženú za spáchanie priestupku. Rovnako mal za to, že nie sú tu žiadne skutočnosti, ktoré by viedli správny orgán k zrušeniu predmetného rozhodnutia o administratívnom vyhostení a tieto ani neboli predložené. Rozhodnutie správneho orgánu v danom prípade vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K záveru svojho tvrdenia žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania správneho orgánu, ako aj zo šetrenia žalovaného bolo zistené, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Doplnil, že preskúmal aj podanú správnu žalobu v plnom rozsahu, v súvislosti s ktorou preskúmal priebeh konania vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu a pri preskúmaní vychádzal z administratívneho spisu a dospel k tomu, že žalobca svojim konaním naplnil ustanovenie zákona o pobyte cudzincov. Splnomocnený zástupca žalobcu v odvolaní a následne v podanej správnej žalobe neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zmenu rozhodnutia správneho orgánu. Splnomocnený zástupca žalobcu v správnej žalobe uvádza len tie skutočnosti, ktoré už boli spomenuté v odvolaní. Uvedená úvaha správneho orgánu a priťažujúcej okolnosti nebola pre správny orgán dôvodom na vyhostenie, bolo to iba konštatovanie na fakt, ktorý žalobca spomenul v správnej žalobe, ako aj vo svojom odvolaní podanom na správnom orgáne dňa 16.09.2019 o tom, že počas pobytu na území Slovenskej republiky sa žalobca nedopustil iných porušení zákona. Správny orgán a žalovaný samozrejme plne rešpektujú prezumpciu neviny u všetkých osôb rovnako. V neposlednom rade poukazoval na fakt, že dňom 08.11.2019 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správneho orgánu č. p. PPZ-HCP-BA5-90-009/2019-AV zo dňa 03.09.2019 a vykonateľnosť dňa 09.12.2019. Z daného

dôvodu žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti a žiadal, aby krajský súd nariadil pojednávanie. Žalovaný preskúmal okolnosti správnej žaloby a keďže nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu zrušené, navrhol krajskému súdu správnu žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Na základe všetkých uvedených skutočností uviedol, že správny orgán rozhodol vecne správne a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dostatočne. Žalovaný sa s rozhodnutím správneho orgánu stotožnil a odvolaniu žalobcu nevyhovel. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade so .

25. Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2021 právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby. Mal zato, že správne orgány nesprávne zistili skutkový stav, najmä čo sa týka záveru, že žalobca mal vykonávať na kontrolovanom mieste činnosť ako zamestnanec. Z dôkazov, ktoré má správny orgán k dispozícii, najmä z výsluchu pána Y. L. vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah dvoch podnikateľov. Rovnako ako žalobca, tak aj Y. L. mali živnostenské oprávnenie. V tomto prípade sa nejednalo o žiadny zamestnanecký vzťah medzi týmito dvomi subjektmi, pričom správne orgány dokonca uvádzali, že malo ísť o zamestnanecký vzťah so spoločnosťou J. L. L..C..I.., pričom takáto spoločnosť ani nie je zapísaná v obchodnom registri.

26. Správny orgán druhého stupňa pochybil aj v tom, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre rozhodnutie o vyhostení bolo podstatné pre neho aj zistenie z informácií z policajných systémov o tom, že voči žalobcovi je vedené trestné stíhanie. Zdôraznil, že žalobca o takomto dôkaze nebol žiadnym spôsobom upovedomený v tomto konaní, nemohol sa k tomuto dôkazu vyjadriť, ani sa s ním oboznámiť, pričom bola popretá zásada prezumpcie neviny. Preto na žalobcu bolo potrebné hľadieť ako na nevinného. Oznámil, že trestné konanie bolo na Okresnom súde v Kežmarku právoplatne zastavené a vec bola postúpená na priestupkové konanie, ktoré rieši Obvodný úrad Kežmarok a zatiaľ nie je ukončené. Dodal, že zákon umožňuje policajnému orgánu v posudzovanom prípade vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, to znamená že nie je to povinný to urobiť, ale môže. Dával do pozornosti okolnosti tohto prípadu, a to najmä, že žalobca nevykonával závislú prácu, mal živnostenské oprávnenie, všetky administratívne záležitosti a právne úkony mu riešili jeho známy na Slovensku z dôvodu, že neovláda dostatočne slovenský jazyk na to, aby si to mohol zabezpečovať sám. Zabezpečili mu prvotný zápis do obchodného registra, aj živnostenské oprávnenie na prvú činnosť. Neskôr mu taktiež zabezpečili živnostenské oprávnenie na ďalšie činnosti, avšak tieto neboli zapísané do obchodného registra. Tento živnostenský list mu bol predložený a bol ubezpečený, že môže vykonávať aj tieto činnosti. Po tom, čo mu bolo oznámené, že to nestačí, tak inicioval kroky, ktorými boli tieto činnosti zapísané aj do obchodného registra. Takisto žalobca nemal žiadny záznam ohľadne nejakého priestupku, teda v týchto záznamoch a nedopustil sa žiadneho protizákonného konania. Preto mal za to, že práve tieto okolnosti mohol vyhodnotiť správny orgán tak, že nie je tu dôvod na to, aby mu bolo uložené administratívne vyhostenie.

27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, 78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

28. Podľa § 82 ods. 2 písm. j) (Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, b) ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, d) porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach, e) pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby, f) uzavrel účelové manželstvo,

g) marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu, h)policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, i) uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, j) vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, k) zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, l) odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, m) zistí, že účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, zanikol a že štátny príslušník tretej krajiny túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru, n) nevycestoval v lehote podľa § 111 ods. 1 písm. p), o) iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy alebo p) vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokoch.

29. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov, Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 21 ods. 1 (Účely prechodného pobytu) zákona o pobyte cudzincov, Prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a) na účel podnikania, b) na účel zamestnania, c) na účel štúdia, d) na účel osobitnej činnosti, e) na účel výskumu a vývoja, f) na účel zlúčenia rodiny, g) na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl, h) ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, i) ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte.

31. Podľa § 22 ods. 1 (Prechodný pobyt na účel podnikania) zákona o pobyte cudzincov, Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky.

33. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

35. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa článku 50 ods. 2 , Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

43. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

44. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/051599-003 zo dňa 23.10.2019 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-90-009/2019-AV zo dňa 03.09.2019, ktorým prvostupňový správny orgán v konaní podľa § 77 ZoPC a podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostil žalobcu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Tuniska. Zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. c) ZoPC mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jeden (1) rok s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Zároveň mu bola určená podľa § 83 ods. 1 ZoPC lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

45. Správny orgán uzavrel, že žalovaný v rozpore s udeleným povolením na prechodný pobyt vykonával inú činnosť.

46. Správny orgán na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa zdržiava na území SR, ako aj Schengenského priestoru na základe udeleného prechodného pobytu na účel podnikania s platným cestovným pasom, avšak vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo povolenie udelené, čím naplnil dôvod na jeho administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. j) ZoPC. Mal zato, že žalobca dňa 16.08.2019 nevykonával činnosť v zmysle svojho oprávnenia k prechodnému pobytu, t.j. podnikanie, ale činnosť, ktorú bolo možné subsumovať pod pojem závislá práca, nakoľko túto činnosť vykonával osobne, vykonával ju podľa pokynov vydávaných na príslušné úkony v mene a pre niekoho iného, a to pre svojho zamestnávateľa, ktorého označil - J. L. L..C..I... S týmto označením zamestnávateľa žalobcu sa stotožnil aj správny orgán druhého stupňa.

47. Správny súd vychádzajúc z rozhodnutí správnych orgánov má za to, že žalobcovi bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZoPC. Danú skutočnosť žalobca nenamietal.

48. v upravuje, že cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je vyhostenie upravené ako administratívne vyhostenie, a to o pobyte cudzincov v jeho ustanovení a následne. V zmysle ZoPC policajný útvar je povinný vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak písm. a) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice a písm. b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. To znamená, že v prípade splnenia podmienok uvedených v ZoPC policajný útvar musí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu a nie je tu daný priestor na jeho uváženie, ako ani na mieru individuálneho posúdenia prípadu štátneho príslušníka tretej krajiny. Naproti tomu, v zmysle ZoPC štátny príslušník tretej krajiny môže byť fakultatívne administratívne vyhostený z dôvodov v ňom uvedených. To znamená, že policajný útvar môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade splnenia podmienok v ňom uvedených. Je teda na posúdení príslušného správneho orgánu, či vzhľadom na mieru intenzity zásahu, individuálneho posúdenia prípadu cudzinca pristúpi k jeho administratívnemu vyhosteniu. Dané svoje uváženie je povinný správny orgán vyjadriť v správnej úvahe vedenej v medziach zákona, jasne vysvetlí, prečo v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu, pričom daná správna úvaha musí byť súčasťou rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a nesmie vybočovať z medzí zákona.

49. Zákon o pobyte cudzincov neupravuje, že administratívne vyhostenie je sankciou za protiprávne konanie. Priestupky a správne delikty sú upravené Piatou časťou Druhou hlavou zákona o pobyte cudzincov, pričom ako sankciou za priestupok je v predmetnej hlave zakotvená pokuta. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že administratívne vyhostenie nie je sankciou. Preto je možné zastávať názor, že právny poriadok Slovenskej republiky upravuje administratívne vyhostenie ako opatrenie. Jedným z dôvodov zaradenia administratívneho vyhostenia medzi opatrenia je aj skutočnosť, že za konania za ktoré je možné uložiť administratívne vyhostenie, je možné uložiť sankcie v samostatných konaniach. V prípade, ak by administratívne vyhostenie bolo sankciou, v zmysle zásady ne bis in idem by nebolo možné skutok postihnúť aj inou sankciou v osobitnom konaní.

50. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoPC, ktoré upravuje dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny a v zmysle písmena j) citovaného ustanovenia tak môže urobiť aj v prípade, že tento štátny príslušník tretej krajiny vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Zo znenia ustanovenia § 82 ods. 2 ZoPC vyplýva, že pokiaľ aj správny orgán zistí niektorý z dôvodov, pre ktoré môže pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu, policajný orgán tak nemusí urobiť, keďže ide o jeho fakultatívne oprávnenie. Spravidla k danému pristúpi, pokiaľ v neprospech štátneho príslušníka tretej krajiny, okrem tej skutočnosti, že vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, svedčia aj iné skutočnosti, ktoré možno nesvedčia v jeho prospech a možno ich vyhodnotiť ako tzv. priťažujúce a odôvodňujúce správnu úvahu policajného orgánu, že využitie tejto krajnej možnosti, t.j. pristúpenie k jeho administratívnemu vyhosteniu, bolo v jeho prípade nevyhnutné aj vzhľadom na povahu a charakter iných skutočností svedčiacimi v jeho neprospech.

51. Odôvodnenie správneho rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia, aby bolo naplnené jedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť jeho rozhodovania. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a nesprávne. Správny orgán nižšieho stupňa mal zato, že žalobca vykonával závislú prácu pre spoločnosť J. L. L..C..I... Danú argumentáciu si osvojil aj orgán druhého stupňa (žalovaný) vo svojom rozhodnutí. Z výpisu z obchodného registra však vyplýva, že spoločnosť tak, ako ju označili správne orgány vo svojich rozhodnutiach, a to J. L. L..C..I.., nie je vôbec zapísaná v obchodnom registri. Teda takáto spoločnosť neexistuje a žalobca ani nemohol pre neexistujúcu spoločnosť vykonávať činnosť v zmysle pracovného pomeru a z pozície podriadenosti ako zamestnanec, t.j. závislú prácu ako to uzavreli správne orgány. Navyše, správne orgány danú spoločnosť, pre ktorú mal žalobca vykonávať činnosť zamestnávateľ - zamestnanec, vôbec vo svojich rozhodnutiach nešpecifikovali, teda neuviedli sídlo danej spoločnosti,

ani IČO, čím by ju bolo možné odlíšiť od iných obchodných spoločností. Z daného teda jednoznačne logicky vyplýva, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k porušenie udeleného povolania na pobyt, keďže nebolo preukázané, že vykonával inú činnosť, než na akú mal udelené povolenie na prechodný pobyt, t.j. za účelom podnikania.

52. Správny súd má rovnako za to, že zo strany správneho orgánu došlo aj k príliš striktnému posúdeniu činností vyplývajúcich z jeho živnostenského oprávnenia a v rozpore so zásadou deklarovanou kasačným súdom - „benefit of doubt“, t.j. v pochybnostiach v prospech. V danom prípade mal žalovaný pochybnosti o oprávnení žalobcu vykonávať podnikateľskú činnosť „Čistiace a upratovacie práce“, pričom z jeho Osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. I.-V.-I.-XXXX/XXXXXX-X A. H. XX.XX.XXXX vyplýva, že tento mal oprávnenie na výkon činnosti „Čistiace a upratovacie práce“. Aj keď je pravdou, že formálne nedotiahol všetky náležitosti tak, ako ich rozpísal žalovaný vo svojom rozhodnutí, teda že nedal zapísať tieto činnosti do obchodného registra. Dané však nemožno vyložiť absolútne v neprospech žalobcu, ale treba na dané hľadieť v širšom kontexte. Predovšetkým treba zobrať do úvahy, že žalobca pred dňom 16.08.2019 bol už zapísaný v obchodnom registri. Z výpisu žalobcu z obchodného registra SR vyplýva, že žalobca je v ňom zapísaný pod právnou formou: podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby) s dňom zápisu 10.03.2018. Z výpisu rovnako vyplýva, že má v ňom zapísané ako predmet činnosti: Stolárstvo (od: 10.03.2018), Prípravné práce k realizácii stavby (od: 11.09.2019), Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov (od: 11.09.2019) a Čistiace a upratovacie služby (od: 11.09.2019).

53. Žalobca v čase výkonu prác v čase kontroly (16.08.2019), ktoré žalovaný označil za závislú prácu, mal zapísané v živnostenskom oprávnení oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosti „Čistiace a upratovacie práce“, pričom ako sám uviedol v správnej žalobe na základe daného aj uzavrel spoluprácu s p. L.. To, že nemal danú činnosť zapísanú do obchodného registra nemožno uzavrieť, že porušil už udelené oprávnenie na pobyt, ktoré mal udelené za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, keďže medzi ním a pánom L. nebol zamestnanecký pomer, ale vzťah dvoch samostatných podnikateľských subjektov. Dané potvrdil aj p. L.. Správne orgány teda jednostranne a v neprospech žalobcu vyhodnotili dôkazy získané v správnom konaní, pričom ich interpretáciu zamerali iba v neprospech žalobcu a nezohľadnili vôbec iné skutočnosti, svedčiace v jeho prospech, že žalobca už mal v živnostenskom oprávnení zapísanú podnikateľskú činnosti „Čistiace a upratovacie práce“.

54. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že žalobca nemal zapísané oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť „Čistiace a upratovacie práce“ do obchodného registra správny súd uvádza, že žalovaný nezohľadnil v prospech žalobcu tú skutočnosť, že tento mal už vydané živnostenské oprávnenie na danú činnosť zo strany na to oprávneného orgánu. Podnikateľskú činnosť v zmysle tohto oprávnenia vykonával pre iný podnikateľský subjekt iba 4 dni, následne si dal danú činnosť zapísať do obchodného registra (dňom 11.09.2019) a správne orgány neevidujú žiadne iné prípadné porušenia zákonov platných na území SR z jeho strany.

55. Ako správny súd vyššie uviedol, v prípade aplikácie ustanovenia § 82 ods. 2 ZoPC správny orgán môže pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka, pričom musí uviesť svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla k tomu, prečo pristúpil v prípade žalobcu k jeho administratívnemu vyhosteniu. Nepostačuje len konštatovanie, že citované ustanovenie takúto možnosť správnemu orgánu dáva, bez uvedenia ďalších skutočností odôvodňujúcich, prečo musel v jeho prípade pristúpiť k využitiu daného ustanovenia. Na tomto mieste treba uviesť, že prvostupňový správny orgán bližšie nijako neodôvodňuje toto svoje oprávnenie vyplývajúce z tohto ustanovenia. Preto možno konštatovať, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je pre správny súd nepostačujúca, čím sa jeho záver, v časti pristúpenia prvostupňového správneho orgánu k administratívnemu vyhosteniu žalobcu v zmysle § 82 ods. 2 písm. j) ZoPC, stáva nepreskúmateľným. Správny orgán druhého stupňa, zrejme uvedomujúc si daný nedostatok, doplnil do svojho rozhodnutia, že okolnosťou, ktorú je potrebné v prípade žalobcu, ktorá aj odôvodňuje jeho administratívne vyhostenie, je vedenie trestného stíhania voči jeho osobe. Danú skutočnosť navyše žalovaný vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť pri svojom rozhodnutí.

56. Správny súd uvádza, že žalovaný v prípade žalobcu nezohľadnil ani ústavný princíp prezumpcie neviny osoby, voči ktorej je vedené trestné stíhanie, dokiaľ o vine nerozhodne nezávislý a nestranný súd, ale skutočnosť, že voči žalobcovi je vedené trestné stíhanie, vyhodnotil žalovaný vo svojom rozhodnutí výslovne ako priťažujúcu okolnosť a teda odôvodňujúcu z jeho strany využiť krajnú možnosť danú

mu ustanovením § 82 ods. 2 ZoPC a pristúpiť k jeho administratívnemu vyhosteniu. Ohľadne daného právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní uviedol, že skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu, bol postúpený na priestupkové konanie a vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Je teda neprípustné, aby skutočnosť vedenia trestného stíhania voči žalobcovi bola vyhodnotená zo strany správnych orgánov ako priťažujúca skutočnosť podmieňujúca možnosť využitia ustanovenia § 82 ods. 2 ZoPC.

57. Navyše zo strany žalovaného nebola žalobcovi ani daná možnosť oboznámiť sa s danou skutočnosť, t.j. s podkladom pred vydaním jeho rozhodnutia o tej skutočnosti, že je vedené voči nemu trestné stíhanie a poskytnúť vysvetlenie, pričom daná skutočnosť nie je uvádzaná v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Teda zo strany žalovaného došlo k porušenie Správneho poriadku, čím rozhodnutie žalovaného trpí aj vadou v zmysle , to znamená v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

58. Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok NS SR sp. zn. ).

59. Po zvážení žalobných námietok, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa a z dôvodov uvedených v , a zrušil za použitia SPP preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.